N a j v y š š í s ú d 2 Tost 11/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Pet

§ 140písm.

c/ Tr. zák., v bode 11/ zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

§ 140písm.

c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v bode 13/ zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a Tr. zák.

§ 138písm.

h/ Tr. zák. v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti 2 2 Tost 11/2015 podľa § 344 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a za zločin prijímania úplatku podľa § 328 ods. 1. ods. 2 Tr. zák.

§ 138písm.

h/ Tr. zák. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 10. marca 2015, sp. zn. BB-3T 46/2016, rozhodol tak, že obvineného Mgr. M. K. prepustil z väzby na slobodu. Uznesenie odôvodnil v podstate tým, že po odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania, ktoré síce ešte nie je právoplatné, ale nie je možné pri rozhodovaní o väzbe naň neprihliadať, ostáva obvinenému Mgr. M. K. zo zákonnej lehoty určenej podľa § 76 ods. 6, resp. 7 len malá časť, pričom dôvody, ktoré by mohli viesť k predĺženiu lehoty trvania takej väzby podľa § 76 ods. 10 Tr. por. sú už značne oslabené, najmä so zreteľom na uplynutie väčšej časti času, počas ktorého môže väzba v prípravnom konaní trvať, ak je obvinený stíhaný pre zločin. Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorú bližšie neodôvodnil. Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým bola podaná sťažnosť a konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Najvyšší súd predovšetkým po preskúmaní spisového materiálu nezistil žiadne porušenie ustanovení Trestného poriadku, ktoré sa vzťahujú k rozhodovaniu súdu prvého stupňa k dôvodom a okolnostiam ďalšieho trvania väzby po podaní obžaloby na súd. Súd prvého stupňa postupoval v zmysle ustanovenia § 72 ods. 2 Tr. por., § 79 ods. 2, ods. 3 Tr. por., § 238 ods. 3 Tr. por., článku 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a článku 5 ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, berúc zreteľ na ochranu práv a základných slobôd obvineného Mgr. M. K.. Z obsahu predloženého spisového materiálu síce vyplýva, že obvinený Mgr. M. K. bol 3 2 Tost 11/2015 vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 5. júla 2013, sp. zn. Tp 48/2013, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2013, sp. zn. 1 Tost 24/2013, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., pričom väzba u obvineného Mgr. M. K. začala plynúť 2. júla 2013 o 5.08 hod., ako aj to, že naposledy bola lehota trvania väzby obvineného Mgr. M. K. predĺžená uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 24. júla 2014, sp. zn. Tp 48/2013, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. augusta 2014, sp. zn. 2 Tost 27/2014, do 2. februára 2015, pričom uvedeným uznesením boli súčasne zmenené dôvody väzby u obvineného Mgr. M. K. tak, že u neho aj naďalej trvajú dôvody väzby len podľa § 71 ods. 1, písm. c/ Tr. por., teda na maximálnu možnú dĺžku dovolenú ustanovením § 76 ods. 7, písm.

1. b)Tr. por. – 19 mesiacov. Zistil aj to, že podmienky uvedené v návetí § 71 ods. 1 obvinený spĺňa, avšak vzhľadom na dĺžku času strávenú vo väzbe a ustanovenie § 76 ods. 7 písm.
2. b)Tr. por. sú značne oslabené a nie je možné za predpokladu vrátenia veci do prípravného konania ďalej väzobnú lehotu predlžovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že tvrdenie prvostupňového súdu o významnom oslabení dôvodov väzby je relevantné – pokiaľ takmer osemnásť mesiacov nepostačovalo orgánom prípravného konania dostatočne pripraviť podklady pre obžalobu a vec je v súčasnosti vrátená do prípravného konania, je len veľmi ťažké predpokladať, že sa tak stane v priebehu niečo vyše mesiaca. Najvyšší súd taktiež zhodne so Špecializovaným trestným súdom zistil a konštatuje, že obvinený nijako nespôsobil stav, pre ktorý jeho trestná vec nemôže byť riadne prerokovaná pred súdom. Ak teda pri úvahách o ďalšom trvaní väzby vychádzal sťažnostný súd zo známych konštatovaní, že väzba má trvať len takú nevyhnutnú dobu, po ktorú musí byť obvinený k dispozícii orgánom prípravného konania alebo súdu, a tá je navyše daná zákonným ustanovením a v prerokúvanom prípade z podania obžaloby prokurátorom vyplýva, že v prípravnom konaní boli podľa jeho názoru vykonané všetky úkony viažuce sa na osobu obvineného Mgr. M. K., nie je aj vzhľadom na dĺžku trvania väzby v prípravnom konaní – takmer 18 mesiacov – možné konštatovať, že dôvody väzby u obvineného sú naďalej dané a pretrvávajú tak, ako tomu bolo pri jeho vzatí do väzby v júli 2013. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej 4 2 Tost 11/2015 prokuratúry Slovenskej republiky zamietol, v podrobnostiach i citáciách zákonných ustanovení odkazujúc na napadnuté uznesenie osvojujúc si tam uvedené dôvody. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 13. apríla 2015 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. Peter Paluda Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Libuša Jánošíková