zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 31. januára 2012, sp. zn. 10 Co 78/2011 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam. Ţalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne k rukám ich advokáta náhradu trov konania v sume 777,37 eur do troch dní. Po zopakovaní dokazovania oboznámením sa so zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam a vyjadrení sa právnych zástupcov účastníkov k moţnému pouţitiu ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a bolo pre rozhodnutie veci
názoru odvolacieho súdu rozhodujúce, odvolací súd vec posúdil
1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2007 a
2 a § 879j Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
ktorého dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, ţe si natrvalo ponechá prevedené právo, uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.
názoru odvolacieho súdu išlo v preskúmavanej veci o takýto prípad, pretoţe
dohody o splatnosti úveru v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam, malo dôjsť k splateniu úveru formou splátok najneskôr 25. októbra 2010 a podstatou dojednania bolo, ţe ak nebude záväzok splnený, nadobudne ţalovaný vlastnícke právo k nehnuteľnostiam natrvalo. Hoci ustanovenie § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikované na danú vec nadobudlo účinnosť aţ po uzavretí zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam, odvolací súd bol toho názoru, ţe toto ustanovenie je moţné na vec aplikovať vzhľadom na prechodné ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka,
ktorého sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne 3 4 Cdo 52/2013 vzťahy vzniknuté pred
doterajších predpisov. Pretoţe v danej veci mal účinok trvalosti prevodu práva nastať v prípade, ţe pohľadávka nebude splatená do
názoru odvolacieho súdu nadbytočným zaoberať sa poskytnutím pôţičky ţalobcom ţalovaným, na zabezpečenie ktorej mala zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam slúţiť. K otázke naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení odvolací súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2009, sp. zn. 1 MCdo 1/2009 konštatoval len rozpornosť judikatúry týkajúcej sa preukazovania naliehavého právneho záujmu a potrebu byť tolerantnejší a naliehavý právny záujem vidieť i tam, kde by v zmysle starších záverov rozhodovacej praxe súdov a teórie občianskeho procesného práva byť nemusel. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
zásady úspechu v zmysle § 224 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie ţalovaný z dôvodu
2 písm. b/ a c/ O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) videl dovolateľ v postupe odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa z úplne iných dôvodov, na aké poukazovali ţalobcovia v odvolaní proti rozsudku, čím
jeho názoru v rozpore s § 212 O.s.p. rozhodol nad rámec podaného odvolania. Ţalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v otázke naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam.
názoru dovolateľa nesprávne právne posúdenie spočíva aj v určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam ako celku. Uviedol, ţe § 553c Občianskeho zákonníka moţno aplikovať výlučne len na ustanovenie zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam,
ktorého sa ţalovaný ako veriteľ stane definitívnym vlastníkom nehnuteľností v prípade, ak pohľadávka nebude uspokojená do
jeho názoru v súlade s platným právom s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka a nie je ţiadny právny dôvod vysloviť ich neplatnosť. 4 4 Cdo 52/2013 Aj po zmenách, ktoré v úprave zabezpečovacieho prevodu práva nastali po 1. januári 2008 je totiţ zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam legitímnym prostriedkom na zabezpečenie pohľadávok veriteľa, vrátane dojednania trvalého prenechania prevedeného práva, ak je dohodnuté po splatnosti pohľadávky. Ţalobcovia sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
1 O.s.p., dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V danej veci ide o takéto rozhodnutie odvolacieho súdu, čím je daná prípustnosť dovolania. Dovolací súd je
ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). 5 4 Cdo 52/2013 Dovolateľ nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. V dovolacom konaní však vyšla najavo vada v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa zamietol ţalobu, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o pôţičke a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd jeho rozhodnutie zmenil majúc za to, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam je absolútne neplatným právnym úkonom, pretoţe obsahovala dojednanie, podstatou ktorého bolo trvalé nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ţalovaným v prípade, ak nebude záväzok ţalobcov splnený najneskôr do 25. októbra 2010.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia, ktorým odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa, a teda ho v celom rozsahu nahrádza, musí odvolací súd uviesť, čoho sa domáha ţalobca a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, stručne, jasne a výstiţne musí vysvetliť, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. V preskúmavanej veci odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol ako rozhodol 6 4 Cdo 52/2013 súd prvého stupňa, čoho sa domáhali odvolatelia a
akých právnych ustanovení posúdil absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam s uvedením ich právnej interpretácie. V odôvodnení rozhodnutia tak chýba uvedenie, čoho sa domáhali ţalobcovia a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, z akých dôkazov odvolací súd vychádzal, akými úvahami a riadil pri hodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, aké skutkové závery vyvodil z dôkazov a ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané. Len na konkrétny a v odôvodnení uvedený zistený skutkový stav, z ktorého súd vychádza, môţe súd aplikovať určité právne ustanovenie. Bez uvedenia vyššie uvedených náleţitosti v odôvodnení rozhodnutia, dovolací súd nemôţe posúdiť správnosť zaujatých právnych záverov odvolacím súdom. V danej veci tak bolo povinnosťou odvolacieho súdu vysporiadať sa so skutkovými závermi, napr. či došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o pôţičke (úvere), ak áno, aká bola poskytnutá peňaţná suma, či táto suma bola splácaná, či a odkedy došlo k omeškaniu, či bola uzatvorená zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam a čo bolo jej obsahom (či obsahom bola aj samotná zmluva o pôţičke, resp. úvere), či bol na jej základe ako vlastník v katastri nehnuteľnosti zapísaný ţalovaný a pod. Zvlášť, keď dôvod odvolania ţalobcov spočíval v nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa (odvolatelia namietali, ţe k uzavretiu zmluvy o pôţičke nedošlo, teda neexistoval ţiaden záväzok, z ktorého dôvodu potom nemohla byť platnou zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam, ktorá má akcesorickú povahu a môţe existovať len popri hlavnom záväzku). Na základe uvedeného, ak súd dospeje k záveru, ţe nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôţičke (úvere), najskôr z tohto dôvodu sa zaoberá platnosťou zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam (za predpokladu danosti naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení) a aţ v prípade, ak dospeje k záveru, ţe k uzavretiu zmluvy o pôţičke (úvere) došlo, zaoberá sa neplatnosťou akcesorickej zmluvy z iných dôvodov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej poukazuje na to, ţe napriek vyššie uvedenému, v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu chýba odôvodnenie právneho záveru neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti v celom rozsahu (nielen dohody, ktorej obsahom bolo trvalé prevedenie práva pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky) a tieţ danosti naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení v tejto preskúmavanej konkrétnej veci, teda v čom odvolací súd videl naliehavý právny záujem ţalobcov na poţadovanom určení a
akých právnych ustanovení ho posúdil (všeobecné konštatovanie odvolacieho súdu o tolerantnosti, resp. potrebe vidieť naliehavý právny záujem i tam, kde by byť nemusel, nie je presvedčivým odôvodnením vzťahujúcim sa na danú rozhodovanú vec). 7 4 Cdo 52/2013 Na základe vyššie uvedeného je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné, keď neobsahuje náleţitosti rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia sa súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na príslušné právne ustanovenia,
ktorých vec posúdil a prijaté právne závery, ale tieţ s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie je dostatočne skutkovo a právne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedi vychádzal,
akých právnych ustanovení vec posúdil a ako ich interpretoval, ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok, ktorý nemá náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, moţno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v písm. a/ aţ f/ tohto ustanovenia.
3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
2 O.s.p., súd nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch taxatívne vymenovaných v písm. a/ aţ d/ tohto ustanovenia. V preskúmavanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu zistil, ţe proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie ţalobcovia, v ktorom namietali skutkové zistenia súdu prvého stupňa. Uviedli, ţe sa nikdy nestali dlţníkmi ţalovaného a ţe so ţalovaným neuzavreli zmluvu o pôţičke, ktorá bola poskytnutá inej osobe a táto osoba pôţičku aj splácala, z ktorého dôvodu (keď pôţička nebola poskytnutá im, ale inej osobe) zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam nikdy nemohla nadobudnúť platnosť. Súdu prvého stupňa vytýkali, ţe dôkazné bremeno ohľadom preukázania (ne)odovzdania peňazí zo zmluvy o pôţičke preniesol na nich, hoci
ich názoru skutočnosť, ţe ţalovaný im poskytol pôţičku, mal preukázať on sám. Ďalej súdu 9 4 Cdo 52/2013 prvého stupňa vytýkali, ţe za preukázané poskytnutie pôţičky stačilo ustanovenie čl. I zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam. Poukázali na potvrdenie, ktoré
ich názoru preukazuje, ţe im peniaze v čase uvádzanom ţalovaným, nemohli byť ţalovaným reálne odovzdané. Podaného odvolania sa právny zástupca ţalobcov pridrţiaval v celom rozsahu aj na pojednávaní pred odvolacím súdom. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci medzi účastníkmi konania tak bola skutočnosť, či došlo k odovzdaniu peňazí a uzatvoreniu zmluvy o pôţičke (úvere), ktorej záväzok mal byť zabezpečený zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd, nezaoberajúci sa dôvodmi odvolania, spočívajúcimi v nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, ale otázkou právneho posúdenia zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam v zmysle § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobe vyhovel z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam bez vysporiadania sa so skutkovými závermi v prejednávanej veci. Odvolací súd sa tak dôsledne neriadil § 212 ods. 1 O.s.p.,
ktorého je viazaný dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, ţe na iné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadnuť nemôţe, aj keby takéto porušenie zistil. Odvolací súd môţe pri svojom rozhodnutí prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote (okrem tých, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti). V preskúmavanej veci, ako uţ bolo vyššie uvedené, z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu navyše vyplýva, ţe sa dôvodmi odvolania namietanými ţalobcami vôbec nezaoberal. So zreteľom na uvedený nesprávny postup odvolacieho súdu, dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd zaťaţil konanie aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade
f/ O.s.p. a inej vade
2 písm. b/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnými procesnými vadami, nemôţe byť povaţované za správne. V ďalšom konaní bude úlohou súdu vysporiadať sa o otázkou naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva 10 4 Cdo 52/2013 k nehnuteľnostiam. V prípade, ţe dospeje k záveru, ţe tento záujem je daný, bude jeho úlohou zaoberať sa a vysporiadať sa so všetkými dôvodmi odvolania ţalobcov a v súvislosti so skutkovými závermi následne s platnosťou zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam. Svoje skutkové a právne závery odvolací súd náleţite odôvodní vo svojom rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod ďalej uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ spomenuté vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom. Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti námietky dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci, Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júla 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.