1 O.s.p. Úspešnej ţalovanej nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, ţe ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods.1 O.s.p.). Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd povaţoval to, ţe vo výpise z obchodného registra ţalovanej je v premete činnosti vedený 2 8 Cdo 94/2014 od
1 O.s.p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s tým, ţe jeho závery povaţoval za správne. K odvolaniu ţalovanej, pokiaľ ide o trovy konania, povaţoval za potrebné uviesť, ţe „odvolací súd nemá právomoc bez vykonania ďalších dôkazov preskúmavať dôvody a závery, ktoré súd prvého stupňa viedli k vydaniu rozhodnutia (§ 213 O.s.p.).“ Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla ţalovaná dovolaním s tým, ţe odvolací súd nerozhodol o náhrade trov prvostupňového konania a pre túto časť odvolací súd rozhodnutie vôbec neodôvodnil (ani neuviedol prečo dôvody odvolania povaţuje za nepodstatné), čím ţalovanej odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle §237 písm. f/ O.s.p., a dostal sa i mimo limitov práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru). Za neodôvodnené dovolateľka povaţuje aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, ktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci lebo ţalovaná konanie nezavinila, bola v ňom úspešná (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd zmenil rozhodnutia súdov a priznal jej náhradu trov prvostupňového konania v uplatnenej výške, vrátane trov dovolacieho konania. Ţalobca k dovolaniu uviedol, ţe tento mimoriadny opravný prostriedok ţalovanej nie je prípustný, navrhol ho „zamietnuť“ a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania 3814,26 €. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, stotoţnil sa s jeho závermi a v tomto smere prevzal argumentáciu súdu ohľadom trov konania. 3 8 Cdo 94/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný a zistil, ţe tomu tak nie je. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna úprava pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je „klasickou“ treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd o náhrade trov prvostupňového konania síce rozhodol potvrdzujúcim rozsudkom, avšak z hľadiska formy rozhodovania sa naňho hľadí ako na uznesenie (porovnaj § 167 ods. 1 O.s.p.). Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie o trovách konania. Dovolateľka napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa o trovách (prvostupňového) konania. Takéto uznesenie je v §239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia, v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. So zreteľom na obsah dovolania a tieţ § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona 4 8 Cdo 94/2014 bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalovaná procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľka namietala, ţe jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z obsahu dovolania ţalovanej je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. vyvodzuje z toho, ţe odvolací súd „nerozhodol“ o odvolaní ţalovanej podanom proti výroku o trovách konania, rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti (o odvolaní proti trovám konania) nie je odôvodnené, rovnako nie je odôvodnené ani rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania, ktoré je nesprávne. Tvrdenie dovolateľky, ţe odvolací súd nerozhodol o jej odvolaní smerujúcom proti trovám konania nie je správne vzhľadom na obsah dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Z jeho výroku i odôvodnenia (strana 10 odsek 3) vyplýva, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa napadla odvolaním i ţalovaná (a to čo do výroku o náhrade trov konania, ktorý navrhla zmeniť tak, ţe sa jej prizná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 4 308,99€), z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (vrátane výroku o náhrade trov prvostupňového konania) v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p., odvolaniu ţalovanej sa odvolací súd venuje na strane 11 v odseku 3 odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ ţalovaná namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu 5 8 Cdo 94/2014 súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011). Tento právny názor, ktorý zastáva i dovolací súd, zahŕňa poţiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/2009). Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
potvrdeným rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov prvostupňového konania (t. j. výrok o nepriznaní náhrady trov prvostupňového konania ţalovanej) vydaný v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozhodnutí zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok súdu prvého stupňa (§ 157 ods. 2 O.s.p.), ako aj pre rozsudok odvolacieho súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú v súhrne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá) otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi. 6 8 Cdo 94/2014 Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré ţalovanej nebola priznaná náhrada trov konania. Zhodli sa v podstatnom na tom, ţe i keď bola ţalovaná v spore plne úspešná, čo jej zakladá právo na náhradu trov konania v zmysle §142 ods. 1 O.s.p., súd jej náhradu v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal odôvodňujúc to dôvodom osobitného zreteľa, ktorý podľa ich názoru spočíval v tom, ţe ţalovaná neuviedla skutočnosti a dôkazy uţ pri prvom úkone, ktoré by urýchlili záver o (ne)dostatku jej vecnej legitimácie v spore. Súd tieto skutočnosti v konaní dokazoval, čo ovplyvnilo dĺţku i náklady konania. Zo súdno-aplikačného hľadiska nemoţno súdom vo všeobecnosti vyčítať, ţe pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania aplikovali ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a súčasne prihliadal aj na ustanovenie § 150 O.s.p. (porovnaj Cpj 247/72 Najvyšší súd ČSR, Zborník IV str. 292 – 294, obdobne R 20/1980). Súdy svoj záver o nepriznaní trov prvostupňového konania zdôvodnili v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., vysvetlili v čom vidia dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie trov prvostupňového konania ţalovanej, ktoré dovolateľka v dovolaní nespochybňuje (nevylučuje aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.). V podmienkach prejednávaného prípadu (aj z pohľadu odvolacích a dovolacích námietok uplatnených ţalovanou a ich primeraním zodpovedaním), dovolací súd preto nemohol prisvedčiť dôvodnosti námietok dovolateľky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí (§ 157 ods. 2 O.s.p.), ich nepreskúmateľnosti a porušení jej základných práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. V rozpore s právom na spravodlivý proces totiţ nie je, ak súd rozhodujúci o opravnom prostriedku odôvodní svoje rozhodnutie tým, ţe prevezme odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, lebo ho povaţuje za vecne správne (napr. Helle proti Fínsku, rozsudok z 19. decembra 1997,č. 20772/92 a iné). Z obsahu dovolania ţalovanej moţno vyvodiť aj nespokojnosť s právnym posúdením veci súdmi (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci 7 8 Cdo 94/2014 neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), o taký prípad ale v danej veci nešlo, zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov (v danom prípade prípadná nesprávna aplikácia § 142 ods. 1
1 O.s.p.) nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 54/2012 a tieţ niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad vo veciach sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 49/2012, 7 Cdo 212/2013). Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť z ustanovení §237 a § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p.). Ţalobca v dovolacom konaní podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p.) a tieto vyčíslili vo výške 381,26€ €. Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za 2 úkony právnej sluţby poskytnutej ţalobcovi (príprava a prevzatie zastúpenia z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.