Najvyšší súd 8 Cdo 4/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne D. P., nar. X. bytom U., proti ţalovanému 1/ M. P., nar. X. bytom U. a 2/ Deutsche Leasing Slovakia, spol. s r. o., so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 35 813 474, zastúpeného spoločnosťou Rödl & Partner Advokáti, s.r.o., so sídlom Lazaretská 8, 811 08 Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Maroš Tóth, o určenie neplatnosti vyhlásenia ručiteľa, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 9 C 22/2012, o dovolaní ţalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- júna 2013, sp. zn. 17 Co 6/2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- júna 2013, sp. zn. 17 Co 6/2013 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, potvrdil rozsudkom zo dňa 19.6.2013, sp. zn. 17 Co 6/2013 rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.10.2012, sp. zn. 9 C 22/2012, ktorým súd prvého stupňa určil, ţe vyhlásenie ručiteľa M. P. zo dňa 7.6.2006 za dlţníka obchodnú spoločnosť AQUADOL SLOVAKIA, s.r.o., teraz EMERPE, s.r.o., (ďalej len „vyhlásenie ručiteľa“) je neplatné. Ţalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal. Pri určení neplatnosti vyhlásenia ručiteľa vychádzal z toho, ţe ţalovaný 1/ bol v čase urobenia právneho úkonu dňa 7.6.2012 zároveň aj spoločníkom obchodnej spoločnosti EMERPE, s.r.o., ktorá bola nájomcom na základe zmluvy o finančnom leasingu, pričom ručiteľské vyhlásenie ţalovaného 1/ ako fyzickej osoby sa vzťahovalo práve k tejto zmluve o finančnom leasingu, kde prenajímateľom bol ţalovaný 2/, podpísanie ručiteľského vyhlásenia za takého skutkového stavu, ţe ručiteľ, t.j ţalovaný 1/ bol zároveň spoločníkom obchodnej spoločnosti nájomcu, obchádza ustanovenie § 106 Obch. zák., podľa ktorého spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Podľa 2 8 Cdo 4/2013 názoru súdu prvého stupňa aj za situácie, keď ručenie je ako zabezpečovací právny inštitút upravené v ustanovení § 303 a nasl. Obch. zák., vzhľadom na personálne prepojenie ţalovaného 1/ ako ručiteľa – fyzickej osoby a zároveň spoločníka v obchodnej spoločnosti EMERPE, s.r.o., ktorá bola dlţníkom za ručiteľský záväzok, sa javí právny úkon – vyhlásenie ručiteľa ako úkon obchádzajúci kogentnú zákonnú úpravu § 106 Obch. zák. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, ţe vyhlásenie ručiteľa je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu obchádzania kogentnej zákonnej úpravy v § 106 Obch. zák. O trovách rozhodol podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., a hoci ţalobkyňa bola úspešnou účastníčkou konania, súd prvého stupňa jej právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, ţe si toto právo neuplatnila. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal na základe odvolania ţalovaného 2/ podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vo výroku vecne správny a ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k názoru, ţe ručiteľské vyhlásenie ţalovaného 1/ je právnym úkonom, ktorý odporuje dobrým mravom a podľa § 39 Obč. zák. je absolútne neplatný. Z hľadiska právneho posúdenia bolo rozhodujúce, či právny úkon uskutočnený ţalovaným 1/ sa týkal spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov a či išlo o vybavovanie beţnej veci. Ţalovaný 1/ sa stal individuálnym ručiteľom za záväzok obchodnej spoločnosti EMERPE, s.r.o. Podľa názoru odvolacieho súdu dôsledkom tohto právneho úkonu nie je síce priama zodpovednosť ţalobkyne ako osobného dlţníka za uvedený záväzok, ale právny úkon vytvára stav, keď veriteľ (ţalovaný 2/) má moţnosť v prípade nesplnenia záväzku ţalovaným 1/ domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní aj z majetku patriaceho do BSM a práve táto skutočnosť odôvodňuje záver, ţe prevzatie ručiteľského záväzku ţalovaným 1/ nebolo beţnou záleţitosťou. Ţalovaný 1/ si nezabezpečil súhlas ţalobkyne, ale vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ţalovaným 2/, nebol podľa odvolacieho súdu dôvod skúmať podmienky relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu, naopak povinnosťou súdu bolo zisťovať, či ručiteľské vyhlásenie ţalovaného 1/ nie je absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd nemal pochybnosť, ţe účelom právneho úkonu realizovaného ţalovaným 1/ dňa 6.7.2006 bolo vytvorenie moţnosti exekučného uspokojenia pohľadávky 3 8 Cdo 4/2013 veriteľa z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Na základe týchto dôvodov odvolací súd povaţoval ručiteľské vyhlásenie za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Odôvodnil, ţe ţalobkyňa právny záujem na navrhovanom určení preukázala ako naliehavý, pretoţe v prípade exekučného konania vyvolaného ţalovaným 2/ na základe rozhodcovského rozsudku je dôvodné predpokladať, ţe ţalobkyňa by bez vlastného zavinenia mohla prísť o celý majetok. Poskytnutie právnej ochrany ţalobkyni je opodstatnené aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, zánik a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov nenastávajú súčasne. Odvolací súd konštatoval, ţe okresný súd vyhodnotil právny úkon ţalovaného 1/ (vyhlásenie ručiteľa) za neplatný z dôvodu obchádzania zákona ust. § 106 Obch. zák. Kogentnosť právnej úpravy podľa odvolacieho súdu však spočíva v tom, ţe jej pôsobenie nemôţu subjekty právneho vzťahu vylúčiť, t.j. aby spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným neručil za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Uvedená norma ale nezakazuje spoločníkovi, aby na seba prevzal ručiteľský záväzok zmluvne aj vo vyššom rozsahu. Konanie ţalovaného 1/ nebolo zakázané zákonom, preto sa zákonu neprieči, ani ho neobchádza, je však v rozpore s dobrými mravmi, pretoţe ţalovaný 1/ ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným presadil svoje záujmy spoločníka na úkor spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Ţalobkyňa si uplatnila právo na náhradu trov konania, ale trovy odvolacieho konania nevyčíslila v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (§ 151 ods. 1 O.s.p.) Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalovaný 2/ z dôvodu, ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie ( 237 písm. d/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ako aj z dôvodu, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Dovolateľ namieta, ţe o potvrdení platnosti ručiteľského vyhlásenia ţalovaného 1/ uţ bolo prejudiciálne rozhodnuté rozhodcovským súdom povinnosťou plniť z titulu ručiteľského vyhlásenia a výrok rozhodnutia rozhodcovského rozsudku tvorí prekáţku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej ţalobe (ţalobe na určenie absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia), a to vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý uţ bol predbeţne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Dovolateľ v dovolaní uvádza, ţe ţalobkyňa sa domáhala vyslovenia 4 8 Cdo 4/2013 neplatnosti vyhlásenia svojho manţela – ţalovaného 1/, ktorým sa zaručil za záväzky obchodnej spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom, z dôvodu rozporu ručiteľského vyhlásenia s dobrými mravmi. Dovolateľ poukazuje na to, ţe súd prvého stupňa sa k tejto námietke nevyjadril, čo je v rozpore s poţiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Dovolateľ namietal túto nepreskúmateľnosť aj v odvolacom konaní. Dovolateľ vidí odňatie moţnosti konať pred súdom v tom, ţe prvostupňový súd vyslovil absolútnu neplatnosť pre obchádzanie zákona a odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, a to pre absolútnu neplatnosť z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Odvolací súd videl rozpor s dobrými mravmi v tom, ţe spoločník s ručením obmedzeným presadil svoje záujmy spoločníka na úkor spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Nakoľko odvolací súd vychádzal zo skutočností, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, a účastníkovi konania neumoţnil sa vyjadriť, došlo tak postupom odvolacieho súdu k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v tom, ţe odvolací súd konštatoval, ţe nešlo o vybavovanie beţnej veci v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manţelov a účinky sa mali prejaviť vo sfére spoločných vecí, keďţe ţalovaný 1/ v čase uskutočnenia ručiteľského vyhlásenia, ani v súčasnosti nedisponuje osobným majetkom vo výške, aby postačoval na exekučné uspokojenie pohľadávky veriteľa – ţalovaného 2/. Podľa dovolateľa ţalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem z dôvodu, ţe sama nekonala, umoţnila nevyporiadaním zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, aby sa prípadné účinky exekučného konania prejavili aj na jej majetkovom podiele bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas ţalovaný 2/ zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 5 8 Cdo 4/2013 V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu prípustné, ak smeruje proti takému jeho rozhodnutiu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. V danom prípade dovolaním ţalovaného 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký jeho potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného 2/ nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Procesnú prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku ţalovaného 2/ by zakladala len prípadná procesná vada vyplývajúca z ustanovenia § 237 O.s.p. Na vadu takejto povahy je dovolací súd povinný vţdy prihliadať (§ 242 ods. 1 O.s.p.). So zreteľom na uvedenú povinnosť sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa – a to aj vzhľadom na obsah dovolania – zaoberal tieţ otázkou, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. 6 8 Cdo 4/2013 Vady konania v zmysle § 237 ţalovaný 2/ v dovolaní aj namietal. Dovolací súd zistil, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola v konaní odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával. Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania, nakoľko tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, v skutočnosti ţalovanému 2/ odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde; takýmto postupom ţalovanému 2/ odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. V prejednávanej veci odvolací súd totiţ potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu (absolútnu neplatnosť ručiteľského vyhlásenia pre rozpor s dobrými mravmi), neţ ktorým odôvodnil ţalobe vyhovujúci rozsudok prvostupňový súd (konštatoval absolútnu neplatnosť ručiteľského vyhlásenia pre obchádzanie kogentnej zákonnej úpravy ust. § 106 Obch. zák), a to bez toho, aby umoţnil dovolateľovi vyjadriť sa k moţnosti takéhoto iného právneho posúdenia veci. Odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa zaloţil svoj rozsudok na odlišnom právnom závere, keď konštatoval absolútnu neplatnosť v zmysle § 39 Obč. zák. 7 8 Cdo 4/2013 Tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, bolo ţalovanému 2/ odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil v neprospech dovolateľa; dovolateľ v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ohľadne procesnej prípustnosti absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia pre rozpor s dobrými mravmi, tak ako ju vyhodnotil odvolací súd. Dovolateľ sa v dôsledku toho k samotným (iným) právnym záverom odvolacieho súdu nemal moţnosť vyjadriť a predloţiť prípadne aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu boli rozhodujúce. Tým, ţe odvolací súd tak nepostupoval, znemoţnil dovolateľovi realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel moţnosť prieskumu správnosti tých zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvého stupňa povaţované za právne významné. Z dôvodu, ţe odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu a vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočností, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, a tým účastníkovi konania neumoţnil sa vyjadriť, svojím postupom zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a odňal ţalovanému 2/ moţnosť konať pred súdom. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Dovolací súd tak dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného 2/ je nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené a ďalej sa s vecnou stránkou dovolania nezaoberal. So zreteľom na to dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- 8 8 Cdo 4/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- decembra 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová