o vymoženie 440,28 eur

Najvyšší súd 8 Cdo 184/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného K., Z., proti povinnému J., bývajúcemu v K., o vymoženie 440,28 eur, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. E 7050000201, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo

1. mája 2012 sp. zn. E 7050000201, takto r o z h o d o l : Konanie o dovolaní povinného zastavuje. Oprávnenému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave uznesením zo 4.mája 2012 sp. zn. E 7050000201 exekúciu zastavil, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi J. trovy exekúcie 108,62 eur a zároveň upravil, aby táto suma bola poukázaná učtárňou krajského súdu. Proti uvedenému uzneseniu krajskému súdu podal povinný dovolanie
2. septembra 2012, doplnené podaním z 15.novembra 2012 a 10.apríla 2013 (č. l. 78, 82 a 86 spisu). Súdu vyčítal, že sa dôsledne nezaoberal jeho odvolaním. Navrhol, aby mu oprávnený uhradil neoprávnene zrazenú sumu z dôchodku vo výške 440,28 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas povinný, bez nariadenia dovolacieho 2 8 Cdo 184/2014 pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či sú vôbec dané procesné predpoklady dovolacieho prieskumu. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia môže účastník konania napadnúť dovolaním iba právoplatné rozhodnutia „odvolacieho“ súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd vzal na zreteľ, že v preskúmavanej veci je predmetom konania vymáhanie súdnej pohľadávky z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov (ďalej len “zák. č. 65/2001“), pričom K. rozhodujúci v tejto veci uznesením, voči ktorému povinný podal dovolanie, bol súdom prvého stupňa vecne a miestne príslušným na konanie (§ 7 ods. 1, zákona č. 65/2001 Z. z.), rozhodoval teda nie ako súd odvolací (nekonal v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.). Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, so zreteľom na ktorý súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). Najvyšší súd preto konanie o dovolaní povinného zastavil. Povinný z procesného hľadiska zavinil, že konanie o jeho dovolaní bolo zastavené, preto oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.); dovolací súd mu však 3 8 Cdo 184/2014 nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. februára 2015 JUDr. Oľga Trnková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková