názoru odvolacieho súdu garáţ nezodpovedá zákonnému vymedzeniu príslušenstva bytu, a preto nemôţe mať povahu príslušenstva bytu ale nebytového priestoru. Pričom poukázal, ţe nebytovým priestorom na účely zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu. Okresný súd Bratislava II v poradí druhým rozsudkom zo 7. februára 2006, č.k. 19 C 344/2000-220 poskytol ţalobcom ochranu
1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), keď ich vlastnícke právo mal preukázané z výpisu z listu vlastníctva 3 1 Cdo 156/2008 a ţalovaným uloţil povinnosť vypratať garáţ a odovzdať ju ţalobcom do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň im uloţil aj povinnosť zaplatiť ţalobcom trovy konania spolu vo výške 493,-- € (14 352,-- Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uţívanie garáţe ţalovanými právne posúdil ako uţívanie cudzej veci bez právneho dôvodu, keď zmluvu o nájme nebytových priestorov povaţoval za absolútne neplatnú pre chýbajúcu podstatnú náleţitosť, a to dohodu zmluvných strán o výške nájomného (§ 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov).
okresného súdu zmenou účelu stavby vznikol stavebnými úpravami nebytový priestor – garáţ, pri prevode ktorej bytové druţstvo postupovalo v súlade s § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaných rozsudkom z 11. decembra 2007 sp. zn. 8 Co 134/2006 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcov zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovaným spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 1 225,02 € (36 905,-- Sk) do troch dní. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, keď mal za to, ţe okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto vec aj nesprávne právne posúdil. Krajský súd za podstatné povaţoval posúdenie, či o charaktere predmetného priestoru bolo rozhodnuté iným orgánom v rámci jeho právomoci pred súdnym konaním a či tento priestor – garáţ moţno povaţovať za príslušenstvo bytu ţalovaných ako priestor určený na to, aby sa s týmto bytom uţíval, alebo ide o nebytový priestor. Krajský súd pri posudzovaní veci vychádzal z právoplatného stavebného povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia v súlade s § 134 a § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. ako verejných listín, ktorých obsah nebol spochybnený. Zdôraznil, ţe prestavbou sa byt rozšíril a funkčne spojil s novovytvorenými priestormi. Krajský súd za nesprávny a v rozpore s § 16 ods. 4, 6, 8, § 29 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. povaţoval postup bytového druţstva, keď v rozpore s týmito ustanoveniami nerešpektovalo ţiadosť ţalovaných o prevod celého bytu č. X., ktorého boli nájomcami (vrátane aj nimi k tomuto bytu pristavených priestorov) do ich vlastníctva a v rozpore s týmito ustanoveniami dohodlo v zmluvách o prevode druţstevných bytov aj prevod garáţe ako nebytového priestoru do podielového spoluvlastníctva ţalobcov. Krajský súd tieto zmluvy o prevode vlastníctva druţstevných bytov v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu ku garáţi posúdil v súlade s § 39 a § 41 OZ ako neplatné, z dôvodu ktorého potom ţalobcovia neboli aktívne legitimovaní v prejednávanej veci aj napriek faktickým zápisom ich spoluvlastníckych práv v katastri nehnuteľností a súdnu ochranu im nepriznal. 4 1 Cdo 156/2008 Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie
1 O.s.p. ţalobcovia z dôvodu
2 písm. c/ O.s.p. Dovolanie odôvodnili tým, ţe krajský súd nesprávne posúdil charakter garáţe ako príslušenstvo bytu a nie nebytový priestor.
názoru dovolateľov garáţ nie je miestnosť určená na bývanie a charakter príslušenstva nemôţe získať len tým, ţe je funkčne s bytom prepojená a ţe tak rozhodol stavebný úrad. Skutočnosť, ţe garáţ bola vybudovaná na náklady ţalovaných a moţno z nej vstupovať priamo do chodby bytu nie je
ich názoru charakteristickým znakom, ktorý z nebytového priestoru robí príslušenstvo bytu. Namietali, ţe by garáţ vznikla prebudovaním skladu tuhého paliva.
ich názoru bola vybudovaná v priestore podchodu, resp. prejazdu do dvora bytového domu, pričom objekt skladu zostal zachovaný. Namietali aj nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v otázke neplatnosti časti zmlúv o prevode vlastníctva druţstevných bytov, ktorými bola garáţ prevedená do ich spoluvlastníctva, pretoţe nebytové priestory sa
ich názoru v súlade so zákonom prevádzajú do vlastníctva nájomcu a ak ho niet, tak do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Poukázali na to, ţe ţalovaní neboli nájomcami garáţe, nemali platne uzavretú nájomnú zmluvu a garáţ uţívali bez ich súhlasu, pričom za jej uţívanie ani neplatili. Ţalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolaniu nemoţno vyhovieť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. O takýto rozsudok v danom prípade ide. 5 1 Cdo 156/2008 V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom a rozsahom dovolania. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ iným vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Dovolatelia ţiadnu z týchto vád nenamietali a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolatelia namietali, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa dovolací súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. 6 1 Cdo 156/2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť dovolania ţalobcov smerujúceho proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba povaţovať za vecne správny. Predmetom konania bolo ţalobcami uplatnené uloţenie povinnosti ţalovaným vypratať garáţ pričlenenú k bytu č. X., ktorého vlastníkmi sú ţalovaní. Ţalobcovia sa domáhali vypratania jednak z titulu absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme nebytových priestorov (č. l. 4 spisu) a jednak z titulu vypovedania tejto zmluvy a uplynutia trojmesačnej výpovednej lehoty (č.l. 19 spisu). Svoju aktívnu legitimáciu odvodzovali z titulu podielového spoluvlastníctva ku garáţi, nadobudnutého na základe zmlúv o prevode vlastníctva druţstevných bytov a ich dodatkov (č.l. 7 a 10 spisu).
O.s.p., listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, ţe ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
2 O.s.p., inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môţe súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
1 zákona č. 50/1976 Zb. – stavebného zákona (ďalej len „stavebný zákon“), kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje uţívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky uţívania stavby.
1 prvej vety stavebného zákona, stavbu moţno uţívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení.
2 prvej vety stavebného zákona, zmenu v uţívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. 7 1 Cdo 156/2008 Zo spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, ţe stavebnými úpravami stavby – bytového domu v B. boli vytvorené priestory, jedným z ktorých je aj garáţ, ktoré sú spojené s bytom č. X., ktorého vlastníkmi sú ţalovaní na základe Zmluvy o prevode vlastníctva druţstevného bytu č. X. (č.l. 185 spisu). Zmena dokončenej stavby bytového domu, na základe ktorej došlo k spojeniu vytvorených priestorov s bytom č. X. bola zrealizovaná ţalovanými na základe právoplatného stavebného povolenia Obvodného úradu ţivotného prostredia B., (č.l. 57 spisu).
výroku tohto rozhodnutia mala spočívať v stavebných úpravách, realizáciou ktorých sa bývalé priestory skladu tuhého paliva na prízemí mali pričleniť k bytovej jednotke č. X., čím sa táto mala rozšíriť o obytný priestor, spálňu, chodbu a garáţ, prístupnú z bytovej jednotky č. X. s výjazdom do dvorovej časti. Zmena dokončenej stavby mala byť súčasne aj zmenou účelu stavby. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, ţe bolo vydané za účelom rozšírenia bytovej jednotky č. X. na prízemí bytového domu v B. Po vykonaných stavebných úpravách Obvodný úrad ţivotného prostredia B. kolaudačným rozhodnutím, právoplatným 31. decembra 1993 (č.l. 60 spisu) povolil uţívať obytný priestor, šatník, chodbu a garáţ, čím sa zvýšil štandard bytovej jednotky č. X. na prízemí obytného domu. Následne po kolaudácii bola o prevzatí a odovzdaní bytu č. X., v stave v akom bol po vykonaných stavebných úpravách, spísaná zápisnica bytovým druţstvom a ţalovaným 1/ (č.l. 119), ktorému pred kolaudáciou bytové druţstvo oznámilo, ţe v súlade s kolaudačným rozhodnutím bude o novovytvorené priestory upravená platná nájomná zmluva (č.l. 120 spisu). Zmluvou o prevode vlastníctva druţstevného bytu (č.l. 186 spisu) bol do vlastníctva ţalovaných prevedený byt č. X.
bodu 1.3 tejto zmluvy predmet prevodu je ohraničený vstupnými dverami do bytu a do príslušenstva umiestneného mimo byt (pivnica), vrátane zárubne a prívodmi studenej a teplej vody, plynu do hlavných uzatváracích ventilov pre byt a elektrickými ističmi pre byt. Keďţe v konaní pred súdom prvého stupňa ani odvolacím súdom nebol preukázaný (ani tvrdený) opak (napr. zmena dokumentácie, na základe ktorej by pred prevodom bytu č. X. do vlastníctva ţalovaných došlo k odčleneniu garáţe, resp. iných miestností od bytu č. X. a s tým súvisiace právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým by došlo k zmene charakteru uţívania jednotlivých miestností bytu č. X.), v súlade s § 134 a § 135 ods. 2 O.s.p. odvolací súd správne z uvedených právoplatných rozhodnutí (vydaných príslušným orgánom) ako verejných listín vychádzal. Súd v takomto prípade uţ nie je oprávnený riešiť otázku, o ktorej uţ bolo rozhodnuté oprávneným orgánom a je jeho výrokom viazaný.
týchto rozhodnutí stavebného úradu a v súlade s dokumentáciou, v preskúmavanom prípade je bytom 8 1 Cdo 156/2008 č. X. tento byt, vrátane novovytvorených a pričlenených priestorov (aj garáţe), ktoré k nemu stavebne a funkčne patria. V preskúmavanom prípade existuje právoplatné rozhodnutie o určení miestností, ktoré byt tvoria. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na ustanovenia stavebného zákona,
ktorých stavbu moţno uţívať len na určený účel. Z predmetných rozhodnutí vyplýva, ţe boli vydané za účelom rozšírenia bytovej jednotky č. X. o obytný priestor, spálňu, chodbu a garáţ a bolo povolené uţívať obytný priestor, šatník, chodbu a garáţ, čím sa zvýšil štandard bytovej jednotky č. X. Keďţe na takýto stav bolo vydané kolaudačné rozhodnutie príslušného orgánu, je potrebné všetky miestnosti (vrátane garáţe) povaţovať za byt č. X.
1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môţe domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadrţuje.
3 zákona č. 182/1993 Z.z., nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
8 prvej vety zákona č. 182/1993 Z.z., ak je v dome vo vlastníctve bytového druţstva alebo obce nebytový priestor, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene uţívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, prechádza tento nebytový priestor pri prevode bytov do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov.
42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v druţstvách (ďalej len „zákon č. 42/1992 Zb.“), vlastníci druţstevných bytov v domoch vo vlastníctve druţstva sa stávajú v pomere k veľkosti ich bytov spoluvlastníkmi spoločných priestorov domu, v ktorom sa predmetné byty nachádzajú, okrem garáţí. Odvolací súd
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správne posúdil aj otázku aktívnej legitimácie ţalobcov, keď zmluvy o prevode vlastníctva druţstevných bytov 9 1 Cdo 156/2008 povaţoval
a § 41 OZ za neplatné v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu ku garáţi ako nebytovému priestoru a ţalobcov z toho dôvodu nepovaţoval za vlastníkov. Bez preukázania vlastníckeho práva nie je ţalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Keďţe len vlastník sa môţe domáhať vydania veci (vypratania nehnuteľnosti) od toho, kto mu ju neprávom zadrţuje, odvolací súd správne ţalobcom ochranu neposkytol. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe ţalobcovia sa domáhali vypratania časti priestoru, ktorý je v súlade s právoplatnými rozhodnutiami stavebného úradu spojený s bytom č. X. a za spoluvlastníkov ktorého sa povaţovali z toho titulu, ţe prevádzajúce bytové druţstvo tento priestor v rozpore s právoplatnými stavebnými rozhodnutiami a projektovou dokumentáciou previedlo zmluvami na nich. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., § 16 ods. 8 prvej vety zákona č. 182/1993 Z.z. a § 27 zákona č. 42/1992 Zb., v zmysle ktorých nebytovým priestorom je len miestnosť, ktorá je rozhodnutím stavebného úradu určená na iné účely ako na bývanie. Rozhodujúce je rozhodnutie stavebného úradu o charaktere toho-ktorého priestoru. Aj keby však garáţ mala
rozhodnutia stavebného úradu charakter nebytového priestoru, do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov nemohla byť prevedená. Uvedené vylučoval § 27 osobitného zákona č. 42/1992 Zb. Správny je preto právny názor odvolacieho súdu, ţe zmluvy sú v tejto časti absolútne neplatné a ţalobcovia nie sú aktívne legitimovaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné vyjadriť sa k charakteru garáţe, ktorá je stavebne a funkčne spojená s bytom a vytvára tak špecifický právny stav.
1 zákona č. 182/1993 Z.z., bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môţu na tento účel slúţiť ako samostatné bytové jednotky.
4 platného stavebného zákona, bytom je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.
6 platného stavebného zákona, príslušenstvom bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu. 10 1 Cdo 156/2008
2 OZ, predmetom občianskoprávnych vzťahov môţu byť tieţ byty alebo nebytové priestory.
1 a 2 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
, súčasťou veci je všetko, čo k nej
jej povahy patrí a nemôţe byť oddelené bez toho, ţe by sa tým vec znehodnotila.
1 a 2 OZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale uţívali. Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom uţívali. Vychádzajúc z právoplatných rozhodnutí, ako uţ bolo vyššie uvedené, bytom č. X. je byt vrátane vytvorených a pričlenených priestorov.
platnej právnej úpravy je potrebné rozlišovať medzi príslušenstvom bytu, ktoré je s bytom spojené vlastným uzavretím (má spoločný vchod) a príslušenstvom bytu, ktoré je mimo bytu, mimo jeho uzavretia (napr. pivnica, sklad mimo bytu). Právny význam príslušenstvo bytu
OZ je zároveň potrebné odlišovať od právneho významu príslušenstva veci
OZ, keďţe byt (resp. nebytový priestor) nie je vecou v zmysle § 119 OZ, hoci v súlade s § 118 OZ môţe byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Príslušenstvom bytu sú
OZ vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom uţívali. Vedľajšie miestnosti sú neobytné miestnosti v byte. Keďţe sú pod spoločným uzavretím sú súčasťou bytu. Vedľajšie priestory sú neobytné miestnosti, ktoré sú mimo bytu. Na základe uvedeného, byt, ktorý je zloţený z viacerých miestností zahŕňa ako súčasť aj tie miestnosti, ktoré sú neobytné (napr. kúpeľňu, WC, komoru i garáţ, pokiaľ je s bytom stavebne a funkčne spojená). Tieto vedľajšie miestnosti ako príslušenstvo bytu pod spoločným uzavretím sú jeho súčasťou a nemoţno ich vyuţiť inak ako pre tento byt, ku ktorému
dokumentácie a príslušných rozhodnutí patria. Naproti tomu vedľajšie priestory ako príslušenstvo bytu moţno vyuţiť pre ktorýkoľvek byt
dohody a len vtedy sú príslušenstvom daného bytu, ak boli výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu uvedené. V súlade s rozhodnutím stavebného úradu je garáţ spojená s bytom, je jeho súčasťou ako príslušenstvo bytu, vedľajšia miestnosť, ktorá nemôţe byť samostatne predmetom 11 1 Cdo 156/2008 právneho vzťahu, pretoţe vedľajšie miestnosti a vedľajšie priestory nie sú vecami v právnom zmysle. V preskúmavanom prípade je garáţ ako príslušenstvo bytu pod spoločným uzavretím s bytom jeho súčasťou. Stavebne i funkčne k tomuto bytu patrí, je napojená na elektrické a vodovodné inštalácie tohto bytu v súlade s dokumentáciou a právoplatnými rozhodnutiami stavebného úradu. Od bytu nemôţe byť tak oddelená bez toho, aby sa tým byt neznehodnotil. Pokiaľ je garáţ s bytom spojená, tvorí jeden celok a nie je a nemôţe byť samostatne spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov ako nebytový priestor. Aţ fyzickým oddelením garáţe od bytu zmenou dokumentácie a v stavebnom konaní na základe povolenia vydaného príslušným orgánom, môţe dôjsť k zmene účelu a tento priestor – garáţ môţe byť prekvalifikovaný na samostatný nebytový priestor a môţe byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. V konaní nebolo preukázané, ţe by k takejto zmene došlo. Na základe uvedeného má Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, ţe je potrebné rozlišovať medzi garáţou, ktorá patrí k bytu tak, ako je to v preskúmavanom prípade, od garáţe, ktorá je mimo bytu a
príslušných rozhodnutí a dokumentácie má charakter nebytového priestoru. So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe ţalobcovia napadli dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe neboli zistené ani iné vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie
1 O.s.p. ako nedôvodné zamietol. Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešným ţalovaným náhradu trov konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.), pretoţe im trovy v tomto konaní nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. septembra 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 12 1 Cdo 156/2008
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.