tohto zákona je výpovedná lehota trojmesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede; ţalobca vyzval ţalovanú, aby po skončení výpovednej lehoty odovzdala nehnuteľnosť v stave spôsobilom na ďalšie vyuţitie s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie; pošta oznámila, ţe zásielka bola dodaná a prevzatá adresátom (ţalovanou)
1 a § 677 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, ţe preskúmavaný zmluvný vzťah nepodlieha právnemu reţimu nájmu nebytových priestorov
osobitného zákona č. 116/1990 Zb. (bez bliţšie odôvodnenia).
názoru súdu prvého stupňa, keď ţalovanej po doručení výpovede najneskôr v júli 2009 začala dňom doručenia plynúť trojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula najneskôr 24. októbra 2009, ţalovaná bola povinná nehnuteľnosť vypratať. Pretoţe tak neurobila a nehnuteľnosť naďalej uţívala bez právneho titulu, ţaloba bola podaná dôvodne. S prihliadnutím na § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol
stavu v čase vyhlásenia rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa
1 O.s.p. v spojení s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania voči ţalovanej, ktorá úspech nemala. Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovanej rozsudkom zo 6. novembra 2012, sp. zn. 10 Co 175/2011 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, vo výroku 3 4 Cdo 137/2013 o náhrade trov konania ho zmenil tak, ţe ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 469,84 eur k rukám advokáta ţalobcu do troch dní a ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 143,61 eur k rukám advokáta ţalobcu do troch dní. Odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je potrebné povaţovať síce za vecne správny vo výroku, avšak z iného, neţ súdom prvého stupňa uvedeného dôvodu.
názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci nemôţe obstáť výpoveď z
názoru odvolacieho súdu na ţalovanej, ktorá toto bremeno neuniesla, súdu nepredloţila ţiadne dôkazy, z ktorého dôvodu výpoveď povaţoval za platnú. Odvolací súd vec právne posúdil
1, § 671 ods. 1, § 673 a § 675 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie vo výroku o trovách prvostupňového konania odôvodnil nesprávnou formuláciou výroku súdom prvého stupňa, keď pri ukladaní povinnosti na peňaţné plnenie sa ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov konania a nie nahradiť trovy konania a nie na adresu právneho zástupcu, ale nanajvýš k jeho rukám, pretoţe voľba spôsobu splnenia uloţenej povinnosti je na ţalovanej ako povinnej osobe. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 v spojení s § 142 ods. 1 a v spojení s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. a úspešnému ţalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná z dôvodu
2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p., z dôvodu inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla rozsudok krajského súdu a rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
jej názoru jej bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, keď odvolací súd povaţoval za platnú výpoveď z 27. januára 2011, ku ktorej sa nemala moţnosť vyjadriť v rámci dokazovania, ani k právnej stránke veci, a to ani pred súdom prvého stupňa, ktorý túto výpoveď povaţoval za nadbytočnú, vzhľadom na
jeho názoru platnú výpoveď z 29. mája 2009 a ani pred odvolacím súdom, ktorý obsah druhej výpovede, na ktorej zaloţil dôvodnosť 4 4 Cdo 137/2013 ţaloby, posúdil čisto „akademicky“ bez vykonania dokazovania. Odôvodnenie odvolacieho súdu o neunesení dôkazného bremena ţalovanou ohľadom druhej výpovede nemôţe byť namieste v prípade, keď odvolací súd ţiadne dokazovanie k tejto skutočnosti nevykonával.
názoru dovolateľky odvolací súd v rozpore so zásadou dvojinštančnosti potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa na základe iných skutkových a právnych dôvodov ako súd prvého stupňa, čím znemoţnil účastníkom konania uplatnenie práva domáhať sa riadnym opravným prostriedkom preskúmania skutkových tvrdení a právnych záverov prvýkrát pouţitých aţ v konečnom rozsudku odvolacieho súdu. Keď odvolací súd nevyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k moţnému pouţitiu ustanovení právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli pouţité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce, bol povinný vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu týchto ustanovení vyjadrili. Ak tak neurobil, zaťaţil konanie vadou
f/ O.s.p. aj z tohto dôvodu, pretoţe jeho rozhodnutie je prekvapivé. Na záver ţalovaná zdôraznila, ţe nie je pravdou tvrdenie odvolacieho súdu, ţe druhú výpoveď z nájmu posunula na samostatné konanie. Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 237 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie v danom prípade smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. Podané dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z rozhodnutí uvedených v týchto ustanoveniach. Prípustnosť dovolania ţalovanej preto nemoţno vyvodiť z týchto ustanovení. 5 4 Cdo 137/2013 Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolací súd vzhľadom na dôvod dovolania i svoju zákonnú povinnosť osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd nečakane zaloţil svoje rozhodnutie na inom právnom ustanovení. Dospel pritom k záveru, ţe konanie je takouto vadou postihnuté. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi 6 4 Cdo 137/2013 predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva.
1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.
4, odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a.
1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
3 a 4 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môţe osvojiť skutkové zistenia zaloţené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí
odseku 2 poučiť účastníkov, ţe všetky dôkazy a skutočnosti musia predloţiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretoţe na dôkazy a skutočnosti predloţené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. V preskúmavanej veci bola na pojednávaní pred súdom prvého stupňa predloţená výpoveď z nájmu z 27. januára 2011, ku ktorej sa ţalovaná vyjadrila v tom zmysle, ţe táto výpoveď len preukazuje skutočnosť, ţe sám ţalobca povaţuje zmluvu za platnú a ţe jej bránil uţívať nehnuteľnosť (uvedené tvrdila i v podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa). Na pojednávaní pred odvolacím súdom právna zástupkyňa ţalovanej poukázala na to, ţe súd prvého stupňa sa touto výpoveďou nezaoberal. Právny zástupca ţalobcu trval na tom, ţe predmetom konania nie je nová výpoveď (ku ktorej pristúpil preto, lebo ţalovaná mu neumoţňovala prístup do prenajatých priestorov), ale skoršia výpoveď, ktorú doručoval ţalovanej dvakrát a ktorá je
jeho názoru platná.
zápisnice z pojednávania, odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením zmluvy, oboch výpovedí a zápisnice z rokovania právnych zástupcov. V zápisnici odvolací súd uviedol, ţe účastníkom poskytol poučenie o tom, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané z vykonaného dokazovanie (bez bliţšieho uvedenia). Návrhy na doplnenie dokazovania predloţené neboli. 7 4 Cdo 137/2013 Na základe uvedeného je dovolací súd toho názoru, ţe odvolací súd sa nad rámec návrhov účastníkov a nad rámec odvolania ţalovanej zaoberal výpoveďou z 27. januára 2011, danej ţalobcom ţalovanej po podaní ţaloby (ktorá skutočnosť zakladá tzv. inú vadu konania, ktorá sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania). Napriek uvedenému konštatovaniu, pokiaľ ide o samotné vykonanie dokazovania, odvolací súd na pojednávaní vykonal dôkaz výpoveďou a umoţnil aj účastníkom vyjadriť sa k tomuto dôkazu, a teda im neodňal moţnosť konať pred súdom. Nie je tak daná z tohto dôvodu vada konania
f/ O.s.p., ktorá by zakladala prípustnosť dovolania ţalovanej.
2 O.s.p., ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. V prejednávanej veci odvolací súd vec posúdil
ustanovenia právneho predpisu, ku ktorému sa účastníci dovtedy nevyjadrovali. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol
1 a § 677 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na § 154 ods. 1 O.s.p.
stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Naproti tomu, odvolací súd svoj potvrdzujúci rozsudok zaloţil (pozn. NS SR - nad rámec odvolania) na iných skutkových a právnych dôvodoch. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý za platnú povaţoval výpoveď z 29. mája 2009, odvolací súd dôvodnosť ţaloby zaloţil na výpovedi z 27. januára 2011 a vec právne posúdil
1, § 671 ods. 1, § 673 a § 675 Občianskeho zákonníka.
2 O.s.p. musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to 1/ musí ísť o ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a 2/ toto ustanovenie musí byť pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej. Ak sú súčasne splnené obe podmienky, je odvolací súd povinný vyzvať účastníkov, aby sa k moţnej aplikácii tohto ustanovenia vyjadrili. Za danej právnej úpravy je porušenie povinnosti zo strany súdu potrebné kvalifikovať ako odňatie moţnosti účastníkom konať pred súdom. Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci 8 4 Cdo 137/2013 by nemali byť zaskočení moţným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny názor, neţ je názor účastníkov konania môţe súd účastníkom v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbeţným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbeţný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. Úmyslom zákonodarcu novelou § 213 ods. 2 O.s.p. od 15. októbra 2008, ako to vyplýva z dôvodovej správy k novele O.s.p. bolo v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu. Odvolací súd je povinný v prípade, ţe mieni vec posúdiť
iného právneho ustanovenia, vyzvať účastníkov, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. mandukčnej (poučovacej) povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred odvolacím súdom, a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Princíp tzv. „predbeţného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z § 213 ods. 2 O.s.p. súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby účastníci konania dostali príleţitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým by sa mohol predbeţný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť (III. ÚS 446/2010). V preskúmavanej veci, z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa, odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) právnych dôvodoch neţ súd prvého stupňa. Účastníkom konania tak v danej procesnej situácii odňal moţnosť namietať správnosť iného právneho názoru zaujatého aţ v odvolacom konaní. V súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. mal odvolací súd vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili k moţnému pouţitiu ustanovení iného právneho predpisu,
ktorých mienil danú vec posúdiť. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd takto nepostupoval a účastníkom nevytvoril procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli pouţité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. 9 4 Cdo 137/2013
2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše ani neobsahuje náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia, ktorým odvolací súd vo výroku potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale z iných skutkových a právnych dôvodov, a teda ho v celom rozsahu nahrádza, musí odvolací súd uviesť, čoho sa domáha ţalobca a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, stručne, jasne a výstiţne musí vysvetliť, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol ako rozhodol súd prvého stupňa a z akých skutkových a právnych dôvodov, kto a z akých dôvodov podal odvolanie, ako sa k odvolaniu vyjadril druhý účastník a ţe rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z iného skutkového dôvodu (výpovede z
LV č. X. na č. l. 17, na tomto nie je evidovaná parcela č..X. o výmere 150 m2 a
LV č. X. na č. l. 16, na ktorom je evidovaná parcela č..X., táto je o výmere 511 m2, pričom v ňom nie je uvedené, ţe by sa na tejto parcele nachádzala stavba, bufet s terasou. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, či a akým spôsobom došlo k zmene čísla LV a výmery parcely, a teda či ide o totoţnú nehnuteľnosť, ktorej vypratania sa domáha ţalobca, či a akým súpisným číslo je označený bufet s terasou, ktorého vypratania sa tieţ domáha a na akej parcele sa nachádzajú a prečo odvolací súd neaplikoval ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb., upravujúce nájom nebytových priestorov. Na základe vyššie uvedeného, keď rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné. Takýmto rozhodnutím bola tieţ ţalovanej odňatá moţnosť konať pred súdom
f/ O.s.p. v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd vo výroku potvrdzuje rozhodnutie súdu niţšieho stupňa z iných skutkových a právnych dôvodov (za predpokladu viazanosti dôvodmi odvolania), musí
názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., pretoţe tento súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený jednak s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným 11 4 Cdo 137/2013 podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie je odôvodnené v zmysle § 157 O.s.p., ide o procesne nesprávne rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu. Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesným vadám
f/ O.s.p. je tieţ okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Pokiaľ ţalovaná ako dovolací dôvod uvádzala aj inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd napadnuté potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z týchto dôvodov. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. 12 4 Cdo 137/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júla 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.