Obsah (5)

§ 103§ 201§ 9§ 10§ 11

Najvyšší súd 8 CoE 164/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807

§ 103O.s.p.

kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, ţe ich Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, moţno povaţovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, ţe v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemoţno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona. V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník ţiada) nebolo moţné mať pochybnosti o tom ţe procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2014 sp.zn. 43CoE/127/2014, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.

§ 201veta prvá O.s.p.

účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

§ 9ods.

1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, neţ patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky

právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch 3 8 CoE 164/2014 týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb poţívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

§ 10ods.

1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

§ 10ods.

2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávnenej na prerušenie konania vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto nie je daná. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. mája 2014 sp.zn. 43CoE/127/2014 zastavil bez toho, aby bola preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, ţe sa odvolacie konanie muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p.). Úspešný účastník v odvolacom konaní podal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania v sume 220,57 € za tri úkony právnej sluţby (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za jednu právnu sluţbu, ktorú poskytla povinnému vypracovaním vyjadrenia zo
2. októbra 2014 k dovolaniu ţalobcu (§ 14 ods. 1 písm. c/ 4 8 CoE 164/2014 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil

§ 11ods.

1 písm. a/ tejto vyhlášky vo výške 60,07 € (predmetom odvolania bolo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky) v sume 7,81 €, predstavuje spolu 67,88 €. Najvyšší súd povinnému nepriznal náhradu trov konania uplatnenú za ďalšie dva úkony právnej pomoci advokátom (za vyjadrenia k odvolaniam oprávnenej z

1. marca 2013 a z
2. marca 2014), pretoţe tieto boli poskytnuté ešte konaní pred súdmi niţších stupňov a o týchto uţ bolo rozhodnuté odvolacím súdom. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. apríla 2015 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová