Obsah (5)

§ 246c§ 10§§ 212§ 224§ 151

Najvyšší súd 6Sţo/13/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senát

§ 246cveta prvá.

Ţalobkyňa v dôvodoch odvolania vytýkala súdu prvého stupňa, ţe sa stotoţnil s dôvodmi ţalovaného. Uviedla, ţe je toho názoru, ţe na základe zisteného skutkového stavu pri posúdení všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach konanie ţalovaného bolo 3 6Sţo/13/2011 v rozpore so zákonom č. 73/1998 Z.z.. Nesúhlasila s obsahom odôvodnenia súdu prvého stupňa. Namietala procesné pochybenia zo strany príslušných orgánov. Uviedla, ţe skutočnosť, ţe kontroly boli vykonané na základe ústnej sťaţnosti príslušníka, ţalovaný uviedol aţ vo svojom stanovisku k ţalobe zo dňa 6.7.2009, resp. cestou právneho zástupcu ţalovaného na pojednávaní dňa 2.11.2010, čím došlo znovu k pochybeniu ţalovaného, nakoľko podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z.z. o sťaţnostiach v znení neskorších predpisov, sťaţnosť sa podáva spravidla písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na jej vybavenie, s poukazom na ustanovenia § 5 ods. 3, 4 a § 10 ods. 1 a § 14 uvedeného zákona. Aj naďalej trvala na obsahu podanej ţaloby a dôvodoch v nej uvedených. Nesúhlasila tieţ s vyjadrením ţalovaného zo dňa 8.11.2010 a to v časti, kde sa ţalovaný odvoláva na skutočnosť, ţe dňa 31.3.2009 za jej prítomnosti predseda senátu oznámil, ţe jeden člen senátu pplk. Pavel Jakubek nemôţe byť prítomný z dôvodu neodkladnej sluţobnej cesty, o ktorej sa mal údajne dozvedieť 30.3.2009, nakoľko skutočnosť je iná a o tejto vedel uţ dňa 27.3.2009, s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 2 RMS č. 2/2005, podľa ktorého senát rokuje len za účasti všetkých svojich členov. Zdôraznila, ţe personálny rozkaz o odňatí osobného príplatku vychádza a odvoláva sa na výsledky priebeţnej kontroly, ktorá mala byť vykonaná v dňoch od 28.10.2008 aţ 5.11.2008, avšak ţalovaný tvrdí, čo by malo byť súčasťou spisu, v evidencii ústavu sa nenachádza záznam z priebeţnej kontroly vykonanej dňa 20.10.-28.10.2008 a stanovisko mjr. Mgr. D. B. k tejto kontrole, pričom v rozhodnutí ţalovaného o odvolaní sa uvádza, ţe nedostatky pri výkone sluţobných povinností odvolateľky vyplývajúcich z popisu sluţobných činností zástupcu vedúceho oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu boli zistené operatívnou kontrolnou činnosťou nadriadeného. Namietala nezrozumiteľnosť rozhodnutia ţalovaného, pretoţe nie je zrejmé, z akých skutkových zistení toto rozhodnutie vychádza. Dôvodila, ţe podľa jej názoru, súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nepostupoval v súlade s ustanovením § 244 ods. 1 O.s.p., ktoré citovala, keďţe nemôţe súčasne skonštatovať procesné pochybenia, resp. ţe zistil v postupe správnych orgánov určité nejasnosti a vady a aj napriek tomu ţalobu zamietnuť. Ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.

§ 246cprvá veta O.s.p., rozhodnutie krajského súdu potvrdil ako vecne správne.

Uviedol, ţe ţalobkyňa v odvolaní neuviedla ţiadne nové skutočnosti (skutkové ani právne), ktoré by boli spôsobilé spochybniť vyhodnotenie skutkového stavu veci a právne závery krajského súdu. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní ţalobkyne. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa na základe skutkových zistení dospel k správnemu právnemu záveru. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p.

§ 10ods.

2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p.

§§ 212

a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu a jeho zrušenia a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o odňatí jej osobného príplatku 4 6Sţo/13/2011 vo výške 136 €, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu

rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný s konečnou platnosťou rozhodol o odňatí osobného príplatku ţalobkyne podľa zákona č. 73/1998 Z.z.. Podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa odseku 3 minister. Súbeh osobných príplatkov podľa odsekov 1 a 3 nie je možný. Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 238 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Podľa § 243 ods. 1 až 5 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. 5 6Sţo/13/2011 Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadováţili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma tak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, pričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1O.s.p.). Odvolací súd v danej veci po preskúmavaní rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov v danom prípade nekonali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadováţili dostatok skutočností relevantných pre vydanie rozhodnutia, vo veci nezistili náleţite skutočný stav a preto ich rozhodnutia treba povaţovať za predčasné, ako aj, ţe v konaní nepostupovali v súčinnosti so ţalobkyňou ako účastníčkou konania, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa nerozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ ţalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa názoru senátu odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov nepostupovali v preskúmavacom konaní v súlade so zákonom, keď konštatovali, ţe na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe ţalobkyňa sa dopustila porušenia sluţobných povinností, z ktorých dôvodov jej podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. bol odňatý osobný príplatok. Povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov, konajúcich v predmetnom konaní podľa ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. bolo zistiť skutočný stav vo veci a pritom postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania – ţalobkyňou. Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, ţe ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím (rozhodnutie zo dňa 8.4.2009 č. GR ZVJS-3-6-3/14-2009) zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie – personálny rozkaz riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Nitre zo dňa 29.1.2009 č. 20, ktorým ţalobkyni podľa § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. bol odňatý osobný príplatok vo výške 136 € dňom 1.1.

1. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia - personálneho rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Nitre zo dňa 29.1.2009 č. 20, vyplýva, ţe v období od 28.10.2008 6 6Sţo/13/2011 do 5.11.2008 bola vykonaná na oddelení výkonu väzby a výkonu trestu priebeţná kontrola dokumentácie vedenej zástupkyňou vedúceho oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu mjr. Mgr. D. B. - výkazov sluţobnej činnosti príslušníkov ZVJS (ďalej len „výkaz“) a harmonogramov rozpisov sluţieb a skutočne odpracovaného času (ďalej len „harmonogram“), spracovávaných v období od 1.1.2008 do 30.9.2008; kontrolou boli zistené viaceré nezrovnalosti vo výkaze vo vykazovaní sluţieb príslušníkov oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, čo malo za následok chybný výpočet príjmu dotknutých príslušníkov; zvýšenie osobného príplatku ku dňu 1.8.2008 je moţné odôvodniť tým, ţe aţ po účinnosti personálneho rozhodnutia, ktorým sa realizovala táto úprava osobného príplatku vyšli najavo skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na jeho odňatie; dôkazom dlhodobého neplnenia si povinností v predmetnej oblasti v poţadovanej kvalite je tá skutočnosť, ţe za obdobné nedôsledné plnenie povinností ţalobkyňa bola uţ riešená. Ţalovaný správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí, ktorým rozhodol o odvolaní ţalobkyne, konštatoval, ţe námietka ţalobkyne v súvislosti s porušením ustanovení RGR č. 15/2002 o vnútornej kontrolnej činnosti a zákona č. 10/1996 Z.z. je pri vykonávaní kontroly nadriadeným právne irelevantná, ako aj, ţe uvedenou operatívnou kontrolnou činnosťou nadriadeného boli zistene nedostatky pri výkone sluţobných povinností odvolateľky, ktoré jej vyplývajú z Popisu sluţobných činností zástupcu vedúceho oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu. Poukázal na to, ţe zahladením disciplinárneho opatrenia právne zaniká iba skutočnosť udelenia disciplinárneho opatrenia za neplnenie povinností, ale nie aj sama skutočnosť, ţe odvolateľka svoje povinnosti predtým nedodrţiavala. Povaţoval za prirodzené, ţe pri zvaţovaní formy a výšky personálneho opatrenia sa prizeralo aj na skutočnosť, ţe odvolateľka sa uţ v minulosti dopustila rovnakej chyby. Konštatoval, ţe personálny rozkaz o odňatí osobného príplatku bol vydaný oprávnenou osobou v zmysle ustanovení zákona, pričom dôvody rozhodnutia boli zreteľne odôvodnené. Odvolací súd z administratívneho spisu ďalej zistil, ţe súčasť spisu tvoril záznam z priebeţnej kontroly na oddelení výkonu väzby a výkonu trestu zo dňa 6.11.2008 vypracovaný mjr. Mgr. M. S. vedúcim oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, z ktorého záznamu vyplýva, ţe v období od 28.10.2008 do 5.11.2008 bola vykonaná na oddelení výkonu väzby a výkonu trestu priebeţná kontrola dokumentácie vedenej zástupkyňou vedúceho oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu mjr. Mgr. D. B. - výkazov sluţobnej činnosti príslušníkov ZVJS a harmonogramov rozpisov sluţieb a skutočne odpracovaného času, spracovávaných v období od 1.1.2008 do 30.9.2008, s uvedením nedostatkov v mesiacoch január, február, marec, apríl, máj, júl, august a september
2. Senát odvolacieho súdu súhlasí s tvrdením ţalovaného, ţe osobný príplatok je nenárokovateľná zloţka platu, avšak jeho priznanie ako aj odňatie sa musí riadiť určitými zásadami, ktoré v danom prípade boli spracované ako „Súbor zásad o priznávaní osobného príplatku“ Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stáţe Slovenskej republiky dňa 11.8.1995 č. GR ZVJS-315/30-1995 a teda jeho priznanie alebo odňatie nemôţe byť zaloţené na ľubovôli sluţobného úradu. Pokiaľ rozhodnou skutočnosťou pre odňatie osobného príplatku ţalobkyne malo byť porušenie jej sluţobných povinností, takáto skutočnosť mala vyplývať z vykonaného dokazovania spôsobom nevylučujúcim akékoľvek pochybnosti. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, ţe k odňatiu osobného príplatku došlo na základe kontroly plnenia sluţobných povinností ţalobkyňou a v administratívnom spise sa aj nachádza záznam z priebeţnej kontroly na oddelení výkonu väzby a výkonu trestu zo dňa 6.11.2008 vypracovaný mjr. Mgr. M. S. vedúcim oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu. Z tvrdenia ţalobkyne uvedeného v ţalobe ako aj v odvolaní proti prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu 7 6Sţo/13/2011 je zrejmé, ţe osobný príplatok jej bol priznaný v auguste 2008, ktorú skutočnosť nenamietal ani ţalovaný a koncom roka 2008 jej bola za kvalitu práce udelená i odmena. Ţalobkyňa v odvolaní proti personálnemu rozkazu zo dňa 29.1.2009 namietala nesprávnosť zistenia nedostatkov v jej práci, s poukazom na nezrovnalosti pri výkone tejto kontroly. Ţalovaný námietkam ţalobkyne nevenoval dostatočnú pozornosť. Z vykonaného dokazovania doposiaľ nie je zrejmé, aké sluţobné povinnosti porušila, keď z listinných podkladov tvoriacich súčasť administratívneho spisu nevyplýva ani popis jej sluţobných povinností. Z vykonaného dokazovania taktieţ nevyplýva skutočnosť, aká kontrola na plnenie povinností ţalobkyne bola vykonaná, s poukazom na vnútorné predpisy Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráţe, keď zo záznamu nadriadeného ţalobkyne zo 6.11.2008 vyplýva, ţe ide o záznam z priebeţnej kontroly, avšak ţalovaný tvrdí, ţe podkladom pre odňatie osobného príplatku bola operatívna kontrola jej nadriadeného. Z predloţeného administratívneho spisu ďalej nie je ani zrejmé, či výsledky kontroly boli so ţalobkyňou prejednané, či bola s nimi oboznámená, či mala moţnosť sa k nim vyjadriť. Z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu jasným a zrozumiteľným spôsobom taktieţ nevyplýva akými úvahami bol prvostupňový správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval, ktorá skutočnosť robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na uvedené senát odvolacieho súdu dospel k záveru, ţe sluţobný úrad ţalobkyne rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, svojím postupom ţalobkyni odňal právo na konanie a svoje rozhodnutie náleţite neodôvodnil, ktorý nedostatok neodstránil ani ţalovaný ako odvolací správny orgán. Odvolací súd z uvedených dôvodov po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných ţalobkyňou v odvolaní, dospel k záveru, ţe pokiaľ súd prvého stupňa ţalobu zamietol, nerozhodol vo veci v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu zrušil a vzhľadom na okolnosti zistené v danom prípade (nedostatočne zistený skutkový stav, nekonanie so ţalobkyňou) súčasne zrušil aj prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Pokiaľ ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe oprávnenie resp. povinnosť nadriadeného v zmysle § 49 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej sluţby podriadených policajtov je obrazom pracovnoprávnej stránky sluţobného pomeru a keď sluţobno–zamestnávateľské vzťahy v oblasti štátnej sluţby príslušníkov zboru majú verejnoprávny charakter, nie sú výkonom štátnej správy, s poukazom na to, ţe v týchto prípadoch dochádza len ku kontrole plnenia pracovnoprávnych vecí príslušníkov zboru, teda v danom prípade ide o kontrolu dovnútra pracovnoprávneho vzťahu, pri ktorom príslušné orgány (t.j. nadriadení) nevystupujú ako orgány štátnej správy, odvolací súd nemôţe súhlasiť s jeho argumentáciou. Rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Nitre - personálny rozkaz zo dňa 29.1.2009 č. 20 je rozhodnutím správneho orgánu, ktorým sa dotkol subjektívnych práv ţalobkyne, a preto je takéto rozhodnutie preskúmateľné po splnení zákonom ustanovených podmienok správnym súdom, vychádzajúc z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR č. I.ÚS 231/2010). Ústavný súd tento svoj právny názor zaloţil najmä na argumentácii: „Správne súdnictvo je zaloţené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku s jednotlivcom a je spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Subjektívne práva moţno charakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych noriem, pričom ich moţno 8 6Sţo/13/2011 rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákonov vo sfére verejnomocenských právomocí. V posudzovanej veci podľa názoru odvolacieho súdu riaditeľ Ústavu na výkon väzby v Nitre vystupuje ako správny orgán, pretoţe pri výkone svojej právomoci zasahuje do verejných subjektívnych práv konkrétnych osôb, v danom prípade ţalobkyne a jeho rozhodnutie a postup mu predchádzajúci treba povaţovať za spôsobilé ukrátiť ţalobkyňu na jej verejných subjektívnych právach. Odvolací súd súčasne dáva do pozornosti judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (COERZ c. Francúzsko a BENKESSIOUER c. Francúzsko, Pellegrin c Francúzsko), z ktorej vyplýva všeobecné pravidlo, ţe veci týkajúce sa náboru, výkonu povolania a ukončenia pracovnej činnosti štátnych zamestnancov nespadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru s uvedením ako príklad takých činností ozbrojené sily a polícia, teda tak, ţe všetky spory medzi štátnou správou a zamestnancami, ktorí vykonávajú zamestnanie implikujúce účasť na výkone verejnej moci, budú vyňaté spod čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru s výnimkou sporov v dôchodkových veciach, avšak súdny dvor súčasne v týchto veciach vyslovil, ţe pokiaľ ide o otázky ekonomické, v týchto prípadoch nie je moţné vylúčiť aplikovanie čl. 6 Dohovoru. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe keď predmetom konania v danej veci je mzdová zloţka ţalobkyne, je potrebné postupovať v danom prípade aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretoţe v konečnom dôsledku predmetnými rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov sa zasiahlo do jej ekonomického postavenia, keďţe odňatím osobného príplatku došlo k zníţeniu jej platu. Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

2 a s § 250k ods. 1 a s § 151 ods. 1, 2. Ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal, napriek tomu, ţe bola v konaní úspešná, pretoţe jej trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia, ktorých vyčíslenie však odvolaciemu súdu nepredloţila v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 151ods.

2 a iné trovy ţalobkyni zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývali. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 28. septembra 2011 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth