← Slovensko

o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky

Najvyšší súd 3Obo/111/2009 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V MENE SLOVENSEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Beaty Miničovej a členov senátu JUDr. J. Hullovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci ţalobcu Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava 1, IČO: 215 759, proti ţalovanému JUDr. J. P. advokát, Š., správca konkurznej podstaty úpadcu S., a. s., M., IČO: X., o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky v sume 98,65 Eur (2 972 Sk), na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

  1. septembra 2009, č. k. 4Cbi/2/2009-16, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  2. septembra 2009, č. k. 4Cbi/2/2009-16 p o t v r d z u j e. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 10.09.2009, č. k. 4Cbi/2/2009-16 rozhodol tak, ţe vykonateľná pohľadávka ţalobcu na základe exekučného titulu - uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.11.2008, č. k. 4Cbi 114/2005-56, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2008 a stal sa vykonateľným dňa 24.12.2008, prihlásená do konkurzu vedeného pod sp. zn. 6K 40/03 ako pohľadávka proti podstate u správcu konkurznej podstaty v sume 98,65 Eur, je po práve pohľadávkou proti podstate podľa ust. § 31 ods. 1 písm. f/ a § 31 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 3Obo/111/2009 2 V odôvodnení uviedol, ţe Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 20.05.2004, č. k. 6K140/03-43 vyhlásil konkurz na majetok dlţníka S., a. s., IČO: X., M. Za správcu konkurznej podstaty úpadcu (ďalej len SKP) bol ustanovený JUDr. J. P., advokát, Š.. Ţalobca prihláškou zo dňa 19.02.2009, doručenou SKP dňa 27.02.2009, prihlásil do predmetného konkurzu u SKP vykonateľnú pohľadávku v sume 98,65 Eur ako pohľadávku proti podstate, a to podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV). Spolu s predmetnou prihláškou zaslal ţalobca SKP exekučný titul - uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.11.2008, č. k. 4Cbi/114/2005-
  3. Písomným podaním zo dňa 09.03.2009, doručeným ţalobcovi dňa 11.03.2009, SKP oznámil, ţe prihlásenú pohľadávku popiera, nakoľko sa nejedná o pohľadávku proti podstate, ale o pohľadávku, ktorá je z uspokojenia vylúčená v zmysle ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV, pričom podľa ust. § 25 ods. 2 ZKV trovy konania súvisiacich s konkurzom sa povaţujú za náklady podstaty vtedy, ak v podstate vznikol prospech z vedenia sporu, a to do výšky tohto prospechu. Súd poukázal na ust. § 31 ods. 1, 3 a 5, ust. § 33 ods. 1 písm. b/ a § 25 ods. 2 ZKV a uviedol, ţe pohľadávka ţalobcu vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.11.2008, č. k. 4Cbi/1 14/2005-56, v konaní, kde na strane ţalobcu vystupovala MUDr. D. D., Ţ. a na strane ţalovaného v I. rade vystupoval S., a. s. a na strane ţalovaného v II. rade vystupoval JUDr. J. P. SKP úpadcu S., a. s. Na základe tohto rozhodnutia bol ţalovaný v II. rade (SKP) zaviazaný zaplatiť štátu na účet Krajského súdu v Košiciach náhradu trov konania vo výške 2 972 Sk (98,65 Eur). Pohľadávka z titulu nezaplatenia trov štátu následne prešla v zmysle zákona č. 65/2001 Z. z. na Krajský súd v Bratislave, Justičnú pokladnicu, ktorá spravuje a vymáha súdne pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca nebol účastníkom vyššie uvedeného konania, a teda nejde o trovy účastníka konania vzniknuté v incidenčnom spore. V danom prípade ide o náhradu trov, ktoré nevznikli účastníkovi konania, ale štátu. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, ţe v danom prípade jednoznačne ide o pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu, a ktorú moţno zaradiť ako pohľadávku podľa ust. § 31 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 31 ods. 6 písm. 1/ ZKV. Súd preto návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti rozsudku podal odvolanie ţalovaný z dôvodov v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd. napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe ţaloba sa zamieta 3Obo/111/2009 3 a ţalobcovi sa ukladá povinnosť zaplatiť trovy konania. Ţalovaný uviedol, ţe s právnym názorom uvedeným v napadnutom rozhodnutí prvostupňového súdu sa nestotoţňuje, nakoľko má za to, ţe právnym základom ţalobou uplatneného nároku sú trovy konania, konkrétne náhrada súdneho poplatku. Podľa jeho názoru nie je podstatné, či predmetná pohľadávka vo výške nezaplateného súdneho poplatku prešla na tretiu osobu zo zákona alebo písomnou zmluvou. Problematiku náhrady trov súdnych konaní v konkurznom konaní riešia ust. § 31 ods. 6 písm. g/, § 33 ods. 1 písm. b/ a to v spojitosti s ust. § 25 ods. 2 ZKV. Trovy konania sa v zmysle posledne uvedeného zákonného ustanovenia povaţujú za náklady správy, a teda za pohľadávku proti podstate len vtedy, ak podstate vznikol prospech z vedenia sporu. Táto zákonná formulácia je podstatou obsahového vymedzenia § 31 ods. 6 písm. h/ ZKV, teda podľa zauţívanej právnej praxe sa za pohľadávky proti podstate povaţujú len tie trovy konaní vyvolaných konkurzom, ktoré vznikli správcovi, resp. len do tej výšky, do akej sa dosiahol prospech zo súdneho konania (§ 25 ods. 2 ZKV). Ţalovaný sa odvolal na publikáciu Ďurica M.: Zákon o konkurze a vyrovnaní, druhé prepracované vydanie, Poradca podnikateľa, Ţilina, máj 2003, str. 200: „Trovy účastníkov konkurzného konania, ktoré im vzniknú účasťou v samotnom konaní, ale aj v konaniach, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním (napr. spory o pravosť výšku, poradie pohľadávok, o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty), sú vylúčené z uspokojenia, a preto ich nie je moţné v konkurznom konaní uspokojiť. Aj súdny poplatok, ako súčasť trov konania, je podľa § 25 ods. 2 ZKV vylúčený z uspokojenia, okrem prípadu, keď ho zaplatí správca alebo má osoba v takom konaní, v ktorom konkurznej podstate vznikol prospech.” Odvolateľ povaţuje za vhodné zdôrazniť, ţe rozdielnosť zákonnej formulácie „trovy konaní vyvolaných konkurzom“ (§ 31 ods. 6 písm. h/ ZKV) a formulácie „trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom (§ 33 ods. 1 písm. b/ ZKV), neznamená aj obsahovú protichodnosť alebo rozdielnosť. Právna prax pri výkone konkurznej činnosti dané zákonné formulácie ustálila zreteľne tak, ţe prvá formulácia (trovy konaní vyvolaných konkurzom) znamená tie náklady správy, ktoré vznikli správcovi pri vedení súdnych sporov (napr. súdny poplatok) alebo náklady, ktoré mu vznikli do výšky vzniknutého prospechu pre konkurznú podstatu (napr. odmena súdneho znalca). Pokiaľ ide o druhú zákonnú formuláciu (trovy účastníkov konania v konaniach súvisiacich s konkurzom - § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV) je v praxi zreteľne ustálená ako druh trov ostatných účastníkov súdnych konaní, na ktorých sa zúčastňuje správca. 3Obo/111/2009 4 V zmysle tejto formulácie si ostatní účastníci súdnych konaní hradia svoje trovy na vlastný účet. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil. Ţalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Má za to, ţe na uvedený prípad sa ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV nevzťahuje, nakoľko ţalobca nebol účastníkom konania, z ktorého vznikla pohľadávka, a teda nejde o trovy účastníka konania vzniknuté v incidenčnom spore tak, ako to má na mysli ustanovenie ZKV. V danom prípade ide o náhradu trov, ktoré nevznikli účastníkovi konania, ale štátu. Ţalobca je toho názoru, ţe okrem tejto skutočnosti aplikácii uvedeného ustanovenia bráni aj skutočnosť, ţe aj keby išlo o účastníka konania, trovy konania by mu vznikli reálne aţ zaplatením súdneho poplatku, to znamená, ţe v tomto štádiu ani nemoţno hovoriť o trovách konania (trovy konania sú trovy, ktoré účastník v konaní účelne vynaloţí, pričom v danom prípade súdny poplatok zaplatený nebol, teda účastníkovi doposiaľ ţiadne trovy nevznikli). Pohľadávka ţalobcu sa momentom určenia jej pravosti stane riadnou pohľadávkou proti podstate, ktorú môţe SKP v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKV uspokojiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, ţe pravosť a poradie vykonateľnej pohľadávky ţalobcu z exekučného titulu uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.11.2008, č. k. 4Cbi/114/2005-
  4. Vychádzal zo skutočnosti, ţe uvedeným rozhodnutím bola ţalovanému v II. rade uloţená povinnosť zaplatiť štátu na účet Krajského súdu v Košiciach náhradu trov konania vo výške 2 972 Sk (98,65 €), ktorá vykonateľná pohľadávka prešla zo zákona na ţalobcu. Pretoţe ţalobca nebol účastníkom uvedeného konania, nejde z toho dôvodu o trovy účastníka konania vzniknuté v incidenčnom spore, ale o náhradu trov, ktoré nevznikli účastníkovi konania, ale štátu. Je nepochybné, tak ako to tvrdí i ţalovaný, ţe v zmysle § 33 ods.1 písm. b) zák. č. 328/1991 Zb. sú z uspokojenia v konkurze vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak. 3Obo/111/2009 5 Za náklady podstaty sa podľa § 25 ods.2 zák.č.328/1991 Zb. povaţujú tie trovy konaní súvisiacich s konkurzom, keď podstate vznikol z vedenia sporu prospech, a to do výšky tohto prospechu a tieţ poplatky za konania vedené správcom. Podľa názoru Najvyššieho súd Slovenskej republiky nie je opodstatnené tvrdenie ţalovaného, ţe predmetná pohľadávka ţalobcu je v zmysle uvedených zákonných ustanovení z uspokojenia v konkurze vylúčená. I keď konanie, z rozhodnutia ktorého ţalobca vyvodzuje svoju pohľadávku, nepochybne s konkurzom súviselo, nebola v ňom priznaná náhrada trov účastníkovi, ale štátu v zmysle § 149 ods. 2 O. s. p. bola priznaná náhrada hotových výdavkov a odmeny účastníkovi ustanoveného zástupcu, ktoré je povinný platiť podľa § 140 ods. 2 O. s. p. Z týchto dôvodov záver súdu prvého stupňa, pre ktorý určil pravosť, výšku a poradie predmetnej pohľadávky je správny, ktorého správnosť ţalovaný dôvodmi svojho odvolania nespochybnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu ţiadne účelne vynaloţené trovy odvolacieho konania nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  5. júna 2010 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.