1 Cdo 157/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Edity Bakošo

§ 104

Občianskeho zákonníka tak začala plynúť premlčacia doba ţalovaným uplatneného nároku na poistné plnenie, ako aj nároku na úroky z omeškania z peňaţného plnenia, za rok po poistnej udalosti a to dňa 23. augusta 2004.

§ 110ods.

3 Občianskeho zákonníka premlčacia doba na úroky z omeškania z uplatneného poistného plnenia uplynula dňa

1. augusta
2. Ak si teda ţalovaný uplatnil úroky z omeškania v rozšírení protinávrhu aţ
3. apríla 2008, urobil tak po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby. Keďţe ţalovaná v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa vzniesla námietku premlčania, nie je moţné ţalovanému priznať premlčané právo na úroky z omeškania napriek tomu, ţe samotná istina bola uplatnená riadne a včas. Potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia ohľadne povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni trovy prvostupňového konania odvolací súd odôvodnil vecnou správnosťou rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovení §§ 224 ods. 2, 142 ods. 1 a 151 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v časti zmeňujúceho výroku podal dovolanie ţalovaný a navrhol ho zmeniť tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa priznaného 11 % úroku z omeškania zo sumy 15 555,58 € od
4. apríla 2004 do zaplatenia pre ţalovaného na základe jeho protinávrhu sa zmení a ţalobkyňa bude zaviazaná z protinávrhu zaplatiť ţalovanému sumu 7 044,38 € ako 11 % úrok z omeškania 1 Cdo 157/2009 4 so sumy 15 555,58 € od
5. apríla 2005 do
6. mája 2009 do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania (t.j. za obdobie od
7. apríla 2004 do
8. apríla 2005) sa protinávrh zamieta. Zaujal stanovisko, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutom výroku spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď v danom prípade je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby (tri roky) na jednej strane pre právo na zaplatenie poistného plnenia a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Úroky za kaţdý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne. Právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za kaţdý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené za celé obdobie omeškania. Vzhľadom na to, v dôsledku uplatnenia námietky premlčania ţalobkyňou ako dlţníkom môţe byť premlčaná len časť úroku z omeškania za obdobie od
9. apríla 2004 do
10. apríla 2005 (
11. apríla 2008 došlo k uplatneniu nároku na úrok z omeškania) avšak za ďalšie obdobie nárok ţalovaného nie je premlčaný (dňa
12. mája 2009 ţalobkyňa poskytla poistné plnenie 15 555,58 €). Ţalovaný si uplatnil aj náhradu trov dovolacieho konania. Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu toto navrhla zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

§ 241ods.

2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale poľa obsahu tohto opravného prostriedku. 1 Cdo 157/2009 5 Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. Dovolateľ ţiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v konaní najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu z obsahu spisu nezistil. Dovolateľ namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právna úprava dovolania vychádza z toho, ţe (v danom prípade) dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. je dovolací súd viazaný v tom smere, ţe nemôţe preskúmavať iné právne otázky neţ tie, ktoré boli dovolateľom označené. Aj keď nie je viazaný dovolateľom navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva pre dovolací súd určité obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu sa môţe týkať len tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať. To znamená, ţe dovolací súd sa vyslovuje o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto dôvodný vtedy, ak právne otázky označené dovolateľom odvolací súd vyriešil v súlade so zákonom. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlţník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 1 Cdo 157/2009 6 Ak ide o omeškanie s plnením peňaţného dlhu, má veriteľ právo poţadovať od dlţníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané právo veriteľovi priznať. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka). Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní (§ 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V preskúmavanej veci dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke premlčania úrokov z omeškania. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňaţné plnenie, môţe byť hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej peňaţnej čiastky. Vedľajším (akcesorickým) peňaţným záväzkovým vzťahom je mimo iného záväzok (povinnosť) dlţníka zo zmluvy (v danom prípade poistnej) alebo zo zákona zaplatiť veriteľovi úrok ako určitú pomernú časť (spravidla určenú percentuálnou sadzbou) hlavného peňaţného záväzku; “úrokový“ právny vzťah môţe vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi (platne) zaloţený hlavný peňaţný záväzkový právny vzťah. Povinnosť dlţníka zaplatiť úroky z omeškania je 1 Cdo 157/2009 7 jedným z právnych následkov omeškania dlţníka so splnením peňaţného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a spočíva v tom, ţe dlţník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tieţ stanovené percento z tej časti peňaţného dlhu (záväzku), s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlţníka nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny vzťah; ak teda vznikne dlţníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza k zmene v obsahu práv a povinností dlţníka, inak povedané, k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, ţe vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlţník povinný splniť tieţ záväzok vedľajší (akcesorický). S názorom ţalovaného, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie poistného plnenia (dlhu, záväzku) a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov, a podľa ktorého úroky za kaţdý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, teda právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za kaţdý deň samostatne, nemoţno súhlasiť. Ţalovaný týmto svojím názorom v podstate tvrdí, ţe za kaţdý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu porušenia povinnosti splniť dlh (záväzok)] veriteľovi nové (ďalšie) právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch (v rozpore so zákonom) popiera, ţe by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlţníka so splatením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a ţe by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovali vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah. Niet pochybností o tom, ţe úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré moţno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými aţ v budúcnosti. To mimo iného znamená, ţe pre povinnosť dlţníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či kaţdý ďalší deň dlţník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňaţný záväzkový vzťah, teda nie je, ako sa ţalovaný mylne domnieva, pre povinnosť dlţníka platiť úroky z omeškania významná. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za kaţdý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlţník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. 1 Cdo 157/2009 8 Z uvedeného vyplýva, ţe z hľadiska uplatnených dovolacích dôvodov je rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe protinávrh ţalovaného v časti týkajúcej sa priznaného 11 % úroku z omeškania zo sumy 15 555,58 € od 22. apríla 2004 do zaplatenia bol zamietnutý, správny. Preto dovolací súd dovolanie ţalovaného zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, ţe ţalobkyni, ktorej by podľa výsledku konania vzniklo právo na náhradu jeho trov, ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. júna 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová