Najvyšší súd 8 Nc 38/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J., bývajúceho v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou A. so sídlom v B., IČO X., proti ţalovanej J., bývajúcej vo Z., zastúpenej J., advokátom so sídlom vo Z., o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14 C/208/2013, o námietke zaujatosti ţalobcu voči sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici, takto r o z h o d o l : I. Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici J.., J., J., J., J., J., J.J., J., J., J., M., J., J., J., J., J., J., J., J. s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16 NcC 28/
- II. Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici M., J., J., J., M., J., J., J., M., J., J., J., M., J., J., M., M., J., J., J.., J., J., D.., M. a J. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16 NcC 28/
- O d ô v o d n e n i e Predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr. Štefan Baláţ v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 16 NcC 28/2014 podľa § 16 ods. 1 O.s.p. predloţil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej ţalobcom proti sudcom tohto krajského súdu spolu s vyjadrením sudcov a ţalovanej k tejto námietke. Ţalobca podaním z
- júna 2014 vzniesol námietku zaujatosti (mimo iného) aj voči všetkým sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici s odôvodnením, ţe do roku 2010 pôsobil 2 8 Nc 38/2014 ako predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici a z tohto vzťahu k sudcom krajského súdu môţe vyplynúť pozitívna alebo negatívna zaujatosť sudcov. Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici (J.., J., J., J., J., J., J.J., J., J., J., M., J., J., J., J.) uviedli, ţe k ţalobcovi majú priateľský vzťah. J. uviedla, ţe ţalobca je jej partner. J. a J. uviedli, ţe ţalobca bol navrhovateľom v disciplinárnom konaní, ktoré sa voči ním viedli. Ďalší zo sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici (M., J., J., J., M., J., J., J., M., J., J., J., M., J., J., M., M., J., J., J.., J., J., D..,) uviedli, ţe k ţalobcovi (tieţ sudcovi krajského súdu) alebo k ţalovanej (tieţ notárke a súdnej komisárke), majú buď kolegiálny vzťah, alebo sú bez pomeru k veci, k účastníkom a ich zástupcom. Sudcovia M. a J. uviedli, ţe boli vylúčení v konaniach, v ktorých bola účastníčkou konania J. (priateľka ţalobcu); dôvodom vylúčenia sudcu M. mal byť negatívny vzťah k J. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Nc 14/2010 a 1 Nc 18/2011), dôvodom vylúčenia sudkyne J. mal byť priateľský vzťah k J. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Nc 14/2010 a 1 Nc 59/2010). Z uvedených skutočností sudcovia buď vyvodzovali svoju zaujatosť alebo sa necítili byť zaujatými. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti vznesenej ţalobcom (§15a O.s.p.) a oznámení sudcov (§ 15 O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o nezaujatosti. Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
- k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania),
- k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],
- k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie bod 2.). 3 8 Nc 38/2014 Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.). Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, ţe v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v moţnosti zmariť hroziace riziko, ţe by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca. Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti a nadŕţania určitej procesnej strane). Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (porovnaj napr. II. ÚS 71/97). Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci 4 8 Nc 38/2014 nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, či účastníka konania, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska (sudcu, účastníka konania), ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či vyslovená obava je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či uvádzané okolnosti sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu, teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. 5 8 Nc 38/2014 Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava povaţovať objektívne za oprávnenú. Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť, ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne. V prípade sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici (uvedených vo výroku I. tohto uznesenia), ktorí sa vyjadrili tak, ţe majú k ţalobcovi (tieţ sudcovi krajského súdu) bliţší osobný (priateľský) vzťah, alebo, ţe tento bol navrhovateľom v disciplinárnych konaniach, ktoré sa voči ním viedli dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe vzťahy uvedenej povahy pre ich intenzitu zakladajú skutočnosť relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., a preto sú dôvodmi pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v danej veci. Takto uvedené vzťahy pozitívne (priateľské), či negatívne zakladajú pochybnosť o nezaujatosti sudcov pre ich pomer k účastníkovi konania z oboch sledovaných hľadísk (tak zo subjektívneho, ako aj z hľadiska objektívneho) a sú spôsobilé naplniť zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Dôvodom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 14 O.s.p. je i to, ţe sudca je účastníkom súdneho konania. V prípade sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici (uvedených vo výroku II. tohto uznesenia), ktorí vo svojich písomných oznámeniach, uviedli, ţe účastníkov konania, ich 6 8 Nc 38/2014 zástupcov osobne nepoznajú, nemajú pomer k veci, alebo poukázali (len) na vzťah kolegiálny k účastníkovi konania, či na pozitívne alebo negatívne vzťahy k priateľke účastníka konania alebo na vzťahy vyplývajúce z riadenia a správy súdu a zo vzťahov takejto povahy vyvodzovali buď existenciu alebo neexistenciu dôvodu vylučujúceho ich z prejednávania a rozhodovania veci, vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ, ţe vo všeobecnosti sú vzájomné vzťahy sudcov zaloţené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec ich vzájomných vzťahov neprekročí tomu zodpovedajúce medze, objektívne nie je daný dôvod pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Iba samotná skutočnosť, ţe sudcovia ţalobcu osobne poznajú ako kolegu (predtým pôsobiaceho vo funkcii predsedu krajského súdu) a ţalovanú poznajú z úradnej činnosti súdu (notárku a súdnu komisárku), nepredstavuje bez ďalšieho dôvod pre vylúčenie týchto sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, lebo profesionálno- kolegiálny vzťah sám osebe ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska § 14 O.s.p. (obdobne napr. 7 Nc 1/2012, 7 Nc 16/2013, 1 Nc 9/2012). Aţ v prípade, ţe by takýto vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec a nadobudol tak charakter bliţšieho priateľského, prípadne negatívneho súkromného vzťahu (zodpovedajúcej intenzity), mohlo by ísť o okolnosť vzbudzujúcu odôvodnene pochybnosti o nezaujatosti. Pokiaľ ide o vzťah sudcu k účastníkovi konania, ktorý je sudcom vykonávajúcim svoju funkciu na tom istom súde, je súdna prax jednotná v názore, ţe i takýto kolegiálny vzťah, ktorý neprekročí tomu zodpovedajúce medze, objektívne nezakladá dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, keďţe i takéto vzájomné vzťahy medzi sudcami sú zaloţené na profesionalite a kolegiálnosti (obdobne napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Nc 1/2012, sp. zn. 7 Nc 35/2012, 8 Nc 6 /2014, 1 sp. zn. 1 Nc 9/2012, sp. zn. 1 Nc 8/2010 a iné). Len skutočnosť, ţe sudca bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania v inej veci, v ktorej vystupovala ako účastníčka konania ţalobcova partnerka (pre negatívny, či pozitívnych vzťahov k tejto účastníčke konania), bez ďalšieho neprezrádza pochybnosť o nezaujatosti sudcu v tomto konaní. Pokiaľ sa nepreukáţe, ţe tzv. odvodený (derivatívny) vzťah medzi partnerom účastníka a sudcom zakladá konkrétny pozitívny alebo negatívny vzťah medzi účastníkom konania a sudcom, nie je dôvod z objektívneho hľadiska pochybovať o nezaujatosti sudcu. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu 7 8 Nc 38/2014 vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade naplnené. Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je vymedzenie základných povinnosti sudcu, vyplýva o. i. povinnosť sudcu zdrţať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho sporu) zachovávať k veci, účastníkom konania a k ich zástupcom vţdy vecný a profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za kaţdých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru svojich vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k účastníkom konania je napr. aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania, ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môţe mať rozmanitú podobu (porovnaj R 47/1998). Pokiaľ by sudca (mimo iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu. Treba pripomenúť, ţe nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. V prípade sudcov uvedených vo výrokovej časti pod bodom II. tohto rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil také okolnosti, ktoré sú relevantné z pohľadu ustanovenia § 14 O.s.p., preto rozhodol, ţe týchto sudcov nevylučuje z prejednávanie a rozhodovanie danej veci. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- 8 8 Nc 38/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok V Bratislave
- októbra 2014 JUDr. Oľga Trnková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková