o obnovu konania

Najvyšší súd 4 Cdo 117/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ F. R. a 2/ A. R., oboch bývajúcich v H., zastúpených JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou so sídlom v Ţiline, J. Milca č. 11, proti ţalovanému M. D., bývajúcemu v P., o obnovu konania, vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp. zn. 8 C 43/2012, o dovolaní ţalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 23. novembra 2012, sp. zn. 4 Co 298/2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 23. novembra 2012, sp. zn. 4 Co 298/2012 a uznesenie Okresného súdu Povaţská Bystrica z 31. mája 2012, č. k. 8 C 43/2012-18 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Povaţská Bystrica na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Povaţská Bystrica uznesením z 31. mája 2012, č. k. 8 C 43/2012-18 zamietol návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp. zn. 4 C 484/1999 a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ktoré ako dôvody obnovy konania uvádzali ţalobcovia, predpokladá, ţe účastník dôkazy v pôvodnom konaní nemohol pouţiť bez svojej viny, a teda bez jeho viny pre objektívne prekáţky neboli pouţité. Podľa jeho názoru v danej veci dôkazy, na ktoré sa ţalobcovia odvolávajú, uţ v čase rozhodovania o veci, ohľadom ktorej sa domáhajú obnovy konania existovali, ţalobcovia mali moţnosť sa s nimi oboznámiť a mohli ich pouţiť uţ v pôvodnom konaní. Na základe uvedeného skutkového a právneho záveru potom okresný súd posudzoval dodrţanie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle § 230 O.s.p., teda či návrh, podaný na Okresnom súde Povaţská Bystrica 5. apríla 2012, bol podaný včas. Dospel pritom k záveru, ţe návrh bol podaný oneskorene, pretoţe táto lehota nezačala plynúť ţalobcom od okamihu oznámenia skutočností, na ktoré sa ako dôvody 2 4 Cdo 117/2013 obnovy konania odvolávajú, uvedené v liste Správy katastra Povaţská Bystrica z 28. marca 2012 (ďalej len „list správy katastra“), ale začala plynúť minimálne uţ v roku 2004, kedy rozhodnutie, týkajúce sa registra obnovenej evidencie pozemkov, č. 4/B04, vydané Obvodným pozemkovým úradom v Povaţskej Bystrici (ďalej len „rozhodnutie“), nadobudlo právoplatnosť, čo je ešte pred právoplatným skončením konania vo veci, ktorej obnovy konania sa domáhajú, teda 11. marcom 2009. Podľa jeho názoru sa totiţ ţalobcovia o skutočnostiach uvádzaných v liste správy katastra mohli dozvedieť uţ z predmetného rozhodnutia a tieţ skôr z výpisu z registra obnovenej evidencie pozemkov, ku ktorému mohli podať námietky a z návrhu registra, ktorý bol k dispozícii k verejnému nahliadnutiu na obecnom úrade obce, kde bývajú a o tomto registri museli byť upovedomení vyhláškou na miestnej vývesnej tabuli a tieţ prostredníctvom miestneho rozhlasu a regionálnej tlače. Súd prvého stupňa zároveň uviedol, ţe je toho názoru, ţe spracovaný register rozhodne bol známy aj znalcom, ktorí vo veci boli ustanovení a je reálne predpokladať, ţe naň prihliadali, resp. ak aj zistili, iný stav, neţ bol zistený pri spracovávaní registra obnovenej evidencie pozemkov, tento povaţovali za správny a zodpovedajúci skutočnosti. Z týchto dôvodov okresný súd návrh na obnovu konania zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretoţe mu ţiadne nevznikli. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcov uznesením z 23. novembra 2012, sp. zn. 4 Co 298/2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu na obnovu konania vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukázal. Za potrebné povaţoval zopakovať, ţe všetky skutočnosti, uvádzané ţalobcami v návrhu na obnovu konania existovali uţ v čase rozhodovania súdu vo veci, ktorej obnovy konania sa ţalobcovia domáhajú, boli ţalobcom známe uţ v tomto pôvodnom konaní (výpis z registra obnovenej evidencie pozemkov, návrh registra, rozhodnutie), pričom minimálne v roku 2004 mali preukázateľne moţnosť sa s týmito dôkazmi oboznámiť a pouţiť ich v konaní, ktorého obnovy sa domáhajú. Ďalej odvolací súd uviedol, ţe aj podľa jeho názoru ţalobcovia vo svojom návrhu neuviedli ţiadne nové skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy, ktoré by neboli súdu v pôvodnom konaní 3 4 Cdo 117/2013 známe, a ktoré bez svojej viny nemohli pouţiť v pôvodnom konaní v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Taktieţ nezistil, ţe by v pôvodnom konaní nastala situácia, kedy by existovala objektívna prekáţka k pouţitiu alebo vykonaniu nejakého dôkazu, ktorá by medzičasom zanikla, a preto nie je daný dôvod pre povolenie obnovy konania ani podľa § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Zároveň tieţ poukázal na to, ţe spracovaný register bol známy aj znalcom, ktorí boli ustanovení v pôvodnom konaní, pričom ak aj znalci dospeli k iným záverom týkajúcim sa spornej parcely, neţ boli zistené pri spracovávaní registra obnovenej evidencie pozemkov, tieto povaţovali po znaleckom dokazovaní za správne a zodpovedajúce reálnemu stavu. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. l a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalovanému náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko ţalovaný nepodal návrh na ich priznanie. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie ţalobcovia z dôvodu, ţe im bola postupom súdov odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe súdy rozhodli bez nariadenia pojednávania, v dôsledku čoho sa nemohli priamo pred súdom vyjadriť ku skutkovému stavu veci. Podľa ich názoru v danej veci nešlo o zamietnutie návrhu na obnovu konania pre nedostatok formálnych podmienok, procesnoprávnych vád, ale z dôvodu, ţe skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré uvádzajú ako dôvod obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. existovali uţ v čase rozhodovania súdov v pôvodnom konaní a boli im známe uţ v tomto pôvodnom konaní, ktorého obnovy konania sa domáhajú, a teda neboli preukázané dôvody obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. Namietali tieţ nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhli uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe obnovu konania povolí. Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 4 4 Cdo 117/2013 Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatárne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak

1. a)odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadli ţalobcovia dovolaním, nemá znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému § 239 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Dovolanie ţalobcov preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. 5 4 Cdo 117/2013 Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Ţalobcovia procesné vady konania v zmysle § 237 písm.
2. a)aţ
3. e)a g/ O.s.p. netvrdili a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolatelia namietajú, ţe im bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Ţalobcovia odňatie moţnosti konať pred súdom videli v tom, ţe súdy rozhodli vo veci bez nariadenia pojednávania. Podľa Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodovania súdov niţších stupňov, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nariadi súd na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť ktorých je potrebná (§ 115 ods. 1 O.s.p.). Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí (§ 234 ods. 1 O.s.p.). Ak súd zamietne návrh na obnovu konania preto, ţe nie je prípustný alebo preto, ţe ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, ţe je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie (§ 234 ods. 2 O.s.p.). Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku moţno vyvodiť, ţe o návrhu na obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci. Prípady, v ktorých môţe súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, taxatívne ustanovuje § 234 6 4 Cdo 117/2013 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia môţe ísť o prípad, keď zákon výslovne ustanovuje, ţe návrh je neprípustný (§ 229 O.s.p.), podal ho niekto, kto naň nebol oprávnený (nebol účastníkom konania, pretoţe len účastník môţe napadnúť právoplatný rozsudok podľa § 228 ods. 1 O.s.p. návrhom na obnovu konania), alebo ak je návrh na obnovu konania zrejme oneskorený (§ 230 O.s.p.). Ak sa však návrh na obnovu konania opieral o dôvod uvedený v § 228 ods. 1 O.s.p., ale tvrdený dôvod nebol podľa názoru súdov preukázaný, pretoţe skutočnosti alebo dôkazy existovali uţ čase rozhodovania v pôvodnom konaní a tieto účastníci mohli pouţiť uţ v tomto pôvodnom konaní, resp. sa mohli v pôvodnom konaní vykonať, pretoţe museli mať podľa názoru súdov o nich účastníci vedomosť a nedozvedeli sa o nich aţ po právoplatnom skončení konania, nešlo o prípad moţnosti súdu zamietnuť návrh na obnovu konania bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 234 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 230 O.s.p., ale o prípad vecného prejednania návrhu a súd mohol o návrhu na obnovu konania rozhodnúť iba po jeho prejednaní na ústnom pojednávaní. V danej veci súdy mohli posudzovať včasnosť podania návrhu na obnovu konania len v spojení s posúdením, či sú dané dôvody obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. Ţalobcovia totiţ tvrdili, ţe o skutočnostiach a dôkazoch sa dozvedeli aţ z listu správy katastra, zatiaľ čo súdy boli toho názoru, ţe dôvody obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ nie sú dané, pretoţe tieto skutočnosti existovali uţ v pôvodnom konaní a ţalobcovia o nich museli vedieť a mali tak moţnosť ich pouţiť. Vo svojich rozhodnutiach uviedli, ţe ţalobcom bol doručený výpis z registra obnovenej evidencie pozemkov, ku ktorému mohli podať námietky (bez vysporiadania sa súdov so závermi, kedy im bol výpis doručený a či v ňom boli uvedené namietané skutočnosti), ţe sa o preukazovaných skutočnostiach mohli dozvedieť z návrhu registra, ktorý bol k dispozícii k verejnému nahliadnutiu na obecnom úrade obce, kde bývajú a o tomto registri museli byť upovedomení vyhláškou na miestnej vývesnej tabuli a tieţ prostredníctvom miestneho rozhlasu a regionálnej tlače (bez vysporiadania sa súdov so skutočnosťou, či bol ţalobcom skutočne návrh registra známy, či obsahoval namietané skutočnosti a bez vysporiadania sa so skutočnosťou, ţe išlo len o návrh registra, a či konečný register po rozhodnutí o podaných námietkach účastníkov mal rovnaké znenie ako návrh) a ţe sa o preukazovaných skutočnostiach mohli dozvedieť aj z rozhodnutia (taktieţ bez vysporiadania sa súdov so skutočnosťou, či a kedy sa ţalobcom rozhodnutie stalo skutočne známym a či jeho obsahom boli aj namietané skutočnosti a pod.). Súdy zároveň uviedli, ţe spracovaný register rozhodne bol známy aj znalcom, ktorí vo veci boli ustanovení a je reálne predpokladať, ţe naň prihliadali, resp. ak aj zistili, iný stav, neţ bol zistený pri spracovávaní registra 7 4 Cdo 117/2013 obnovenej evidencie pozemkov, tento povaţovali za správny a zodpovedajúci skutočnosti, resp. reálnemu stavu (bez vysporiadania sa, čo bolo predmetom znaleckého dokazovania a uvedenia skutočností, z ktorých je zrejmé, ţe znalci skutočne vychádzali pri vypracovaní a podaní znaleckého posudku aj z predmetného rozhodnutia). Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa tak návrh na obnovu konania zamietol v konečnom dôsledku predovšetkým pre nedostatok zákonných dôvodov pre obnovu konania (§ 228 ods. 1 O.s.p.), v spojení s ktorým záverom potom posudzoval včasnosť podania návrhu na obnovu konania. Pojednávanie však nenariadil, účastníkov nepredvolal, pričom odvolací súd k tejto vade neprihliadol a uznesenie súdu prvého stupňa bez ďalšieho potvrdil. So zreteľom na uvedený nesprávny postup súdov niţších stupňov dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá nielen prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, ale tieţ jeho opodstatnenosť. Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania, uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p., zrušil dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tieţ ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). So zreteľom na zrušenie týchto uznesení (z procesného dôvodu), nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti námietky dovolateľov, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.
4. c)O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 8 4 Cdo 117/2013 V Bratislave 28. júla 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová