← Slovensko

o náhradu škody

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Obo/92/2009 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Aleny Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v právnej veci ţalobcu Ing. E.Č., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o. P.P., zastúpeného JUDr. Z.K.,advokátom so sídlom v B., H., proti ţalovanému v I. rade V., s. r. o. B., zastúpenému JUDr. M.Š., advokátom so sídlom v B.,N., ţalovanému v II. rade V.F., s. r. o., B., V., o náhradu škody, na odvolanie ţalovaného v I. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 46 Cbi 87/2002-322 zo dňa

  1. júna 2009, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 46 Cbi 87/2002–322 zo dňa
  2. júna 2009 vo veci samej p o t v r d z u j e . Vo výroku o trovách konania m e n í tak, ţe ţalovaní s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1 385,40 Eur. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : 3Obo/92/2009 2 Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uloţil ţalovaným v I. a II. rade povinnosť zaplatiť ţalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2 157,60 Eur (65 000,-- Sk) a 331,94 Eur (10 000,-- Sk) mesačne od
  3. júla 2002 do
  4. augusta
  5. Ďalej uloţil ţalovaným povinnosť zaplatiť ţalobcovi spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 124,48 Eur (3 750,-- Sk), súdny poplatok za podanie odvolania vo výške 124,48 Eur 3 750,-- Sk (ako aj trovy právneho zastúpenia JUDr. Z.K. vo výške 1 588,81 Eur. Súčasne uviedol, ţe zaplatením jedného zo ţalovaných povinnosť druhého ţalovaného zaniká. V odôvodnení uviedol, ţe dňa
  6. februára 2001 Krajský súd v Bratislave vyhlásil konkurz na majetok dlţníka V., s. r. o. P. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený ţalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie úpadcu rozhodol uznesením č. k. 6 Obo 93/01 zo dňa
  7. júna 2001 tak, ţe zrušil napadnuté uznesenie o vyhlásení konkurzu a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne odvolací súd doplňujúcim uznesením zo dňa
  8. júla 2001 zbavil Ing. E.Č. funkcie správcu konkurznej podstaty. Obidve uznesenia boli uverejnené v Obchodnom vestníku dňa
  9. septembra
  10. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  11. septembra 2001 bol opätovne vyhlásený konkurz na majetok dlţníka a Ing. Č. bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty. Dňa
  12. septembra 1998 uzavrela spoločnosť V., s. r. o. P. ako nájomca a spoločnosť V.F., s. r. o. ako prenajímateľ zmluvu o leasingu motorového vozidla č. 340626 a dňa
  13. decembra 1999 ďalšiu leasingovú zmluvu č.
  14. Upomienkami zo dňa
  15. marca 2001 a
  16. marca 2001 prenajímateľ vyzval nájomcu na zaplatenie dlhu vo výške 19 681,40 Sk z leasingovej zmluvy č. 340626 a z leasingovej zmluvy č.
  17. Listom zo dňa
  18. marca 2001 prenajímateľ leasingové zmluvy vypovedal. Na základe ţiadosti ţalobcu bol uzavretý dodatok č. 1, pričom ţalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu, zaplatil nedoplatok. Dňa
  19. júla 2001 došlo k uzavretiu Dohôd o postúpení práv a povinností z predmetných leasingových zmlúv. Na základe Dohôd prešli práva a povinnosti spoločnosti V., s. r. o. na spoločnosť V.G., s. r. o. Tento prevod uskutočnil konateľ úpadcu Ing. D. po predloţení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa
  20. júna 2001, ktorým bol zrušený konkurz, vyhlásený na majetok dlţníka. K prevodu došlo v čase, keď ešte nezanikli účinky vyhlásenia konkurzu a Ing. Č. ešte nebol zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty. 3Obo/92/2009 3 Na základe právneho názoru odvolacieho súdu bolo ustálené, ţe uzavretím Dohôd o postúpení práv z leasingových zmlúv došlo k zmenšeniu majetku dlţníka a keďţe sa nejednalo o jeho beţnú obchodnú činnosť, sú uvedené právne úkony neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nárok na náhradu škody je potrebné posúdiť podľa Obchodného zákonníka, pričom odvolací súd poukázal na nesprávny názor súdu prvého stupňa v tom, ţe ţalobca vozidlá nemohol prenajímať bez súhlasu ţalovaného v II. rade a tieţ ţe rozporovaným prenájmom by nešlo o sústavnú činnosť, na ktorej spočíva podnikanie v zmysle Obchodného zákonníka. V zmysle zrušovacích rozhodnutí odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa skúmal, či sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 373 a § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, ţe jeden z predpokladov – protiprávny úkon bol ţalovanými naplnený, a to uzatvorením Dohôd v čase, keď podľa § 4b ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní dol dlţník (ţalovaný v I. rade) povinný zdrţať sa konania, smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku, s výnimkou beţnej obchodnej činnosti. Uzatvorením týchto Dohôd došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a takýto právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Obidvaja ţalovaní v čase uzatvárania týchto úkonov vedeli, ţe konkurzné konanie nie je právoplatne zrušené, čo si mohol najmä ţalovaný v II. rade overiť v Obchodnom vestníku. Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal vznikom škody. Konštatoval, ţe majetková ujma môţe mať podobu skutočnej škody spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného vrátane nákladov spojených so vznikom škody a jej zisťovaním, alebo podobu ušlého zisku, ktorý spočíva v nedosiahnutí toho, čo by poškodení dosiahol, keby nenastala škodná udalosť. Ţalobca si uplatnil ušlý zisk, výšku ktorého preukázal listami od spoločnosti S., s. r. o. B., ktorá prijala dve ponuky na nájom vozidiel, a to osobné vozidlo Škoda Pick-up za cenu 5 000,-- Sk mesačne a od
  21. októbra 2001 a Škoda Felícia Combi za cenu 5 000,-- Sk od
  22. marca 2002, čo predstavuje za dve motorové vozidlá po 5 000,-- Sk mesačne od
  23. októbra 2001 a
  24. marca 2002 do
  25. júna 2002 nájom vo výške 65 000,-- Sk. Je nesporné, ţe ţalobca mal moţnosť predmetné vozidlá prenajať za cenu 5 000,-- Sk mesačne a protiprávnym úkonom ţalovaných mu to bolo znemoţnené. 3Obo/92/2009 4 Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, medzi protiprávnym úkonom a ušlým ziskom, tá je daná tým, ţe uzavretie dohôd malo za následok, ţe ţalobca ako správca konkurznej podstaty stratil moţnosť predmetné vozidlá uţívať, neskôr kúpiť a následne prenajímať. Ţalovaní nepreukázali, ţe porušenie povinnosti bolo spôsobené niektorým z liberačných dôvodov. Tvrdenie ţalovaného v II. rade, podľa ktorého by ţalobca mal mať nárok iba na skutočnú škodu po zohľadnení primeraných nákladov na prevádzku takéhoto typu vozidiel je právne irelevantné, pretoţe ţalobca si uplatnil právo na ušlý zisk a nie škodu. Pokiaľ ide o nereálnosť výšky 5 000,-- Sk mesačne, za ktorú by ţalobca mohol vozidlá prenajímať po roku 2005, súd sa s názorom ţalovaného v II. rade nestotoţnil, pretoţe výška nájmu by bola vecou dohody zmluvných strán a nie je moţné jednoznačne uviesť, za akú cenu by sa vozidlá prenajímali v roku
  26. Súd preto dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu je oprávnený a ţalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku podal odvolanie ţalovaný v I. rade. Uviedol, ţe napadnutý rozsudok je v súlade s právnym názorom, vyjadreným v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 140/2008 zo dňa
  27. januára 2009, ktorý podľa jeho názoru vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Má za to, ţe v predmetnej veci bol nesprávne vyhodnotený záväzkový vzťah z leasingovej zmluvy, pretoţe účastník leasingového vzťahu sa stane vlastníkom veci aţ momentom zaplatenia poslednej splátky. Aj v rámci konkurzného konania preto nemôţe byť vec v dispozícii správcu konkurznej podstaty, ale je vo výlučnej dispozícii leasingovej spoločnosti. Jedná sa o občianskoprávny vzťah, na ktorý sa vzťahuje reţim Občianskeho zákonníka, a to aj pokiaľ ide o počítanie času, ţalobcovi preto márne uplynula trojročná premlčacia lehota. Ţalovaní v I. a II. rade konali v právnych vzťahoch medzi sebou bona fide, v dôsledku čoho nie je moţné v ich konaní vidieť protiprávnu činnosť. 3Obo/92/2009 5 Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne. V rámci odvolacej lehoty doplnil ţalobca odvolanie podaním zo dňa
  28. júla 2009, v ktorom uviedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Na uplatnenú náhradu škody súd aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento právny predpis však v § 373 aţ § 386 upravuje náhradu škody len za porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov, upravených Obchodným zákonníkom. Súd a ani ţalobca neuvádza ţiadnu konkrétnu povinnosť, ktorá by vyplývala pre ţalovaného v I. rade zo záväzkového vzťahu, upraveného Obchodným zákonníkom a ktorá by bola zároveň zo strany ţalovaného v I. rade porušená. Nie je preto splnený jeden z troch predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Namieta tieţ výšku škody, ktorú povaţuje za neprimeranú, keďţe ţalobca dostatočným spôsobom nepreukázal výšku nájmu a predloţil iba jeden dôkaz, a to vyjadrenie spoločnosti. Pokiaľ by bol ţalobca venoval dostatočnú pozornosť prevencii, nebola by mu vznikla škoda v uvádzanom rozsahu. Z rozsudku tieţ nevyplýva, ako súd dospel k časovému obdobiu, za ktoré priznal ţalobcovi právo na náhradu škody. Podľa názoru ţalovaného v I. rade, ak došlo k vzniku škody, je to aj dôsledok jeho konania, pretoţe zanedbal povinnosť prevencie a povinnosť odvrátiť alebo zmierniť hroziacu škodu v zmysle § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Takýmito opatreniami by mohli byť úkony ţalobcu podľa § 19 ods. 1 a § 15 zákona o konkurze a vyrovnaní. Ţalobca, preto porušil povinnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 8 ods. 2 uvedeného zákona. Pokiaľ ide o trovy konania, namieta, ţe odmena za niektoré úkony bola priznaná duplicitne. V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku navrhuje pripustiť v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie z dôvodu, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 2 písm. c/ a § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného v I. rade nie je dôvodné. 3Obo/92/2009 6 Predmetom konania je právo na náhradu škody voči ţalovaným v I. a II. rade, poţadovanej ţalobcom vo výške 2 157,60 Eur (65 000,-- Sk) za obdobie do
  29. júla 2002 a vo výške 331,94 Eur (10 000,-- Sk) mesačne od
  30. júla 2002 do
  31. augusta 2008, ktorá je podľa ţalobcu dôsledkom dispozičných úkonov ţalobcu v I. rade s motorovými vozidlami Škoda Pick – up EČV X. a Škoda Felicia – Combi EČV X. Dňa
  32. septembra 1998 uzavrela spoločnosť V., s. r. o., P. ako nájomca a spoločnosť V.F. ako prenajímateľ zmluvu o finančnom leasingu motorového vozidla č.
  33. Dňa
  34. februára 1999 bola medzi uvedenými subjektami uzavretá zmluva č.
  35. Súčasťou obidvoch zmlúv sú Všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla. Na základe týchto zmlúv prenajal ţalovaný v II. rade nájomcovi V., s. r. o. motorové vozidlá Škoda Pick-up a Škoda Felicia-Combi s dĺţkou splátkového obdobia 36 mesiacov. Na základe návrhu veriteľa P., a. s. zo dňa
  36. decembra 2000 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave vyhlásený konkurz na majetok dlţníka V., s. r. o., P. a po zrušení uvedeného rozhodnutia v dôsledku odvolania úpadcu došlo k opätovnému vyhláseniu konkurzu uznesením uvedeného súdu zo dňa
  37. septembra
  38. Dňa
  39. júla 2001, teda po začatí konkurzného konania boli uzavreté Dohody o postúpení práv a povinností z uvedených zmlúv medzi pôvodným nájomcom V., s. r. o. ako postupcom a novým nájomcom, ţalovaným v I. rade ako postupníkom so súhlasom ţalovaného v II. rade, na základe ktorých postupca previedol na postupníka všetky práva a povinnosti, vyplývajúce z leasingových zmlúv. Ako vyplýva z obsahu spisu, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich predchádzajúcich zrušovacích rozhodnutiach, vydaných pod sp. zn. 3 Obo 298/2006 zo dňa
  40. novembra 2007 a 3 Obo 140/2008 zo dňa
  41. januára 2009 konštatoval, ţe dohody o prevode práv z leasingových zmlúv sú neplatné, pretoţe boli uzavreté bez súhlasu predbeţného správcu v rozpore s ustanovením § 4b ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a ich uzavretím došlo k zmenšeniu majetku dlţníka, keďţe v čase uzavretia dohôd, bola na základe leasingovej zmluvy č. 340626 splatená terajším úpadcom suma 444 254,80 Sk a na základe leasingovej zmluvy č. 285516 suma 342 879,30 Sk. Odvolací súd tieţ konštatoval, ţe medzi účastníkmi konania ide 3Obo/92/2009 7 o obchodný vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, týkajúce sa náhrady škody, ktorej výšku bolo potrebné v ďalšom konaní zisťovať. Ţalovaný v I. rade v odvolaní namieta, ţe na daný právny vzťah nie je moţné aplikovať ustanovenie § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, pretoţe toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje len na porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov, upravených Obchodným zákonníkom. Túto námietku nemoţno povaţovať za dôvodnú, pretoţe uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na zodpovednosť za škodu, spôsobenú porušením povinností, ustanovených Obchodným zákonníkom (§ 757 Obchodného zákonníka). Neobstojí preto ani jeho námietka, podľa ktorej je potrebné posudzovať plynutie lehôt podľa Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o splnenie predpokladov pre vznik práva na náhradu škody, odvolací súd sa stotoţnil s konštatovaním súdu prvého stupňa, podľa ktorého je daná existencia protiprávneho úkonu, vzhľadom na konanie ţalovaných, spočívajúce v uzavretí Dohôd o postúpení práv a povinností z leasingových zmlúv v rozpore s ustanovením § 4b ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní, pričom v dôsledku tohto konania ţalovaných, došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a tým k vzniku škody uvedenej výške. Ţalovaní existenciu liberačného dôvodu nepreukázali. Keďţe v odvolacom konaní nebola preukázaná dôvodnosť ţalovaným v I. rade namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Návrhu ţalovaného v I. rade na pripustenie dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p. odvolací súd nevyhovel, keďţe sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Pokiaľ ide o trovy konania pred súdom prvého stupňa, odvolací súd akceptoval námietku ţalovaného v I. rade, týkajúcu sa účelnosti ich vynaloţenia a v tejto časti výrok rozhodnutia zmenil tak, ţe ţalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej sluţby – prevzatie a príprava zastúpenia, vo výške 203,30 Eur. Ţalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, v dôsledku čoho mu neboli priznané 3Obo/92/2009 8 (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
  42. júna 2010 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.