voľby žalobcu buď pred presne určeným rozhodcovským súdom alebo pred všeobecne príslušným súdom SR. Rozhodcovská doložka je ustanovením zmluvy, ktorého dôsledkom je znevýhodnenie spotrebiteľa, ktoré sa prejavuje tým, že si oprávnený ako veriteľ v zmluve o úvere výslovne určil rozhodcovský súd, ktorý bude môcť spory zo zmluvy rozhodovať. Ďalšia značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vyplývajúca z uvedeného ustanovenia spočíva v tom, že vzhľadom na predmet zmluvy je veriteľ ten, komu vyplýva zo zmluvy o úvere väčšina práv v nej dohodnutých, preto je aj subjektom, ktorý si v prevažnej väčšine prípadov môže uplatňovať svoje práva zo zmluvy o úvere na súde. Súdna prax preukazuje, že oprávnený rieši svoje spory s dlžníkmi takmer vždy pred ním vybratým rozhodcovským súdom a nie pred príslušným súdom SR, čím súd považoval v úverovej zmluve zakotvenú možnosť voľby súdu za účelovú, s cieľom zakryť skutočný úmysel oprávneného riešiť svoje spory zo zmluvy o úvere pred ním vybraným rozhodcovským súdom. Predmetná rozhodcovská doložka nebola medzi povinným a oprávnenou osobitne dojednaná, keďže sa nachádza v predtlačených Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, čo prakticky neumožňovalo akýkoľvek zásah do textu tohto tlačiva. Povinný ako spotrebiteľ mal jedinú možnosť, a to buď zmluvu o úvere a tým aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré boli jej súčasťou prijať alebo zmluvu ako celok odmietnuť. Vloženie neprijateľnej podmienky do spotrebiteľskej zmluvy, a teda porušenie ustanovenia zákona o tom, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky spôsobuje neplatnosť ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré takúto neprijateľnú podmienku obsahuje. Jedná sa o absolútnu neplatnosť neprijateľnej podmienky. Absolútna neplatnosť neprijateľnej podmienky v tomto prípade uzavretej rozhodcovskej doložky nastáva priamo zo zákona a to ex tunc, od okamihu, od ktorého vznikla. Na takúto rozhodcovskú doložku sa hľadí, ako keby vôbec nebola uzavretá a preto v danom prípade neexistuje dohoda medzi zmluvnými stranami, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere. Vzhľadom na to, že neexistuje dohoda zmluvných strán o tom, že na riešenie sporov zo zmluvy o úvere bude príslušný rozhodcovský súd, rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci sporu konať a ani vydať rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Keďže rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa uskutočňuje exekúcia, nebol vydaný subjektom na to oprávneným, nie je formálne 3 4Oboer/104/2014 4OboE/117/2013 ani materiálne vykonateľný. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, že exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že sa rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul dosiaľ nestal vykonateľným. Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podala odvolanie oprávnená a z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu vyhovieť (č. l. 41), bolo odvolanie
4 vety prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) predložené Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43CoE/222/2013-43 z
zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania, porušili zásadu kontradiktórnosti a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie, v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), pretože nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležité dokazovanie a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľka žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené
1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Písomné vyjadrenie k opravným prostriedkom oprávnenej nebolo podané. I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj Najvyšší súd SR) skúmal najskôr, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici. 5 4Oboer/104/2014 4OboE/117/2013 Najvyšší súd SR konštatuje, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je Najvyšší súd SR funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Dodáva, že oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4OboE/13/2013 a sp. zn. 4OboE/32/2013 obidve z
p., ktoré ustanovenie platí na dovolacom súde primerane (§ 243c O. s. p.), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
1 veta prvá O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. 6 4Oboer/104/2014 4OboE/117/2013
1 O. s. p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi
povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
3 O. s. p., konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí
výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr. Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj spôsobilosť byť účastníkom konania vyplývajúca zo zákona. V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, že povinný zomrel dňa X.. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. 4D/418/2012-27, Dnot. 465/2012
2 O. s. p. konanie v dedičskej veci zastavil a nepatrný majetok vydal Silvii Kováčovej, nar.
ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov. 7 4Oboer/104/2014 4OboE/117/2013 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.