o zaplatenie 132 775,68 eur s príslušenstvom a o nariadenie predbežného opatrenia

Najvyšší súd 8 Cdo 114/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa LAMEX výrobno- obchodné družstvo, so sídlom v Prešove, Švábska 74, IČO: 36 468 681, zastúpeného JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, proti odporcom 1/ Ing. A.. D., bývajúcemu v P.P., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom v Ruţomberku, Dončova 1451/21, IČO: 36 862 304, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Ladislav Janči a 2/ Ing. D. D., bývajúcej v P.P., zastúpenej JUDr. Miriam Jančiovou, advokátkou so sídlom v Ruţomberku, Dončova 21, o zaplatenie 132 775,68 eur s príslušenstvom a o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9 C 29/2013, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z

1. augusta 2013, sp. zn. 1 Co 152/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Odporcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov uznesením z
2. júla 2013, č. k. 9 C 29/2013-159 zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorým sa okrem iných domáhal, aby odporcom 1/, 2/ bola uloţená povinnosť nenakladať s ich nehnuteľným majetkom v kat. území P. zapísaným na liste vlastníctva č. X.. Rozhodol tak majúc za to, ţe navrhovateľ nepredloţil súdu ţiadne dôkazy osvedčujúce potrebu predbeţnej úpravy, pričom samotný dlh nemôţe byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie predbeţného opatrenia. To, ţe sa zo strany navrhovateľa jedná o dôvodné obavy a pocit rizika voči odporcom 1/ a 2/ s cieľom, aby nedošlo k účelovým opatreniam na zmenšenie alebo ďalšie zaťaţenie ich osobného majetku, je len tvrdenie navrhovateľa, ktoré však ţiadnym spôsobom nepreukázal. 2 8 Cdo 114/2014 Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľa uznesením z
3. augusta 2013, sp. zn. 1 Co 152/2013 napadnuté uznesenie zmenil tak, ţe odporcom 1/ a 2/ zakázal predať, darovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. X. pre kat. územie P., a to rodinný dom so súpisným číslom X. nachádzajúci sa na parcele číslo X. - zastavané plochy a nádvoria, ako aj parcely číslo X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 a číslo X.- zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m
4. V ostatnej časti uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, ţe toto predbeţné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9 C 29/
5. Odvolací súd mal za to, ţe nie je moţné sa stotoţniť s argumentáciou súdu prvého stupňa, ţe zo strany navrhovateľa absentujú dôkazy o dôvodnej obave na nariadenie predbeţného opatrenia. Zo spisového materiálu je zrejmé, ţe uplynula dlhšia doba, kedy mala byť vrátená pôţička zo strany spoločnosti TAVAL, s.r.o., ktorá je v reštrukturalizačnom procese, tieţ odporcovia 1/ a 2/ navrhovateľa ako ručitelia opakovane ubezpečovali o svojom ručiteľskom záväzku. Napriek tomu bol navrhovateľ nútený podať ţalobu na súd, preukázal z dostupných informácií, ţe majetok odporcov 1/ a 2/ je zaťaţený. Preto je dočasná úprava podľa názoru odvolacieho súdu namieste a je potrebné čiastočne vyhovieť takémuto návrhu (§ 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Odvolací súd vychádzal zo zásady primeranosti pri nariaďovaní predbeţného opatrenia predovšetkým vo vzťahu k výške uplatňovaného nároku v podanej ţalobe a tieţ z listinných dôkazov preukazujúcich majetkové pomery odporcov (pokiaľ ide o nehnuteľnosti). Vzhľadom na to povaţoval aj rozsah svojho rozhodnutia za dostačujúci a v ďalšom rozsahu návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Ţiadal, aby dovolací súd jeho návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia vyhovel v celom rozsahu, prípade vyhovel jeho novému návrhu uvedenému v dovolaní. Prípustnosť dovolania odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci vo vzťahu k primeranosti nariadenia predbeţného opatrenia v napadnutom rozhodnutí a tieţ vadnosťou konania na odvolacom súde spočívajúcou v neúplnosti zistenia skutkového stavu vo vzťahu k veľkosti majetku odporcov, v nesprávnom posúdenia neadekvátnosti rozsahu postihu a vyhodnotenia opisu rozhodujúcich skutočností. Odporcovia 1/, 2/ nepovaţovali dovolanie za dôvodné a namietali jeho prípustnosť. 3 8 Cdo 114/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. je ale dovolanie neprípustné (o.i.) vtedy, ak smeruje proti uzneseniu o predbeţnom opatrení. Dovolanie odporcov je preto v zmysle § 239 O.s.p. neprípustné. Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. 4 8 Cdo 114/2014 Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľove námietky sa týkajú správnosti alebo úplnosti zistenia skutkového stavu veci. V uvedenom je súdna prax jednotná v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz nesprávne vyhodnotí, môţe to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nezakladá to však vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď napr. R 37/1993, R 125/1999). Pre úplnosť treba tieţ dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (§ 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p.). Pokiaľ teda dovolateľ namietal neúplné zistenie skutkového stavu, ide po stránke obsahovej o námietku, ţe v konaní došlo k tzv. inej (neţ v § 237 O.s.p.) procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), sama o sebe ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie, právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012). Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe prípustnosť navrhovateľom podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto jeho dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal odporcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.). 5 8 Cdo 114/2014 Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
6. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
7. mája 2014 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková