Najvyšší súd 8 Cdo 6/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M., bývajúcej v B., proti ţalovanému S., so sídlom v B., IČO: X. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 10 C 33/2013, o dovolaní spoločnosti A.., so sídlom v B., zastúpenej advokátom M., so sídlom v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- septembra 2013 sp.zn. 3 Co 431/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie spoločnosti A.. o d m i e t a . Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Ţalobou doručenou súdu
- februára 2013 sa ţalobkyňa voči ţalovanému domáhala určenia, ţe je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu X. k nehnuteľnostiam - pozemok parcelné číslo X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere 213 m² a parcela číslo X. ostatné plochy vo výmere 37 m², zapísané na liste vlastníctva číslo X. vedenej Správou katastra Bratislava, obec Bratislava - mestská časť Ruţinov, katastrálne územie Ruţinov. Podaním doručeným súdu
- mája 2013 spoločnosť A.. oznámila svoj vstup do konania ako vedľajšia účastníčka na strane ţalovaného. Svoj právny záujem so vstupom do konania spájala s tým, ţe je veriteľkou ţalovaného (viď viaceré exekučné konania, v ktorých je oprávnenou účastníčkou), ktorého jediným majetkom sú dotknuté nehnuteľnosti Ţalobkyňa podaním (č.l. 137 spisu) vyslovila nesúhlas so vstupom vedľajšej účastníčky do konania na strane ţalovaného. Podľa jej názoru vedľajšej účastníčke 2 8 Cdo 6/2014 nevyplývajú z hmotného práva ţiadne také práva a povinnosti, ktorých by sa rozhodnutie vo veci samej mohlo dotknúť; vedľajšia účastníčka nemá právny záujem na výsledku tohto sporu. Okresný súd Bratislava II uznesením z
- júna 2013 č. k. 10 C 33/2013-141 nepripustil vstup spoločnosti A.. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 93 ods. 1 a 3 O.s.p. Vychádzal z toho, ţe predpokladom prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania je jeho právny záujem, ktorý sa spája s úspechom toho účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník má vystupovať. O právny záujme ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci samej bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka. Úspech, či neúspech konania o určenie spoluvlastníctva ţalobcu k pozemku pod bytovým domom, z hmotnoprávneho hľadiska nič nezmení na postavení spoločnosti A.. ako veriteľa ţalovaného. Na tomto závere nič nemení ani to, či by mohlo dôjsť k (ne)uspokojeniu veriteľa z dlţníkovho majetku, v takomto prípade totiţ ide (len) o záujem materiálny, čo je oproti právnemu záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku konania, nepostačujúce. Krajský súd v Bratislave na odvolanie spoločnosti A.. uznesením z
- septembra 2013 sp. zn. 3 Co 431/2013 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.), keď dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Skutočnosť, ţe odvolateľ je veriteľom ţalovaného nezakladá právny záujem na výsledku sporu v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p.; v takom prípade ide o majetkový záujem (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 47/2012). Ani po skončení sporu o určenie spoluvlastníckeho práva sa nezmení právnej postavenie veriteľa (odvolateľa) a dlţníka (ţalovaného). Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie spoločnosť A.., ktorá navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, ţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe nepripustením do konania na strane ţalovaného nemôţe vykonávať procesné práva na ochranu jej záujmov. V podstate zotrvala na právnom názore, ţe veriteľovi prislúcha postavenie vedľajšieho účastníka v spore, ktorého účastníkom je jeho dlţník. Konanie, ktoré má dopad na dlţníkov majetok má bezprostredný vplyv na právne postavenie jeho veriteľa. Postavenie vedľajšieho účastníka nadobudla dovolateľka okamihom oznámenia o jej vstupe do konania súdu. 3 8 Cdo 6/2014 Ţalobkyňa a ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas dovolateľ zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol dovolateľ dovolaním, nemá znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/, d/ a g/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, prípustnosť jej dovolania ani z týchto ustanovení nevyplýva. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalej zaoberal tým, či v prejednávanej veci nebola dovolateľovi postupom súdu odňatá moţnosť pred ním konať (§237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať pred súdom (§237 písm. f/ O.s.p.) je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. 4 8 Cdo 6/2014 Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľka namietanú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. vidí v tom, ţe súdy nemali rozhodovať o (ne)pripustení jej vstupu do konania ako vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného, lebo vedľajšou účastníčkou sa stala okamihom doručenia oznámenia súdu, ţe vstupe do konania. Pokiaľ súdy o jej vstupe do konania rozhodovali, nemoţno povaţovať za správny taký ich záver, ktorý vychádza z toho, ţe dovolateľka nemá právny záujem na výsledku sporu v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. Ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.). Súdna prax i právna teória sa zhodujú v tom, ţe k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môţe dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú prostredníctvom súdu (tzv. litis denutiatio). Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá aţ po tom, čo ten, ku ktorému sa účastník pridruţil alebo jeho odporca, namietne neprípustnosť takéhoto postupu (viď Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.8 Sţ 43/2007, porovnaj tieţ Krajčo J. a spol.: Občiansky súdny poriadok, I diel, komentár, Eurounion 2010, str. 381; Števček M., Ficová S..: Občiansky súdny poriadok, C.H.Beck,
- vydanie, 2009, bod 5, str. 239 a 240; OSŘ Komentář I. díl PANORAMA PRAHA 1985,str. 421 a 422). V oboch prípadoch (keď vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu i v prípade, keď tak dochádza na podnet niektorého z účastníkov konania), moţno uplatniť námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka, v takom prípad je súd povinný rozhodnúť uznesením o (ne) pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania v zmysle § 93 ods. 3 vety druhej O.s.p. Proti oznámeniu o vstupe dovolateľky do konania ako vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného podala námietku ţalobkyňa (viď č.l. 137 aţ 140 spisu), o ktorom rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. a v opravnom konaní i odvolací súd. Postup súdov 5 8 Cdo 6/2014 bol pri riešení tejto procesnej otázky v súlade s právnou úpravou a preto nemohol zaloţiť vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov konania. Do konania vstupuje tretia osoba ako vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy (vedľajším účastníkom sa stáva tým, ţe súdu dôjde jej oznámenie o vstupe do konania) alebo na výzvu niektorého z účastníkov konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd len ak účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem toho, kto chce vstúpiť do konania, na výsledku sporu (t.j. jeho právny záujem na úspechu účastníka, na strane ktorého chce vstúpiť do konania). Takýto záujem má ten, právne postavenie ktorého bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Vţdy však treba, aby sa jeho záujem na úspechu účastníka sporu opieral o konkrétne právo alebo právny vzťah k niektorému z účastníkov (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- júna 2009 sp. zn. 5 Cdo 308/2008). V uznesení sp. zn. 3 Obo 21/1998, ktoré bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 17/1999, Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, ţe pri splnení zákonnej podmienky pre pripustenie vedľajšieho účastníka do konania, ktorou je jeho právny záujem na výsledku konania, rozhodne súd o pripustení vedľajšieho účastníctva aj proti vôli účastníka, vedľa ktorého sa má vedľajší účastník konania zúčastniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odňatie moţnosti dovolateľky pred súdom konať nemoţno vidieť v právnych záveroch, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o jej nepripustení do konania ako vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného. V preskúmavanej veci je z odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé, ţe odvolací súd bol toho názoru, ţe na strane dovolateľky neexistuje právny záujem na výsledku sporu o určenie (spolu)vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manţelstva alebo o určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, ţe predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, 6 8 Cdo 6/2014 t.j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva). Pojem „právny záujem na výsledku sporu“ nie je v jednotlivých ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku bliţšie špecifikovaný, keď zákonodarca ponechal na úvahe súdu v kaţdom jednotlivom prípade jeho výklad a aplikáciu. Hlavným účelom a zmyslom vedľajšieho účastníctva, ktorý musí súd vţdy zohľadňovať, je pomoc vedľajšieho účastníka jednému z účastníkov konania. Zmyslom tohto právneho inštitútu je teda v konkrétnom spore posilniť postavenie účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník vystupuje, za predpokladu, ţe vedľajší účastník má právny záujem na výsledku sporu. Inými slovami povedané tento má právny záujem na víťazstve toho účastníka, ktorého ako vedľajší účastník podporuje. Inštitút vedľajšieho účastníctva teda neslúţi len k ochrane záujmov tretích osôb (vedľajšieho účastníka) ale zároveň i k ochrane záujmov hlavného účastníka konania, na ktorého stranu vedľajší účastník pristúpil (viď uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- júla 2012 sp. zn. 5 Cdo 47/2012). . Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, ţe pokiaľ ustanovenie § 93 ods. 1 O.s.p. hovorí o právnom záujme na výsledku sporu, teda na víťazstve podporovaného účastníka, nestačí iba záujem materiálny, morálny a podobne. Musí ísť o existujúci právny záujem tretej osoby na výsledku sporu s priamym dopadom na hmotné právo. Dovolací súd takúto súvislosť v danom prípade nenachádza. Záujem dovolateľa v prípade úspešnosti ţaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vzhľadom na skutočnosť, ţe je veriteľom ţalovaného, nemoţno povaţovať za právny záujem ako má na mysli § 93 ods. 1 O.s.p. V tomto prípade ide vyslovene o majetkový záujem, ako správne ustálil aj odvolací súd. Právny záujem dovolateľa na výsledku predmetného konania nemoţno vyvodiť ani z jeho postavenia oprávneného v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. EX 6882/09, EX 6592/08, EX 5996/07, EX 6771/08, EX 6758/08, EX 6791/08, EX 6794/08, EX 6790/08 a EX 6757/
- Určením vlastníckeho práva nedôjde k zmene právneho postavenia dovolateľky v rámci hmotného práva, keď ustanovenie § 169 Exekučného poriadku umoţňuje vykonať exekúciu v prípade zriadenia záloţného exekučného práva aj voči neskoršiemu nadobúdateľovi priamo zo zákona. Správnosť záverov súdov niţších stupňov ohľadne otázky, či dovolateľka má 7 8 Cdo 6/2014 právny záujem na výsledku predmetného sporu ako základného predpokladu pre jej pripustenie do konania ako vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného, sa dovolateľke nepodarilo spochybniť. Za neopodstatnenú dovolací súd povaţoval i námietku týkajúcu sa procesných parametrov odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa i odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa formálne i obsahové náleţitosti vymedzené zákonom (najmä §152 ods. 2, § 211 ods. 2 a § 219 ods. 2 O.s.p.), je určité, zrozumiteľné i presvedčivé. Skutočnosť, ţe dovolateľka sa s vyslovenými názormi súdov nestotoţňuje namietanú vadu konania nezakladá. Pokiaľ obsah dovolacích námietok smeroval k spochybneniu právneho posúdenia veci odvolacím súdom v napadnutom rozhodnutí (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (v tejto veci sa však o takýto prípad nejedná), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo (ani prípadným) nesprávnym 8 8 Cdo 6/2014 právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie spoločnosti A.. podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky jej mimoriadny opravný prostriedok podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania voči dovolateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2015 JUDr. Oľga T r n k o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková