← Slovensko

prepustenie zo služobného pomeru policajta - porušenie služobnej prísahy a služobných povinností

Najvyšší súd 6Sžo/238/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci ţalobcu: R. S., bytom Š., K., zastúpeného JUDr. V. Š., advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v B, Š., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SLV-77/PK-2009 zo dňa 19. augusta 2009, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 186/2009- 47 zo dňa 3. septembra 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S 186/2009-47 zo dňa 3. septembra 2010 z m e ň u j e tak, ţe ţalobu z a m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm.

  1. c)Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) v záhlaví uvedené rozhodnutie, ktorým ţalovaný podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil personálny rozkaz Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 184 zo dňa 20. mája 2009, ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm.
  2. e)zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko svojím konaním – vedením osobného motorového vozidla v čase mimo 6Sţo/238/2010 2 výkonu štátnej sluţby v meste Břeclav v Českej republike, po tom, čo bol kontrolovaný z dôvodu nerovnomernej jazdy policajnou hliadkou Obvodného oddelenia Polície Českej republiky Břeclav (ďalej len ako „OO P ČR Břeclav“), sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, ako aj lekárskemu vyšetreniu a odberu krvi a vulgárne, slovne uráţal dvoch členov policajnej hliadky Polície ČR pri prevoze na obvodné oddelenie, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta vymedzené v § 48 ods. 3 písm.
  3. g)a
  4. h)zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj článok I. písm.
  5. a)bod 4 rozkazu Ministra vnútra SR č. 9/97. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal vo veci plne úspešnému ţalobcovi ich náhradu v celkovej výške 373,14 €. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolávajúc sa na ustanovenia § 233 ods. 1, § 238 ods. 1 aţ 4 a § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. konštatoval, po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, ţe ţalovaný dôsledne neuplatnil vyššie citované ustanovenia zákona zdôrazniac, ţe jeho povinnosťou bolo pred vydaním napadnutého rozhodnutia zistiť skutočný stav veci a to úplne a presne, t.j. zistiť všetky právne významné skutočnosti, keďţe iba zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Uviedol, ţe ţalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal iba z dôkazu, a to úradného záznamu hliadky OO P ČR Břeclav a ţalobcove tvrdenia o priebehu celej udalosti, ako aj výpovede Š. a S. – svedkov udalosti bez ďalšieho vyhodnotil za účelové, poukazujúc pritom na priateľský vzťah ţalobcu a týchto svedkov. Dôvodil, ţe povinnosťou správneho orgánu bolo zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti vzťahujúce sa na vec, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z vyššie uvedených dôvodov, vyhodnotiac námietky ţalobcu, poukazujúce na vady administratívneho konania za opodstatnené, dospel k záveru, ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a preto napadnuté rozhodnutie ţalovaného v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 písm.
  6. c)OSP zrušil. Zároveň prvostupňový súd poučil ţalovaný správny orgán v akom smere má doplniť dokazovanie za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal vo veci plne úspešnému ţalobcovi ich náhradu v celkovej výške 373,14 €, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej sluţby (príprava a prevzatie, podanie ţaloby) á 115,90 € za úkony vykonané v roku 2009 a za 1 úkon právnej sluţby uskutočnený v roku 2010 (účasť na pojednávaní) á 120,23 € a paušálnej náhrady 2x 6,95 € a 1x 7,21 € v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“). Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny v podobe zamietnutia ţaloby, dôvodiac tým, ţe prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP). Uviedol, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava vyjadrenia k podanej ţalobe ţalobcu, ktoré bolo zaslané prvostupňovému súdu pod č. p.: SLV-174/PS-S-2009, zdôrazniac, ţe sa nestotoţňuje s jeho názorom, ţe 6Sţo/238/2010 3 by nevykonal všetky dôkazy ozrejmujúce skutkový stav veci a ţe ním zistený skutkový stav nepostačuje pre posúdenie veci. Namietal, ţe práve zadováţenými dôkazmi tvoriacimi súčasť predloţeného spisového materiálu, s ktorými mal moţnosť oboznámiť sa aj ţalobca, mu bolo vytýkané protiprávne konanie v dostatočnom rozsahu preukázané. Uviedol, ţe príčinou prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej len ako „PZ“) bolo porušenie sluţobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 192 ods. 1 písm.
  7. e)zákona č. 73/1998 Z. z. a to z dôvodu, ţe ţalobca dňa 21. marca 2009 v čase okolo 03.10 hod mimo výkon štátnej sluţby viedol v meste Břeclav (Česká republika) po Břeclavskej ulici osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, evidenčného čísla X., pričom na znamenia sluţbukonajúcej hliadky OO P ČR Břeclav prenasledujúcej jeho vozidlo za pouţitia zapnutých majákov a znamení na zastavenie, nereagoval a zastavil aţ následne na ul. Čechova. Hliadkou bol opakovane vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške prístrojom na zistenie alkoholu v dychu, ktorú odmietol a následne bol na účely vykonania procesných úkonov potrebných na zadokumentovanie jeho protiprávneho konania v súlade s platnými právnymi predpismi ČR zaistený a predvedený na OO P ČR Břeclav, pričom počas prevozu mal ţalobca vulgárne slovne uráţať oboch členov policajnej hliadky Polície ČR. Rovnako po prevoze do Nemocnice Břeclav sa lekárskemu vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu a odberu krvi, podrobiť odmietol. Konštatoval, ţe tento skutkový stav zistil na základe vlastného šetrenia podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z. z., zabezpečil si úradný záznam členov hliadky OO P ČR Břeclav, v ktorom táto presne popísala skutkový dej udalosti, ako aj protiprávne konanie ţalobcu. K obrane ţalobcu zaloţenej na tom, ţe mal sedieť na zadnom sedadle a po prudkom zabrzdení mal prepadnúť medzi sedadlá vodiča a spolujazdca, uviedol, ţe táto bola vyvrátená úradným záznamom hliadky OO P ČR Břeclav, v ktorom príslušníci polície podrobne popísali konanie ţalobcu pred zastavením a následne po zastavení vozidla nasledovne: “...V spätnom zrkadle policajná hliadka uvidela vozidlo odbočovať v rovnakom smere, ktorým stálo služobné vozidlo policajnej hliadky, kedy vodič tohto vozidla s veľkými ťažkosťami sa vyhol svetelnému obrubníku uprostred vozovky s dopravnou značkou prikázaný smer obchádzky v blízkosti prechodu pre chodcov a vytvoril tzv. myšičku okolo tejto značky. Toto vozidlo pokračovalo v priamom smere, kedy toto vozidlo podišlo služobné vozidlo OO P ČR Břeclav z pravej stravy v súvislom pruhu, pričom si policajná hliadka stačila všimnúť na vzdialenosť 50-100 cm osobu vodiča, ktorým bol muž vo veku 30-40 rokov v čiernej bunde s málo vlasmi na hlave...“ Na základe uvedeného konštatoval, ţe hliadka polície osobu vodiča videla zreteľne. Uviedol ďalej, ţe v úradnom zázname príslušníci OO P ČR Břeclav uviedli, ţe „...vo vzdialenosti asi 100 m na ul. Čechova od križovatky ulíc Břetislavova, Bratislavská a Čechová prenasledované vozidlo zašlo na pravý okraj vozovky medzi parkujúce vozidlá, pričom policajná hliadka OO P ČR Břeclav ihneď po zastavení prenasledovaného vozidla zastavila svoje služobné vozidlo šikmo cez celú šírku ulice Čechova a pravým predným blatníkom služobného vozidla zablokovala ľavé predné dvere vodiča prenasledovaného vozidla, pričom obidvaja členovia hliadky mali výborný výhľad na osádku celého vozidla...“ Z predmetného úradnému záznamu tieţ vyplýva, ţe vykonanou kontrolou bolo zistené, že vodičom vozidla bol práve žalobca, pričom 6Sţo/238/2010 4 v osobe spolujazdca bol zistený M. S., a ţe z dychu vodiča (ţalobcu) bol cítiť silný zápach alkoholu. Poukázal na to, ţe objektívnosť úradného záznamu členov hliadky OO P ČR Břeclav potvrdzuje aj zápisnica o výsluchu účastníka konania vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru (č. p.: ORP-205-6/DI-TT-2009), v ktorej ţalobca uviedol, ţe s ppráp. B. sa osobne nepozná. Na margo obrany ţalobcu o jeho prepadnutí medzi sedadlá v prednej časti vozidla, nasledujúcom po prudkom zabrzdení vozidla, mal za to, ţe by bolo v rozpore aj s fyzikálnymi zákonmi, aby ţalobca s výškou cca 190 cm sediaci vo vozidle na zadnom sedadle, po zabrzdení vozidla následne prepadol medzi sedadlá v prednej časti vozidla a potom sa bez problémov posadil na miesto vodiča a z uvedeného dôvodu preto aj výpovede A. Š. a M. S. vyhodnotil ako účelové, konštatujúc, ţe ich cieľom bolo zbaviť ţalobcu zodpovednosti za spáchané protiprávne konanie. Uviedol, ţe v samostatnom personálnom konaní vedenom podľa ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. môţu za dôkaz slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Za potrebné povaţoval uviesť, ţe zásada objektívnej pravdy bola v danom prípade dôsledne dodrţaná, zdôrazniac zároveň, ţe pri hodnotení dôkazov starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Mal za to, ţe podstata princípu voľného hodnotenia dôkazov spočíva v tom, ţe v hodnotení výsledkov dokazovania, je príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo sluţobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm.
  8. e)zákona č. 73/1998 Z. z., slobodný. Uviedol ďalej, ţe v hodnotiacej činnosti je iba obmedzený napr. pravidlami formálnej logiky, ktorým by hodnotiace úsudky nemali odporovať, skúsenosťami z aplikačnej praxe a napokon povinnosťou hodnotiaci záver v rozhodnutí jasne a stručne odôvodniť. Poukázal na to, ţe nie je dôvod neveriť vyjadreniam príslušníkov Polície ČR Břeclav, ktorí popisovali protiprávne konanie ţalobcu tak, ako sa v skutočnosti stalo, pričom práve vyjadrenia kamarátov ţalobcu je potrebné povaţovať za účelové. Poukázal na to, ţe hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou jeho správnej úvahy, na základe ktorej posudzuje, či má určitú skutočnosť povaţovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné ešte vykonať ďalšie dôkazy, prípadne či je potrebné zadováţiť ďalšie poklady pre rozhodnutie. Záverom zdôraznil, ţe dôkazy v danej veci zhromaţdené v súlade so zákonom, boli vyhodnotené zákonom súladným spôsobom a tieto boli postačujúce pre vydanie napadnutého personálneho rozkazu, keďţe nimi bolo ţalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané jeho protiprávne konanie, priečiace sa obsahu sluţobnej prísahy policajta. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného, navrhujúc napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdiť, uviedol, ţe ţalovaný pred vydaním rozhodnutia č. SLV-77/PK-2009 zo dňa 19. augusta 2009 neúplne zistil skutočný stav veci, toto vydal predčasne a z uvedeného dôvodu ho bolo potrebné ako nezákonné zrušiť. Mal za to, ţe ţalovaný spôsobil vady administratívneho konania tým, ţe sa bez ďalšieho, vo svojej správnej úvahe, stotoţnil so závermi hliadky Polície ČR, pričom medzi tvrdeniami policajtov ČR zadokumentovaných v úradnom zázname a tvrdeniami zachytenými v jeho výpovediach a výpovediach svedkov sú podstatné rozpory, ktoré mal ţalovaný pred vydaním správneho rozhodnutia odstrániť. Tieto rozpory demonštroval tým, ţe on vypovedal, ţe hliadka Polície ČR, ktorá prenasledovala vozidlo, v ktorom sa nachádzal, na kriţovatke v tvare písmena „Y“ odbočila doľava, 6Sţo/238/2010 5 pričom ich vozidlo, ktoré viedol vodič Š. pokračovalo doprava. Tým poukázal na to, ţe bude potrebné preukázať, kde a po akom čase sa vozidlo Polície ČR otočilo a kam bolo schopné vozidlo Š. dôjsť, kým ich opäť vozidlo Polície ČR dostihlo a rovnako, či v tomto čase mohol vodič Š. zabrzdiť tak, aţ ţalobca zo zadného sedadla „preletel“ dopredu a súčasne, či sa mohol vodič vzdialiť od vozidla tak, ţe ho na ulici policajti ČR nevideli. Za týmto účelom navrhol vykonať vyšetrovací experiment, najlepšie rekonštrukciu. Záverom poukázal na novú skutočnosť, ktorú navrhol odvolaciemu súdu preveriť a to, ţe sa dňa 21. marca 2009, t.j. v ten istý deň, v ktorý sa odmietol podrobiť dychovej skúške na kontrolu alkoholu v krvi (z dôvodov uvádzaných v ţalobe), dvakrát podrobil dychovej skúške, na výzvu svojich nadriadených, s výsledkom dychovej skúšky 0,00 a je teda otázne, či v inkriminovaný deň alkohol poţil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Predpokladom vzniku sluţobného pomeru policajta je zloţenie sluţobnej prísahy, v ktorej je subsumovaný sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.). Sluţobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47 zákona č. 73/1998 Z. z.). Podľa § 48 ods. 3 písm.
  9. g)a
  10. h)zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný
  11. g)v štátnej sluţbe i mimo štátnej sluţby zdrţať sa konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
  12. h)dodrţiavať sluţobnú disciplínu. 6Sţo/238/2010 6 Podľa § 192 ods. 1 písm.
  13. e)zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Podľa § 238 ods. 1 aţ 4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Náleţitosti rozhodnutia sú upravené v ustanovení § 241 ods. 1 aţ 4 citovaného zákona. Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a súčasne potvrdil personálny rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 184, zo dňa 20. mája 2009, ktorým bol ţalobca podľa § 192 ods. 1 písm.
  14. e)zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu, ţe zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta stanovené v § 48 ods. 3 písm.
  15. g)a
  16. h)citovaného zákona, ako aj čl. I písm.
  17. a)bod 4 rozkazu Ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ a to tým, ţe dňa 21. marca 2009 asi o 03.10 hod v čase mimo výkon štátnej sluţby viedol v meste Břeclav (Česká republika) po Břetislavovej ul. osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, evidenčného čísla X. a potom čo bol kontrolovaný z dôvodu nerovnomernej jazdy policajnou hliadkou OO P ČR Břeclav, sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, ako aj lekárskemu vyšetreniu a odberu krvi a pri prevoze na obvodné oddelenie vulgárne, slovne uráţal dvoch členov policajnej hliadky Polície ČR. Odvolací súd mal ďalej z administratívneho spisu preukázané, ţe obrana žalobcu, zaloţená na jeho tvrdení, že v inkriminovanom čase osobné vozidlo zn. VW Golf, evidenčného čísla X. neriadil, bola v prospech ţalobcu potvrdená svedeckými výpoveďami svedkov A. Š. a M. S., ktorí obaja, sú v priateľskom vzťahu so ţalobcom. Úlohou súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a či konaním ţalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm.
  18. e)citovaného zákona, z hľadiska závaţnosti moţného negatívneho vplyvu v sluţobnom pomere. 6Sţo/238/2010 7 Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení v administratívnom konaní vykonaného dokazovania, nestotoţniac sa s názorom prvostupňového súdu, povaţuje za dostatočné a preukazujúce, ţe ţalobca porušil povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm.
  19. g)a
  20. h)zákona č. 73/1998 Z. z.. Ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa vo svojich rozhodnutiach vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadali s obranou ţalobcu zaloţenou na tvrdeniach svedkov A. Š. a M. S., ţe nebol vodičom kontrolovaného osobného vozidla, povaţujúc tieto za účelové a smerujúce len k zbaveniu sa jeho zodpovednosti za protiprávne konanie. Odvolací súd, vychádzajúc z úradného záznamu policajnej hliadky OO P ČR, o dôveryhodnosti ktorého nemá dôvod pochybovať, ako aj z logickej úvahy o možnosti „prepadnutia“ žalobcu zo zadného sedadla na sedadlo vodiča, a to s prihliadnutím na jeho výšku a veľkosť vozidla, má súladne s názorom ţalovaného správneho orgánu za to, ţe táto alternatíva sa javí ako nemoţná realizácie v priebehu niekoľkých sekúnd, nakoľko policajná hliadka v úradnom zázname uviedla, že „ihneď po zastavení prenasledovaného vozidla, svoje služobné vozidlo zastavila šikmo cez celú šírku ulice Čechova a pravým predným blatníkom služobného vozidla zablokovala ľavé predné dvere vodiča prenasledovaného vozidla“. V úradnom zázname sa rovnako neuvádza, ţe by policajná hliadka vzhliadla vybehnúť z vozidla nejakú osobu, pričom odvolací súd v danej veci povaţuje za relevantnú tú skutočnosť, ţe ţalobca v rámci prvého výsluchu vykonaného dňa 21. marca 2009 na Krajskom riaditeľstve polície Juhomoravského kraja Polície Českej republiky neuviedol, že by vodičom zastaveného vozidla mal byť A. Š.. S prihliadnutím na túto skutočnosť, ako aj na to, ţe A. Š. sa na Políciu ČR prihlásil aţ nasledujúci deň po jeho stretnutí so ţalobcom, odvolací súd obranu ţalobcu, ako aj svedecké výpovede A. Š. a M. S. vyhodnotil za účelové. Upriamiac pozornosť na uvedenú skutočnosť, odvolací súd uvádza, ţe dokazovanie v danej veci bolo vykonané zákonným spôsobom, keď za nosný dôkaz bol ţalovaným správnym orgánom, zhodne s prvostupňovým správnym orgánom prijatý úradný záznam policajnej hliadky OO P ČR, ktorého váţnosť nie je moţné v danej veci spochybniť ani navrhovaným znaleckým dokazovaním, posudzujúcim moţnosť „preletenia ţalobcu“ zo zadného sedadla na sedadlo vodiča, a to s poukazom na logické posúdenie ţalobcom tvrdenej skutočnosti, za vyuţitia zákonom dovolenej správnej úvahy. Naviac je potrebné uviesť, ţe i po prípadnom doplnení dokazovania v smere naznačenom prvostupňovým súdom, by nemohlo byť hodnoverne preukázané tvrdenie ţalobcu, ţe on vozidlo v kontrolovanom čase neriadil (i keď sa nachádzal na mieste vodiča), ale vozidlo riadil A. Š., ktorý sa v čase kontroly policajnou hliadkou vo vozidle nenachádzal, ale prihlásil sa na príslušnom policajnom oddelení a to v doprovode ţalobcu aţ na nasledujúci deň. Záverom je potrebné uviesť, ţe dôkazné bremeno tvrdenia, ţe ţalobca vozidlo neriadil bolo na ţalobcovi, keďţe bolo nesporné, ţe v čase kontroly hliadkou polície sa ţalobca nachádzal na mieste vodiča. Ţalobca však svoje tvrdenie, ţe on vozidlo neriadil, ţiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal. Podľa názoru odvolacieho súdu boli v danom prípade naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm.
  21. e)citovaného zákona, pretoţe ţalobca ním zvlášť hrubým spôsobom porušil sluţobnú prísahu a sluţobné povinnosti tak, ţe 6Sţo/238/2010 8 jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Odvolací súd, tieţ posúdiac formálne a obsahové náleţitosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj ţalovaného, nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto podľa jeho názoru, sú náleţite a podrobne odôvodnené, zdôrazniac zároveň, ţe ţalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náleţitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, vznesenými v jeho odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené, posúdil námietky ţalovaného, smerujúce proti rozsudku prvostupňového súdu za dôvodné, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP v spojení s § 220 OSP zmenil napadnutý rozsudok tak, ţe ţalobu zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v tomto konaní úspešný a ţalovanému z dôvodu, ţe podľa zákona na ich náhradu nemá zákonný nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 28. septembra 2011 JUDr. Jozef H a r g a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.