1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného D. V. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. septembra 2013, sp. zn. 2 To 77/2013, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného D. V. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 18. marca 2013, sp. zn. 5 T 135/2012 uznal obvineného za vinného v bodoch 1/, 18/, 24/ z pokračovacieho prečinu krádeţe v štádiu pokusu
2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., v bodoch 1/, 3/ - 7/, 9/ - 11/, 13/ - 14/, 18/, 23/ - 25/ z pokračovacieho prečinu krádeţe spolupáchateľstvom
2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a v bodoch 2/ - 3/, 5/ - 7/, 9/ - 11/, 13/ - 14/, 18/, 21/, 23/ - 24/ z pokračovacieho zločinu poškodzovania cudzej veci
1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. (v niektorých bodoch v spolupáchateľstve), a to na skutkovom základe uvedenom v predmetnom rozsudku. Okresný súd uloţil obvinenému D. V.
3 Tr. zák. s pouţitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. 1 Tdo 64/2014 2
2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
1 Tr. zák. súd poškodených K. s. r. o., Ing. M. P., L. S., š. p. O., Z. B., s.r.o., L., s.r.o., Z. B., M. K., S., s.r.o., Ţ.S. B., C. M. s.r.o., B., E., s.r.o., S., s.r.o., Mgr. D. Ď., S. A. L., J. S. a H., s.r.o. odkázal s náhradou škody na občianske súdne konanie.
1 písm. c/ Tr. zák. súd uloţil ochranné opatrenie a to zhabanie veci – kovové páčidlo, odrezaná hadica, plastová nádoba (bandaska) o objeme cca 25 litrov. Proti tomuto rozsudku podali obvinený a prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica odvolania. Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, ţe odvolanie prokurátorky je dôvodné. Krajský súd preto rozsudkom zo dňa 19. septembra 2013, sp. zn. 2 To 77/2013
1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obvinenému uloţil
3 Tr. zák. s pouţitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Súčasne odvolanie obvineného
por. zamietol. Proti tomuto rozsudku podal obvinený D. V., prostredníctvom obhajcu, dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody
1 písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení dovolania obvinený namietal nesprávne právne kvalifikovanie skutkov pod bodmi 2/, 3/, 5/, 6/, 7/, 9/, 10/, 11/,13/, 14/, 18/, 21/, 23/ a 24/ obţaloby ako pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci
1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., t. j. ţe skutok mal byť spáchaný závaţnejším spôsobom konania z dôvodu jeho spáchania na viacerých osobách, pretoţe trestný čin nebol 1 Tdo 64/2014 3 spáchaný na osobe, ale predmetom útoku bola cudzia vec, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Tdo 75/2012. Závaţnejší spôsob konania pritom nebol pouţitý pri pokračovacom trestnom čine krádeţe, za ktorý bol obvinený taktieţ odsúdený napriek tomu, ţe oba trestné činy boli v niektorých bodoch obţaloby spáchané v jednočinnom súbehu. Aplikáciou ustanovenia § 138 písm. j/ Tr. zák. sa výrazne zhoršilo postavenie obvineného, preto dovolaciemu súdu navrhol, aby vyslovil, ţe napadnutým rozsudkom a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. porušený zákon v ustanovení § 138 písm. j/ Tr. zák., § 319 Tr. por. v neprospech obvineného. Zrušil rozsudky krajského súdu a okresného súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a Okresnému súdu Banská Bystrica prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť. K dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica,
ktorej nie sú dané dôvody dovolania, pretoţe krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď sa stotoţnil so skutkovým stavom a právnou kvalifikáciou ustálenou súdom prvého stupňa. Ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zák. bolo správne aplikované na trestný čin poškodzovania cudzej veci
zák. a túto skutočnosť nebolo moţné pouţiť dvakrát. Z dôvodu výšky trestu bolo pouţitie kvalifikačného znaku pre páchateľa priaznivejšie u zločinu poškodzovania cudzej veci. Dovolaciemu súdu navrhla dovolanie
c/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
por. zistil, ţe dovolanie podané obvineným D. V. nie je dôvodné. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním moţno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie, ktoré podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo podané osobou oprávnenou
2 písm. b/ 1 Tdo 64/2014 4 Tr. por. a § 373 Tr. por. Dovolanie podal na Okresnom súde Banská Bystrica, t.j. v mieste príslušnom
por., a to v zákonnej 3- ročnej lehote. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený predovšetkým namietal aplikáciu osobitného kvalifikačného pojmu
ustanovenia § 138 písm. j/ Tr. zák., t. j. spáchanie trestného činu závaţnejším spôsobom konania, a to na viacerých osobách. Obhajca konkrétne dal do pozornosti dovolaciemu súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
j/ Tr. zák. „na viacerých osobách“ pri trestných činoch proti majetku. V stanovisku sa uvádza: „Objektom trestných činov proti majetku je ochrana majetku a majetkových práv ustanoveniami uvedenými v štvrtej hlave osobitnej časti Trestného zákona (§ 212 aţ § 249 Tr. zák.). Individuálnym objektom trestného činu krádeţe
zák. je ochrana vlastníckeho vzťahu k určitým veciam, legálnej drţby veci a faktickej dispozície s vecou. Predmetom útoku je vec patriaca nositeľovi týchto vzťahov dotknutých protiprávnym zásahom páchateľa, vo vzťahu ku ktorému sú hmotné predmety útoku cudzou vecou. Ak je taký čin spáchaný na ujmu viacerých osôb, napr. formou pokračovania v trestnej činnosti, je naplnený znak spáchania činu závaţnejším spôsobom konania
j/ Tr. zák., teda spáchanie činu na viacerých osobách. “Z odôvodnenia ďalej vyplýva, ţe ak poškodenému (vlastníkovi veci) bolo majetkovým trestným činom porušené jeho vlastnícke právo (následok na objekte) a zároveň spôsobená majetková škoda (účinok na predmete), trestný čin bol spáchaný aj „na veci“ z hľadiska účinku, ale nie následku. 1 Tdo 64/2014 5 Následok sa prejavil zásahom do vlastníckeho práva konkrétnej osoby, t. j. vlastníka veci. V prípade viacerých poškodených, t. j. aspoň troch, bol čin spáchaný na viacerých osobách. Nakoľko trestný čin poškodzovania cudzej veci
zák. patrí medzi majetkové trestné činy, jeho objektom je ochrana vlastníckeho práva (neporušenosť a pouţiteľnosť veci) a predmetom útoku cudzia vec, stanovisko trestnoprávneho kolégia sa vzťahuje aj na tento trestný čin. V zmysle § 21 ods. 3 písm. a/ zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o súdoch) kolégium najvyššieho súdu na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia.
1 písm. b/ zákona o súdoch na zabezpečenie jednotného výkladu a jednotného pouţívania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyšší súd zverejňuje súdne rozhodnutia zásadného významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Na tento účel plénum najvyššieho súdu alebo príslušné kolégium najvyššieho súdu prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak je to potrebné v záujme odstránenia nejednotnosti súdneho rozhodovania alebo ak sa senát najvyššieho súdu odchýlil od právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe trestnoprávne kolégium najvyššieho súdu prijalo stanovisko z dôvodu nejednotnosti pri aplikácii osobitného kvalifikačného znaku spáchania trestného činu závaţnejším spôsobom konania
j/ Tr. zák. „na viacerých osobách“ s tým, ţe uvedený osobitný kvalifikačný pojem sa má pouţiť v prípade spôsobenia ujmy majetkovým trestným činom viacerým osobám, dovolací súd nebol oprávnený rozhodnúť odlišne. Ohľadne námietky obvineného ku kvalifikácii trestného činu krádeţe dovolací súd poukazuje na vyjadrenie prokurátorky, s ktorým sa plne stotoţňuje. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov
znakov ich základných skutkových podstát 1 Tdo 64/2014 6 moţný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbeţnej kvalifikácie činu pouţitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby len pri aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďţe ide o ten istý skutok a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu. Okresný súd preto správne kvalifikoval konanie obvineného ako pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci
1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a pokračovací prečin krádeţe
2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. Z uvedeného je zrejmé, ţe v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. i/ Tr. por. a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Tr. por. dovolanie obvineného D. V. na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 6. marca 2015 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.