o zaplatenie 200 000,-- Sk (6 666,70 Eur) s prísl.

Najvyšší súd 3Obo/96/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J.S., A., zastúpeného JUDr.T.V., advokátkou, B., proti ţalovanej A. D., W., zastúpenej JUDr. Š.S., advokátom, K., o zaplatenie 200 000,-- Sk (6 666,70 Eur) príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu a ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo

1. októbra 2006 č. k. 10Cb/528/2000-166, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania m e n í tak, ţe ţalovaná j e p o v i n n á nahradiť ţalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 1 826,10 Eur. Ţiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 100 000,-- Sk odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe návrhom na začatie konania sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 200 000,-- Sk z titulu primeraného zadosťučinenia, vzhľadom na nekalosúťaţné konanie, ktorého sa dopustila ţalovaná tým, ţe zorganizovala podujatie
2. K. a
3. K. bez účasti ţalobcu. Podujatie
4. K. a
5. K. zorganizoval ţalobca v spolupráci so ţalovanou. 2 3Obo/96/2009 V danom prípade medzi ţalobcom a ţalovanou v zmysle § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, existuje vzťah medzi súťaţiteľmi, ktorú skutočnosť konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa
6. júna 2005 sp. zn. 5 Obo 300/
7. Súd prvého stupňa uviedol, ţe v konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalovaná zorganizovala podujatia totoţného charakteru, aké predtým organizoval ţalobca, práve s vyuţitím informácií, získaných od ţalobcu. Dospel tieţ k záveru, ţe konanie ţalovanej smerovalo k tomu, aby zorganizovaním uvedených podujatí získala prospech, ktorý by inak nedosiahla, ak by neorganizovala podujatia pod názvom
8. K. a
9. K., čím bola naplnená skutková podstata § 48 Obchodného zákonníka. Ţalobca si v súlade s ustanovením § 53 Obchodného zákonníka, uplatnil nárok na primerané zadosťučinenie vo výške 200 000,-- Sk. Súd dospel k záveru, ţe v danom prípade výška primeraného zadosťučinenia zodpovedá sume 100 000,-- Sk, čo predstavuje 50% z uplatnenej sumy. Z uvedených dôvodov súd návrhu vo výške 100 000,-- Sk vyhovel. V prevyšujúcej časti návrh ako neopodstatnený zamietol. Vzhľadom na výsledok v spore, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Na odvolanie ţalobcu ako aj ţalovanej odvolací súd rozsudkom č. k. 3 Obo 147/2007- 202 zo dňa
10. októbra 2006 napadnutý rozsudok potvrdil. Pri rozhodovaní dospel k záveru, ţe odvolania účastníkov nie sú dôvodné. Ţalovaný počas odvolacieho konania namietal naplnenie znakov tohto deliktuálneho konania. Nesporným je, ţe ţalobca aj ţalovaná organizovali rovnaký druh podujatia pod názvom K.. Zo zmlúv, zaloţených v spise a výpovedí účastníkov konania vyplýva, ţe organizátorom prvých dvoch podujatí (
11. K. a
12. K.) bol ţalobca. Podľa výpovede ţalovaného po neúspešnej
13. K. oznámil, ţe
14. K. bude robiť sám, pričom sa k nemu pridal pán M.. Uvedený ročník organizovali oni dvaja pod záštitou primátora. Ţalovaná v organizovaní módnych show pokračovala aj v ďalších rokoch s tým, ţe po zaregistrovaní ochrannej známky K. pre ţalobcu v roku 2000, boli podujatia organizované pod iným názvom. Ţalovaná prevádzkovala rovnaký druh podujatia pod označením K., ktorú ako prvý pod týmto 3 3Obo/96/2009 názvom organizoval ţalobca, bez jeho súhlasu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu uţívaním tohto označenia a sčasti aj vyuţitím know how, obsahom ktorého je spôsob organizovania show a kontakt na jednotlivé osoby, ţalovaná získala neoprávnenú výhodu oproti iným súťaţiteľom, čo je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a nielenţe bolo schopné, ale aj privodilo ujmu ţalobcovi. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaná svojím konaním naplnila skutkovú podstatu nekalosúťaţného konania, upraveného v § 44 Obchodného zákonníka, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď ţalobcovi priznal nárok, vyplývajúci z § 53 Obchodného zákonníka, t. j. primerané zadosťučinenie. Pokiaľ ide o trovy konania, ţalobca bol úspešný v 50% sporu (uplatnil si nárok na zaplatenie 200 000,– Sk a súd ţalobe vyhovel v sume 100 000,– Sk). Neúspech ţalobcu predstavuje presne polovicu, nie je nepatrný a keďţe rozhodnutie o výške plnenia, nezáviselo od znaleckého posudku, ani od špeciálnej úvahy súdu, súd prvého stupňa postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. a ţiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Ohľadne trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16 743,-- Sk a ţalovanej uloţiť povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 12 710,-- Sk. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa
15. mája 2009, č. k. II ÚS 82/09-27 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Obo 147/2007-202 zo dňa
16. októbra 2008 v časti, v ktorej bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 10 Cb 528/2000-166 zo
17. októbra 2006 vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, ako aj vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, ţe zo skutkového hľadiska sa javí medzi účastníkmi konania ako nesporné, ţe v prvostupňovom konaní bol sťaţovateľ (ţalobca) úspešný v polovičnom pomere. To isté sa vzťahuje z hľadiska vzájomného pomeru úspešnosti a neúspešnosti aj na ţalovanú. Všeobecným zákonným pravidlom upravujúcim náhradu trov 4 3Obo/96/2009 občianskeho súdneho konania v prípadoch, keď mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný, je ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia všeobecný súd náhradu trov alebo pomerne rozdelí, alebo vysloví, ţe ţiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Ustanovenie § 142 ods. 3 treba v pomere k ustanoveniu § 142 ods. 2 O. s. p. povaţovať za lex specialis. Sťaţovateľ tvrdil, ţe v danom prípade výška plnenia závisela od úvahy súdu. Z rozsudku najvyššieho súdu naproti tomu vyplýva, ţe podľa jeho názoru výška plnenia nezávisela od špeciálnej úvahy súdu. Najvyšší súd zároveň konštatuje, ţe primeranosť v peniazoch vyjadreného zadosťučinenia, netreba, ani nemoţno preukazovať tak, ako výšku škody alebo bezdôvodného obohatenia. Zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Podľa názoru ústavného súdu sťaţovateľom uplatňovaný nárok vo veci samej v konaní pred všeobecnými súdmi je takej povahy, ţe posúdenie jeho výšky záviselo jednoznačne od úvahy súdu. Prichodí totiţ súhlasiť s najvyšším súdom v tom, ţe netreba a ani nie je moţné výšku takéhoto nároku exaktne preukazovať. Zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe utrpenej ujmy, čo je pri absencii exaktnejších kritérií vecou posúdenia všeobecného súdu. Ďalej ústavný súd uviedol, ţe pokiaľ za uvedenej situácie posúdil najvyšší súd otázku náhrady trov prvostupňového konania v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p., postupoval v rozpore so zákonom, pretoţe správne mal túto otázku posudzovať v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. Tým sa natoľko odchýlil od znenia dotknutých ustanovení, ţe zásadne poprel ich účel a význam. Jeho rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania, je teda arbitrárne. Zároveň to znamená, ţe v otázke náhrady trov prvostupňového konania došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, ústavný súd konštatoval dôvodnosť postupu podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Preto ústavný súd zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Obo 147/2007-202 zo
18. októbra 2008 v časti, v ktorej bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10 Cb 528/2000-166 zo dňa
19. októbra 2006 vo výroku o náhrade trov prvostupňového 5 3Obo/96/2009 konania, ako aj vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie ţalobcu v súlade s § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu v časti, týkajúcej sa náhrady trov, ktoré mu vznikli v konaní pred súdom prvého stupňa, je dôvodné. Ţalobca si uplatnil právo na primerané zadosťučinenie vo výške 200 000,-- Sk vzhľadom na skutočnosť, ţe jeho práva boli porušené nekalosúťaţným konaním ţalovanej. Súd prvého stupňa ţalobe vyhovel do výšky 100 000,-- Sk, pričom jeho úvaha o výške primeraného zadosťučinenia, vychádzala z povahy spôsobenej ujmy. Súd prvého stupňa nepriznal v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania s poukazom na jeho výsledok. Podľa § 142 ods. 3 O. s. p., ak mal účastník úspech vo veci len čiastočný, môţe mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Vzhľadom na povahu predmetu konania je zrejmé, ţe v danom prípade rozhodnutie o výške primeraného zadosťučinenia záviselo od úvahy súdu, v dôsledku čoho mal súd prvého stupňa postupovať pri rozhodovaní o trovách konania podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. Vo výroku o trovách konania preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ţe ţalovaná je povinná nahradiť ţalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 1 826,10 Eur (súdny poplatok za návrh a podanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
20. apríla 2004, dva úkony právnej pomoci podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. a/, c/, § 19 ods. 3 vyhl. č. 240/1990 Zb., tri úkony právnej sluţby podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. c/, d/, § 19 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z. z., dva úkony právnej sluţby podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). 6 3Obo/96/2009 Trovy odvolacieho konania nepriznal odvolací súd vzhľadom na jeho výsledok ţiadnemu z účastníkov (§ 142 ods. 1 O. s. p.). V odvolacom konaní účastníci nemali úspech. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave
21. júna 2010 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková