7 Cdo 210/2013 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Trnkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Górásza a JUDr.

§ 142ods.

1 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z

1. februára 2011 sp. zn. 2 Cdo 61/2010 na dovolanie navrhovateľa rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Táto spočívala v tom, ţe krajský súd dospel k odlišnému skutkovému záveru týkajúcemu sa vlastníctva k spornej nehnuteľnosti bez toho, aby zopakoval, prípadne doplnil dokazovanie na okolnosti potrebné pre jednoznačný záver, kto je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Tým si nezadováţil rovnocenný zákonný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p., prečo boli jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery týkajúce sa vlastníctva k sporenej nehnuteľnosti predčasné. Krajský súd v Banskej Bystrici po doplnení dokazovania (v poradí druhým) rozsudkom z
2. apríla 2013 sp. zn. 14 Co 119/2011 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh zamietol a navrhovateľovi uloţil povinnosť nahradiť odporcom trovy konania vo výške 926,38 €, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 826,88 € a iné trovy 99,50 € na účet právnej zástupkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení opísal skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania (§ 213 ods. 3 O. s. p.) a zopakoval záver vyslovený v jeho predchádzajúcom rozsudku. Teda, ţe aj napriek tomu, ţe nespochybňuje úmysel právneho predchodcu navrhovateľa kúpiť nehnuteľnosť tak, aby bol vlastníkom celého pozemku aj pod zakúpenou stavbou č. súp. X., ako ani jeho dobrú vieru v tom, ţe celý pozemok pod touto stavbou patrí do jeho vlastníctva, nemohlo byť jeho návrhu vyhovené. Predmetom návrhu bolo určenie, ţe navrhovateľ je vlastníkom novovytvorenej 4 7 Cdo 210/2013 parcely č. X. vo výmere X. m2, ku ktorej majú vlastnícke právo zapísané odporcovia a ktoré potvrdzuje obsah oboch kúpnych zmlúv. Samotný úmysel navrhovateľa a ani jeho dobrá viera v tomto ešte nemôţe mať za následok vznik vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a rozhodnutie v tejto veci nemôţu mať relevantný význam ani názory geodetov, pracovníčky realitnej kancelárie vykonávajúcej draţbu alebo štatutárnej zástupkyne pôvodného navrhovateľa. Navrhovateľ svoje vlastnícke právo k novovytvorenej parcele č. X. odvodzuje od uzavretej kúpnej zmluvy svojho právneho predchodcu s predávajúcim a podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal svoje tvrdenie, ţe je vlastníkom aj predmetnej nehnuteľnosti. Pre vznik vlastníckeho práva k sporenej nehnuteľnosti nepreukázal ţiadny právny titul a preto nemohol byť určený za jej vlastníka napriek existujúcemu naliehavému právnemu záujmu na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O. s. p.). Teda neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.

§ 142ods.

1 O. s. p. a § 243d ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j. nesprávnym právnym posúdením veci. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V plnom rozsahu sa stotoţnil s názorom vysloveným prvostupňovým súdom. Uviedol, ţe predmetný návrh opieral o kúpu nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z

1. júna 1994, ktorou jeho právny predchodca odkúpil od predávajúceho v nadväznosti na geometrický plán č. X. spornú nehnuteľnosť. Bolo nesporné, ţe v čase kúpy medzi účastníkmi zmluvy, okrem dokladov, ktoré boli vyhotovené pre uzavretie kúpnej zmluvy, aj samotnou obhliadkou v prírode, čo je predmetom kúpy, odkiaľ a pokiaľ sú nehnuteľnosti : pozemok a budova kupujú, kde v skutočnosti je hranica nadobúdaného pozemku. Treba vziať do úvahy najmä okolnosť, ţe v čase uzavretia kúpnej zmluvy bolo nesporné a zrejmé, čo je predmetom kúpy, teda čo sa predáva, vôľa predávajúceho predať a vôľa kupujúceho kúpiť presne vyhradený okruh vlastníctva. Poukázal na to, ţe odporcovia, ktorí sú zapísaní ako vlastníci parcely č. X. vo výmere X. m2 na LV č. X. kupovali aţ následne vedľajšiu nehnuteľnosť – kúpnou zmluvou z
2. novembra 1994, boli teda riadne uzrozumení, ktorú nehnuteľnosť kupujú, kde sa v tom čase nachádzala hranica medzi obidvomi nehnuteľnosťami, obhliadli si skutočný stav a teda nemohli v dobrej viere kupovať aj to, čo bolo predmetom kúpy jeho právneho predchodcu. Samotné následné zistenie o vadnom geometrickom pláne nič nemení na tom, aká bola vôľa predávajúceho a kupujúceho pri kúpnej zmluve. Krajský súd sa podľa jeho názoru nevysporiadal so svedeckými výpoveďami konkrétnych svedkov a so skutočnosťou, ţe 5 7 Cdo 210/2013 odporcovia kupovali nehnuteľnosť aţ následne – kúpnou zmluvou z
3. novembra 1994, kde predmet kúpy bol jasne ohraničený medzi dvoma pozemkami a to pozemkom, ktorý kúpil on a ktorý kupovali odporcovia od predávajúceho a to konkrétne múrom nehnuteľnosti s. č. X.. Predávajúci im uţ nemohol predať to, čo predal jemu a netušili a ani nemohli tušiť, ţe došlo k zlému osadeniu a zameraniu budov na pozemkoch a boli uzrozumení s tým, ţe kupujú parcelu len po múr nehnuteľnosti s. č. X., kde bola určená a označená hranica predávajúcim medzi nehnuteľnosťami uţ v čase uzatvárania kúpnej zmluvy z
4. júna
5. Odporcovia navrhli dovolanie zamietnuť. Trvali na tom, ţe v ţiadnom prípade nedošlo k duplicitnému vlastníctvu, navrhovateľ nikdy neodkúpil špecifikovanú parcelu CKN č. X., pretoţe na ňu nemá ţiadnu kúpnu zmluvu a nikdy za ňu nezaplatil kúpnu cenu, nikdy nepodal návrh na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností k tejto parcele a kataster mu nikdy k tejto parcele nezapísal vlastnícke právo. Navrhovateľ nemá ţiaden právny titul, na základe ktorého by sa mohol doţadovať vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti – pôvodne časti parcely č. X.. Ak by došlo k omylu, t. j. kúpil menej pozemku ako mienil, mal podľa § 49a a § 40a/ Občianskeho zákonníka právo uplatniť relatívnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu voči predávajúcemu a nie voči susednému vlastníkovi. Navrhovateľ teda chybne odkúpil len X. m2 z pôvodnej parcely č. X. a nikdy nedošlo k duplicitnému vlastníctvu navrhovateľa a odporcov. Navrhovateľ dlhodobo porušuje ich základné práva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, pretoţe nie sú oprávnení predmet svojho vlastníctva drţať, uţívať, poţívať jeho plody a úţitky a nakladať s ním. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.) proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť dovolaním (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O. s. p.), obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 6 7 Cdo 210/2013 Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej z uvedených vád dovolací súd nezistil. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Ani existenciu takejto vady konania dovolací súd nezistil. Navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Je nepochybné, ţe navrhovateľ svoj návrh na určenie vlastníckeho práva k spornej parcele č. X. vo výmere X. m2, zapísanej na LV č. X. vyvodzuje z kúpnej zmluvy uzavretej
6. júna 1994 medzi jeho právnym predchodcom ako kupujúcim a H. ako predávajúcim v nadväznosti na geometrický plán č. X.. Z hľadiska skutkového stavu bolo v danej veci zistené, ţe
7. júna 1994 bola podľa § 588 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka uzavretá kúpna zmluva medzi H., so sídlom Ţ. ako predávajúcim a X., so sídlom v B. ako kupujúcim (právnym predchodcom 7 7 Cdo 210/2013 navrhovateľa). Predmetom kúpy boli v zmluve vymedzené nehnuteľnosti, t. j. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. H., okres Ţ. a zapísané v katastri nehnuteľností na Správe katastra Ţ. na LV č. X. ako parc. č. X. ostatná plocha vo výmere X. m2, parc. č. X. zast. plocha vo výmere X. m2, stavba (sklad) č. s. X. stojaca na parc. č. X. a parc. č. X. ostatná plocha vo výmere X. m2 ako novovytvorená parcela z pôvodnej parcely č. X. v pôvodnej výmere X. m2, podľa geometrického plánu č. X., vyhotoveného geodetickou a kartografickou sluţbou G. z
8. marca 1994, overeného
9. apríla 1994 pod č. X. pre k. ú. H., okres Ţ. Súčasne s prechodom vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam na kupujúceho prešlo aj právo uţívania inţinierskych sietí, spevnených plôch a prísl. ako je popísané v znaleckom posudku zo
10. septembra 1993 a právo uţívania dvoch telefónnych liniek pod č. X. a X.. Právo na uzavretie kúpnej zmluvy získal kupujúci príklepom na draţbe konanej
11. mája 1994 v Ţ., ktorou sa realizovala likvidácia predávajúceho. V kúpnej zmluve špecifikovaný predmet kúpy bol uvedený aj v jej čl. VII – návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho a takto bol zapísaný aj pre kupujúceho – právneho predchodcu navrhovateľa – na LV č. X.. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra Ţ.
12. septembra 1994 pod číslom vkladového konania V X.. Následne
13. novembra 1994 bola podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka uzavretá kúpna zmluva č. X. medzi JUDr. M. S., správcom konkurznej podstaty H. ako predávajúcim a I. Š. (X. zomrel a jeho právnymi nástupcami sú označení odporcovia) a I. Š. ako kupujúcimi. Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti špecifikovaní v čl. I, t. j. nehnuteľnosti vedené na LV č. X. pre kat. úz. H. – parc. č. X. vo výmere X. m2 ako ostatná plocha a parc. č. X. vo výmere X. m2 ako zastavaná plocha, na ktorej je postavená neskolaudovaná budova dielne a garáţí. Kupujúci nehnuteľnosti kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Predmetom kúpy boli podľa čl. III kúpnej zmluvy aj – neskolaudovaná stavba garáţe a dielní so zabudovanou technológiou, vodovodná prípojka v dĺţke 230 bm (s 1/2 podielom), kanalizačná prípojka v dĺţke 256 bm (s 1/2 podielom), septik 54 m3 (v 1/2 podiele), spevnené plochy z panelov 2072 m2, daţďová kanalizácia 80 bm. Nehnuteľnosti sú podľa čl. IV kúpnej zmluvy popísané v znaleckom posudku znalca V. J., K. pod č. X. zo
14. novembra 1994, ktorý je nedeliteľnou prílohou zmluvy. Kúpna cena predmetných nehnuteľností bola určená v sume 288 420 Sk (čl. VI zmluvy). Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra Ţ.
15. decembra 1994 pod č. vkladového konania V.. V roku 1996 kupujúcu (pôvodní odporcovia) dali vypracovať geometrický plán pod č. G., ktorým bola z pôvodnej CKN parcely č. X. vo výmere X. m2 vytvorená – novovytvorená parcela č. X. vo výmere X. m
16. Takto bola parcela zapísaná aj do katastra nehnuteľností Banská Bystrica, Správa katastra Ţ. na LV č. X. : majetková podstata parcely 8 7 Cdo 210/2013 registra „X“ evidované na katastrálnej mape ako parcely X. vo výmere X. m2 – ostatná plocha, X. vo výmere X. m2 – zastavaná plocha a X. vo výmere X. m2 – ostatná plocha, t. j. spolu vo výmere X. m2, titul nadobudnutia – kúpna zmluva č. X. V. z
17. novembra
18. Pôvodný navrhovateľ (X. so sídlom v B.) kúpnou zmluvou uzavretou
19. mája 2008 predal nehnuteľnosti vymedzené v čl. I (predmet kúpy) ako a/ pozemky C-KN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, C-KN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, C-KN parc. č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m2, b/ sklad súp. č. X. – sklad na C-KN parc. č. X. s príslušenstvom, vnútorným vybavením, vedľajšími stavbami a vonkajšími úpravami v celosti súčasnému navrhovateľovi (P.). Preto aj súd prvého stupňa uznesením zo
20. decembra 2008 č. k. 7 C 89/2005-105 pripustil zámenu účastníkov konania na strane navrhovateľa (§ 92 ods. 2, 3 O. s. p.). Okresný úrad – katastrálny odbor v Ţ. ako príslušný správny orgán rozhodnutím z
21. októbra 2000 č. X. konanie vo veci návrhu na opravu chyby katastrálneho operátu (u nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území H. zapísaných na LV č. X. a č. 2001 z dôvodu nesúladu medzi priebehom hranice pozemkov parc. č. KNC X., X., X., X.) zastavil, lebo nezistil ţiaden rozpor medzi údajmi vo verejných listinách a technických podkladoch predloţených na zápis do súboru geodetických a popisných informácií katastra s údajmi vedenými v operáte katastra nehnuteľností. Z posudku autorizovaného geodeta (I. G.) z
22. mája 2005 vyplýva, ţe pri vyhotovení geodetického plánu I. S. bola nesprávne určená poloha stavieb na parc. č. X. a X., budovy boli zle zamerané pribliţne o 5 aţ 6 m bliţšie smerom k parcele č. 2 a ţe z údajov katastra prevzatý obvod parc. č. X. je správny, chybná je poloha budov. Z takto zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, ţe navrhovateľ a (pôvodní) odporcovia sú vedení (na listoch vlastníctva) ako vlastníci nehnuteľností s takými výmerami a s takými druhmi pozemkov, ako boli ako predmet kúpy uvedené a špecifikované v kúpnych zmluvách z
23. júna 1994 a z
24. novembra 1994, a za ktoré aj zaplatili kúpnu cenu v kúpnych zmluvách dohodnutú. Navrhovateľ teda nepreukázal ţiadny právny titul, na základe ktorého by nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa svojím návrhom domáhal, ako správne uzavrel odvolací súd. Tento aj správne konštatoval, ţe úmysel právneho predchodcu navrhovateľa kúpiť celý pozemok tak, ako bol mylne zakreslený v geometrickom pláne vyhotovenom I. (aby bol vlastníkom pozemku pod zakúpenou stavbou) neznamená, ţe navrhovateľ k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo nadobudol, keď je nesporné, ţe (pôvodní) odporcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s vymedzeným druhom pozemkov a rozsahom 9 7 Cdo 210/2013 ich výmery (t. j. aj k nehnuteľnosti zapísanej ako parc. č. X. vo výmere X. m2) na základe kúpnej zmluvy z
25. novembra
26. Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe navrhovateľ neopodstatnene napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní procesne úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo trovy dovolacieho konania v zákonom určenej lehote nešpecifikovali (§ 243b ods. 4 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. novembra 2014 JUDr. Oľga Trnková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová