← Slovensko

§ 138 Občianskeho súdneho poriadku

Obsah (8)§ 138§ 205§ 250j§ 5§ 120§ 125§ 132§ 246c

Najvyšší súd 3 Sţf/127/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. S., bytom Č., právne zastúpený JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou, Fars

§ 138ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení uznesenia krajský súd vychádzal z obsahu ustanovenia § 138 ods. 1 OSP, ktoré umoţňuje vyhovieť ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené obidve podmienky, teda odôvodnenosť z pohľadu pomerov účastníka a zároveň sa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Krajský súd pri rozhodovaní bral do úvahy, ţe ţalobca podnikal ako fyzická osoba, pričom dňa 02.03.2013 ukončil podnikateľskú činnosť. V tejto súvislosti prvostupňový súd na základe daňového priznania ţalobcu k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2013 a jeho príloh zistil, ţe základ dane ţalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie činí 550,45 Eur a samotná daň bola priznaná v sume 104,58 Eur.

výkazu o príjmoch a výdavkoch mal ţalobca v roku 2013 príjmy v sume 33 480,- Eur a výdavky v sume 29 194,- Eur a

výkazu o majetku a záväzkoch za rok 2013 mal ţalobca pohľadávky v sume 14 500,- Eur a záväzky v sume 1 412,- Eur, z čoho vyplýva rozdiel majetku a záväzkov v sume 13 088,- Eur. Krajský súd poukázal na vyjadrenie ţalobcu, ţe i keď je daňové priznanie podané za rok 2 3 Sţf/127/2014 2013, od ukončenia podnikateľskej činnosti (t.j. od 02.03.2013) uţ v priebehu roka 2013 nemal ţiaden príjem aţ do apríla 2014, odkedy má čiastočný úväzok a príjem, ktorý uţ v ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov uviedol. Zároveň krajský súd pri rozhodovaní o návrhu ţalobcu o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov bral do úvahy, ţe tento v roku 2011 daroval všetky nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom, blízkym osobám so zriadením vecného bremena k týmto nehnuteľnostiam, spočívajúcim v jeho práve ich doţivotného uţívania a zriadení predkupného práva ţalobcu k predmetom darovania. Krajský súd poukázal na zistenú skutočnosť, ţe dňa 25.02.2011, v období nadväzujúcom na obdobie, kedy ţalobca daroval nehnuteľnosti blízkym osobám, bola zaloţená obchodná spoločnosť JS - AUTO s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je M. O. a ktorej ţalobca ako jednej z obdarovaných daroval nehnuteľnosti uvedené v darovacej zmluve zo dňa 05.01.2011 (v znení dodatku zo dňa 15.02.2011 a 23.02.2011), pri ktorých si ponechal právo doţivotného bývania a uţívania, resp. i predkupné právo. V tejto obchodnej spoločnosti je ţalobca konateľom, pričom túto skutočnosť pri preukazovaní svojich majetkových pomerov krajskému súdu zamlčal. Ďalej krajský súd zistil, ţe ţalobca ako štatutárny orgán uvedenej obchodnej spoločnosti v jej mene uzavrel sám so sebou ako fyzickou osobou pracovnú zmluvu, na základe ktorej ţalobca pracuje v spoločnosti JS - AUTO s.r.o. ako pomocný predajca za dohodnutú mzdu 44,- Eur mesačne. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, ţe je nepochybné, ţe z takejto sumy nie je moţné v súčasných podmienkach vyţiť, aj s ohľadom na skutočnosť, ţe ţalobca nie je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, a teda nepoberá ani ţiadnu dávku, resp. dôchodok. Zároveň

krajského súdu nemoţno pre účely skúmania podmienok oslobodenia od súdnych poplatkov zohľadniť skutočnosť, ţe by ţalobca vykonával funkciu konateľa obchodnej spoločnosti bez nároku na odmenu. Ako nepravdivé vyhodnotil krajský súd tvrdenie ţalobcu, ţe nevlastní ani hnuteľný majetok. Krajský súd z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 28.08.2014 zistil, ţe ţalobca je ako fyzická osoba podnikateľ evidovaný ako drţiteľ - vlastník vozidiel s evidenčným číslom N., PEUGEOT 206 od 05.06.2007 a s evidenčným číslom N., RENAULT-MEGANE od 25.08.2008.

krajského súdu ţalobca ani ukončením podnikateľskej činnosti ako fyzická osoba neprestal byť vlastníkom, resp. drţiteľom týchto vozidiel. Krajský súd vyhodnotil ako nepravdivé i tvrdenie ţalobcu, ţe nemá pohľadávky voči tretím osobám. Ţalobca vo výkaze majetku a záväzkov k 31.12.2013 uviedol pohľadávky v sume 14 500,- Eur, záväzky v sume 1 412,- Eur a rozdiel majetku a záväzkov v sume 13 088,- Eur. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, ţe i keď ţalobca dňom 02.03.2013 ukončil podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba (

výpisu zo ţivnostenského registra), uvedené pohľadávky v jeho prospech týmto dňom neprestali existovať a teda nezanikli, 3 3 Sţf/127/2014 pričom ţalobca krajskému súdu neuviedol, čo sa s týmito pohľadávkami stalo, resp. o aké pohľadávky sa jednalo. Krajský súd má za to, ţe nedostatočné majetkové pomery, resp. nízky príjem môţe ţalobca subjektívne vnímať ako krajne ťaţivé, ale ešte samy o sebe nemusia predstavovať dôvod, pre ktorý by boli naplnené podmienky

§ 138ods.

1 OSP na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Ţalobca nepreukázal existenciu materiálnych podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a nesplnil teda ani základné zákonné podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Krajský súd prihliadol predovšetkým na skutočnosť, ţalobca v predkladanom tlačive pre dokladovanie jeho pomerov uvádzal nepravdivé tvrdenia o neexistencii jeho hnuteľného majetku a pohľadávok voči tretím osobám, zamlčanie skutočnosti, ţe je ţalobca konateľom v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je zároveň i zamestnancom. Na základe uvedeného potom krajský súd dospel k záveru, ţe zistené majetkové, zárobkové, osobné, resp. celkové pomery ţalobcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Ţalobca s poukazom na tieto zistenia (najmä dobrovoľné zbavovanie sa nehnuteľného majetku darovaním ešte v období pred začatím daňovej kontroly, uvádzanie nepravdivých tvrdení, resp. zamlčanie ďalších skutočností podstatných pre rozhodovanie súdu o návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov) jednoznačne nepreukázal, ţe sa nachádza v takej sociálnej alebo finančnej tiesni, ktorá by odôvodňovala priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to i s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku (70,- Eur) v kaţdej jednotlivej veci. Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie z dôvodov

§ 205ods.

2 písm.

  1. d)a
  2. f)OSP, napádajúc neúplné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Ţalobca má za to, ţe sú tu dôvody pre jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko má nízky príjem a nemá ţiaden majetok. Petitom odvolania ţalobca navrhuje, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobcovi prizná oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Ţalobca uviedol, ţe k darovaniu nehnuteľností jeho deťom, v roku 2011, ho viedli osobné rodinné a zdravotné problémy, ktoré mal v roku 2010 a vyústili do operácie. V čase predmetného darovania on ako fyzická osoba podnikateľ nemal ţiadne daňové nedoplatky, nebola voči nemu začatá daňová kontrola a v podnikaní sa mu darilo. Preto nemoţno

ţalobcu konštatovať, ţe by sa úmyselne zbavoval majetku. Dodal, ţe deti, na ktoré nehnuteľnosti prepísal, mu v súčasnosti pomáhajú nielen s úhradou nákladov na ţivot, ale aj so splátkami, ktoré na základe dohody s daňovým úradom spláca v zmysle dohodnutého splátkového kalendára. 4 3 Sţf/127/2014 Ku krajským súdom zistenému vlastníctvu dvoch motorových vozidiel ţalobca uviedol, ţe motorové vozidlo PEUGEOT 206 mu bolo ukradnuté, o čom dodatočne predloţí potvrdenie polície a motorové vozidlo RENAULT-MEGANE ešte ako podnikateľ v roku 2008 predal ako ojazdené s tým, ţe kupujúci si zabezpečí jeho prepis na dopravnom inšpektoráte. O skutočnosti, ţe si kupujúci motorové vozidlo na seba neprepísal, sa ţalobca dozvedel aţ z napadnutého uznesenia krajského súdu a hneď ho kontaktoval, na čo mu kupujúci prisľúbil, ţe zjedná nápravu. K záloţnému právu na nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia pôţičky 7 700,- Eur ţalobca uviedol, ţe táto bola v lehote splatnosti riadne splatená a ešte v roku 2011 ţalobca so záloţcom podpisoval podklady potrebné pre výmaz záloţného práva. Záloţné právo na zabezpečenie uvedenej pohľadávky ţalobcu uţ nie je zapísane v časti C listu vlastníctva č. X., k.ú. Č., čo preukazuje ţalobca k odvolaniu predloţeným informatívnym výpisom z uvedeného listu vlastníctva (č. l. 123 súdneho spisu). K pohľadávke uvedenej v daňovom priznaní ţalobca uviedol, ţe v čase vypĺňania tlačiva ţiadnu pohľadávku nemal, a to z dôvodu, ţe tieto finančné prostriedky (za predaj motorového vozidla) boli poukázané priamo na daňový úrad na nedoplatok na dani z príjmov za rok 2012. Ţalobca opakovane uviedol, ţe nikdy neprenášal svoje podnikateľské riziko na štát, bol nútený rozpredať všetok majetok, ktorý v tom čase mal - všetky zásoby a majetok v podnikaní, z čoho mu vznikla daňová povinnosť voči daňovému úradu vo výške cca 42 000,-Eur, ktorú spláca dodnes, ako aj záväzky voči sociálnej a zdravotnej poisťovni, ktoré postupne uhrádzal na základe splátkových kalendárov. Uviedol, ţe podnikateľskú činnosť vykonával od roku 1992 do roku 2013 a svoje daňové a odvodové povinnosti si vţdy plnil riadne a včas. Ţalobca má za to, ţe v ţiadosti uviedol pravdivé údaje a ţiadnu skutočnosť nezamlčal. Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe od roku 2011 správca dane zmenil svoj názor a tým, ţe sa zmenil spôsob posudzovania predaja ojazdených motorových vozidiel mu z dôvodu nesprávneho postupu dorubil DPH, o ktorú sa ţalobca nikdy neobohatil, iba ju neúčtoval, nakoľko pouţil s odobrením daňového úradu § 66 zákona o DPH. Tieto skutočnosti má záujem preukázať v súdnom prieskume rozhodnutí za 28 zdaňovacích období a keďţe ide o 28 súdnych konaní, nemoţnosť zaplatiť mu súdny poplatok spôsobí, ţe nebude môcť svoje právo na spravodlivý proces uplatniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania

§ 250ja ods.

2 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov je moţné vyhovieť len čiastočne. 5 3 Sţf/127/2014 Najvyšší súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, okrem vyššie uvedeného, zistil, ţe ţalobca sa ţalobou podanou na krajskom súde dňa 23.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. 1100304/1/66272/2014 zo dňa 03.02.2014, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4544117/2013/Hus zo dňa 08.10.2013, ktorým správca dane ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 20 373,64 Eur za zdaňovacie obdobie október 2010. Zároveň ţalobca navrhol, aby mu krajský súd priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní z dôvodu jeho nepriaznivých majetkových pomerov. Na výzvu krajského súdu ţalobca predloţil vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania zo dňa 29.05.2014, v ktorom uviedol, ţe je vyučený v odbore automechanik, od 01.04.2014 pracuje ako pomocný predajca v hlavnom pracovnom pomere u zamestnávateľa JS - AUTO s.r.o., Novozámocká 4, Nitra s príjmom za mesiac apríl 2014 v sume 38,11 Eur, ţe nie je uchádzačom o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nie je poberateľom dôchodku, nemá ţiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá vklady ani úspory, pohľadávky ani úvery, je rozvedený, má štyri zaopatrené deti, býva v rodinnom dom, ktorého vlastníčkou je E. S. a jeho výdavky na lieky sú v sume 6,- Eur mesačne. Ţalobca zároveň uviedol 27 spisových značiek súdnych konaní vedených na Krajskom súde v Nitre, v ktorých je účastníkom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Za ďalšie skutočnosti, ktoré by mal súd zohľadniť pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov označil to, ţe od roku 1992 podnikal v oblasti predaja ojazdených vozidiel a svoje daňové povinnosti si riadne a včas plnil. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe krajský súd na základe ţalobcom predloţeného tlačiva na preukazovanie jeho majetkových pomerov, ešte preveroval ţalobcom tvrdené skutočnosti a za tým účelom vykonal rozsiahle zisťovanie majetkových pomerov ţalobcu, hoci mu taká povinnosť priamo z ustanovenia § 120 ods. 2 OSP nevyplýva. Vo vzťahu k záverom krajského súdu o nepravdivých tvrdeniach ţalobcu ohľadne vlastníctva dvoch motorových vozidiel ţalobcom a existencie záloţným právom zabezpečenej pohľadávky ţalobcu, odvolací súd konštatuje, ţe tento v podanom odvolaní dostatočne vysvetlil nedostatky v evidencii predmetných motorových vozidiel na jeho osobu ako i zánik zabezpečenia jeho pohľadávky spolu s jej zánikom uhradením. Odvolací súd pripúšťa, ţe vo svetle súvisiacich okolností sa konanie ţalobcu spočívajúce v dobrovoľnom zbavovaní sa majetku, javí ako účelové. Nemoţno sa ubrániť tomu záveru, keďţe sám ţalobca uviedol, ţe v roku 2011 došlo zo strany správy daní k zmene výkladu zdaňovania predaja ojazdených motorových vozidiel daňou z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ţalobca mal naďalej za to, ţe za predaj ojazdených motorových vozidiel nebol povinný odvádzať DPH. Preto jeho moţné očakávania predpokladaných výsledkov prípadných daňových kontrol na DPH, ako i predovšetkým s prihliadnutím na predmet 6 3 Sţf/127/2014 konania vo veci samej, ktorý je spojený s autoritatívne uloţenou vysokou daňovou povinnosťou ţalobcovi v súvislosti s jeho podnikaním ako fyzickej osoby – ručiacej celým svojím majetkom, moţno konanie ţalobcu spočívajúce v zbavovaní sa majetku, označiť za účelové. Avšak preukazovanie úmyslu vyhnúť sa týmto konaním predpokladaným budúcim záväzkom inkasu DPH štátom a nákladov spojených so súdnym prieskumom pre ţalobcu nepriaznivých správnych rozhodnutí, nie je účelom konania o návrhu na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a presahuje jeho moţnosti. Na druhej strane vyššie uvádzané skutočnosti a súvislosti môţu pri vyhodnotení tvrdení ţalobcu oslabiť záver súdu o nevyhnutnej potrebe priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov.

ustálenej judikatúry sú pre rozhodovanie o priznaní oslobodenia o súdnych poplatkov rozhodujúce aktuálne majetkové pomery účastníka súdneho konania a jeho reálna moţnosť prístupu k súdu pri uplatňovaní a bránení práva zaplatením súdneho poplatku. Zároveň je potrebné brať do úvahy, ţe ustanovenie § 138 OSP nepripúšťa podmieňovanie poskytnutia individuálneho oslobodenia od platenia súdnych poplatkov skúmaním dôvodov, pre ktoré sa účastníkove majetkové pomery stali tak ťaţivými, ţe nie je spravodlivé zvyškom spoločnosti od neho poţadovať niesť zákonom stanovenú poplatkovú povinnosť. Avšak je uţ na súde, aby posúdil majetkové pomery účastníka tak, aby bolo moţné spravodlivo rozloţiť minimálnu náhradu súdneho konania v podobe súdneho poplatku medzi účastníka a štát. V tomto ohľade okolnosti predchádzajúce dobrovoľnému zbavovaniu sa majetku ako i okolnosti ţivotnej úrovne účastníka, môţu tvoriť súvislosti, ktoré môţe súd pri hodnotení dôkazov a majetkových pomerov (§ 132 OSP) ţiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov brať do úvahy. Zákonodarca v ustanovení § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa moţnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná ţiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, rodinných, sociálnych a finančných pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v kaţdom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť kaţdého konania. Oprávnenosť ţiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných ţiadateľom. Majetkové pomery ţalobcu nemoţno povaţovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu (§ 120 ods. 2 OSP). Je preto výlučne na ţalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal, pričom súd má povinnosť ním predkladané tvrdenia a doklady vo vzťahu k podmienkam

§ 138

OSP a postupom

7 3 Sţf/127/2014 § 132 OSP vyhodnotiť a

okolností prípadu o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodnúť. Na základe získaných listinných dôkazov zabezpečených krajským súdom a vyjadrení ţalobcu vyšlo okrem iného najavo, ţe tento začiatkom roku 2011 začal postupne scudzovať svoj nehnuteľný majetok jeho darovaním blízkym osobám. Táto skutočnosť sama o sebe, vo vzťahu k návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, podaným v apríli 2014, nemôţe byť dôvodom na nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. O oslobodení od súdnych poplatkov

§ 138ods.

1 OSP rozhoduje súd na návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové pomery. Otázka svojvoľného, príp. zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva v tejto veci, vzhľadom na náročnosť predmetu súdneho prieskumu, na ktorého začatie a pokračovanie sú splnené procesné podmienky, nie je sporná. Spornou ostáva otázka posúdenia existencie nepriaznivých majetkových pomerov ţalobcu, ktoré mu bránia zaplatiť súdny poplatok za účelom vyuţitia súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov a konaní predchádzajúcich ich vydaniu.

§ 5ods.

1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb./ZSP poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

§ 138ods.

1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

§ 120ods.

2 OSP vo veciach, v ktorých konanie moţno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manţelstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a druţstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

§ 125

OSP za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 8 3 Sţf/127/2014

§ 132

OSP dôkazy súd hodnotí

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

§ 246cods.

1 Občianskeho súdneho poriadku pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôţu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.

čl. 36 písm. a) Ústavy SR zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umoţnila dôstojnú ţivotnú úroveň.

čl. 39 ods. 1 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate ţiviteľa.

čl. 39 ods. 2 Ústavy SR kaţdý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných ţivotných podmienok.

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Účelom ustanovenia § 138 OSP je, aby účastníkovi súdneho konania nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo, zaručené mu v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Z údajov predkladaných ţalobcom a jeho tvrdení vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom vyplýva, ţe dôsledne preukazuje svoju vlastnú formálnu nemajetnosť – nepodniká, nie je evidovaný ako poberateľ podpory v nezamestnanosti alebo dávok v hmotnej núdzi, ani iných sociálnych dávok, nevlastní ţiaden majetok a nemá ţiaden príjem, okrem mesačnej mzdy vo výške 44,- Eur, poberanej na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01.04.2014 s obchodnou spoločnosťou JS-AUTO s.r.o., kde ako zamestnanec na polovičný pracovný úväzok má v náplni práce preberanie motorových vozidiel v autobazáre, ich ponúkanie 9 3 Sţf/127/2014 a predvádzanie klientom. Ako sám uvádza, ţije v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi, náklady na bývanie nemá, na stravu prispieva z vyššie uvedeného príjmu, potrebné ošatenie zatiaľ má a v prípade potreby mu pomáhajú deti (č. l. 99). Z pohľadu existencie disponibilného majetku ţalobcu je moţné konštatovať, ţe jeho majetkové pomery nestačia na to, aby mohol zaplatiť potrebný súdny poplatok vo výške 70,- Eur. Avšak vychádzať len z tejto jednoduchej rovnice a čisto formálneho hodnotenia majetkových pomerov ţalobcu, by v tomto prípade nebolo spravodlivé. Predovšetkým vo vzťahu k účastníkom, ktorí sa ocitli v ťaţkej ţivotnej situácii a na pomoc od štátu formou oslobodenia od súdnych poplatkov sú skutočne odkázaní, pretoţe nie sú schopní sami si pomôcť z ťaţivej ţivotnej situácie a zaobstarať si majetok a príjem na takej úrovni, aby im zaplatenie súdneho poplatku neprimerane nezníţilo i tak nízku ţivotnú úroveň. Nesporným faktom je, ţe ţalobca zamlčal skutočnosť, ţe je od 28.04.2011 konateľom obchodnej spoločnosti JS-AUTO s.r.o., v ktorej je aj od 01.04.2014 zamestnaný na polovičný pracovný úväzok (päť hodín týţdenne), s dohodnutou mzdou 44,- Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, ţe si sám so sebou z pozície štatutárneho orgánu zamestnávateľa a pre seba ako zamestnanca, dohodol zákonom minimálne určenú hodinovú mzdu 2,023 Eur (minimálna mzda od 01.01.2014 bola 352,00 Eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, 2,023 Eur za kaţdú odpracovanú hodinu zamestnancom). Zo súvah a výkazov ziskov a strát obchodnej spoločnosti JS-AUTO s.r.o., nachádzajúcich sa v Registri účtovných závierok, uverejnených na internete Ministerstvom financií Slovenskej republiky vyplýva, ţe táto obchodná spoločnosť je v dobrej finančnej kondícii, nie je insolventná a je spôsobilá dosahovať zisk. Navyše je registrovaným platcom na DPH, čo znamená, ţe dosahuje dostatočný obrat na základe svojej podnikateľskej činnosti. Ţalobca je v tejto obchodnej spoločnosti štatutárnym orgánom, vykonáva funkciu konateľa. Prostredníctvom tejto činnosti sa aktívne, s potrebnou odbornou starostlivosťou a zodpovednosťou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 133 a nasl. Obchodného zákonníka, aktívne podieľa na obchodnom a finančnom riadení spoločnosti a na dosahovaní zisku. Nemalý a nezanedbateľný podiel na obchodnom výsledku, príp. úspechu tejto obchodnej spoločnosti, resp. napĺňaní predmetu jej činnosti a účelu jej podnikania, ktorým je dosahovanie zisku, majú napr. aj skúsenosti a know – how ţalobcu v pozícii štatutárneho orgánu i zamestnanca, nadobudnuté počas jeho dlhoročnej podnikateľskej činnosti ako fyzickej osoby v oblasti predaja ojazdených motorových vozidiel. V podstate sa dá zhrnúť, ţe ţalobca formálne síce nepodniká, ale na dosahovaní zisku v rovnakom predmete podnikania, úročením dosiaľ získaných podnikateľských väzieb a zručností, sa stále aktívne podieľa, a to ako konateľ obchodnej spoločnosti, paradoxne, bez nároku na odmenu za výkon tejto zodpovednej funkcie a bez nároku na primeranú mzdu za výkon pracovných povinností v postavení zamestnanca. Odvolací súd poznamenáva, ţe krajský súd pri vyhodnotení dôkazov správne poukázal na súvislosť ohľadne personálneho prepojenia obchodnej spoločnosti JS-AUTO s.r.o. so ţalobcom, a to v osobe jej jedinej spoločníčky, M. O., ktorej 10 3 Sţf/127/2014 taktieţ ţalobca na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.01.2011, v znení jej ďalších dodatkov, daroval nehnuteľnosti (č. l. 83). Ţalobca netvrdí a ani nepreukazuje, ţe je neschopný zo závaţných zdravotných, rodinných alebo iných dôvodov, sám si svojou činnosťou zadováţiť prostriedky na dôstojné ţivobytie, ani svoje ţivotné postavenie ako ťaţivé nevníma, má kde bývať a deti, ktoré majetkovo zabezpečil, mu poskytujú potrebnú pomoc. Z kontextu jeho vyjadrení vyplýva, ţe má dobré rodinné zázemie a jeho ţivotný štandard oproti obdobiu, kedy podnikal, sa nezníţil a nie je ničím ohrozený. Predaj ostaného svojho bliţšie neurčeného majetku a skladových zásob povaţuje za riešenie dlhov vzniknutých v súvislosti s podnikaním, avšak úhradu dlhov a pouţitie výťaţku z predaja ostaného majetku, ţalobca nepreukázal. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd povaţuje ţalobcom deklarovaný nulový príjem za výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti, ktorý predstavuje ekonomickú hodnotu a deklarovanú minimálnu hodinovú mzdu za kvalifikovaný výkon práce, vzhľadom na jeho odborné skúsenosti v predmete činnosti v pozícii zamestnanca, za neadekvátne, v rozpore s dobrými mravmi. Je zrejmé, ţe je prejavom slobodnej vôle ţalobcu, zotrvávať formálne v pozícii bez príjmu, resp. s nárokom na mzdu, nedosahujúcu ani stanovenú výšku minimálnej mesačnej mzdy, t.j. 352,- Eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Katalóg hospodárskych a sociálnych práv zaručených Ústavou SR je kompatibilný s úpravou v širokom spektre zákonov platných v našom právnom poriadku, zabezpečením prístupu k súdnej ochrane prostredníctvom individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov

§ 138OSP nevynímajúc.

Z účelu poskytovanej ochrany vyplýva, ţe táto vychádza z princípu pomoci slabším, ktorí nie vlastným pričinením a z vlastnej vôle odmietajú vyuţiť svoje ústavné právo vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR), alebo prijímať za vykonanú prácu alebo funkciu primeranú mzdu alebo odmenu. Z tejto premisy vychádza aj odvolací súd pri vyhodnotení majetkových pomerov ţalobcu, hoci formálne ním preukazovaných ako nedostatočných na zaplatenie súdneho poplatku. Preto odvolací súd, v kontexte s vyššie uvedenými súvislosťami, nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v plnej výške, ale len v polovici poplatkovej povinnosti. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu

§ 246cods.

1 OSP a § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

  1. mája 2011). 11 3 Sţf/127/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
  2. januára 2015 JUDr. Gabriela G E R D O V Á predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.