sťažnosť odsúdenej

N a j v y š š í s ú d 1 Tost 30/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

1. septembra 2014 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku v trestnej veci proti odsúdenej B. H., v konaní o podmienečnom prepustení, o sťažnosti odsúdenej B. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa
2. júla 2014, sp. zn. 1Ntc 18/2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdenej B. H. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa
3. júla 2014, č. k. 1Ntc 18/2013-165, zamietol podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. žiadosť odsúdenej B. H. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, ktorý jej bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa
4. septembra 2013, sp. zn. 1Ntc 18/2013, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
5. januára 2014, sp. zn. 5 Urto 1/
6. Proti tomuto rozhodnutiu, ihneď po vyhlásení, zahlásila odsúdená H. sťažnosť, ktorú odôvodnila prostredníctvom obhajcu tým, že sú u nej splnené podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Polovica výkonu trestu jej uplynula
7. júna
8. Počas výkonu trestu sa snažila preukázať svoju nápravu, plnila všetky povinnosti, po rozhodnutí súdu prvého stupňa dostala pochvalu, na výkon zvyšku trestu nastúpila dobrovoľne. Má dve maloleté deti, ktoré potrebujú jej starostlivosť, bývanie má zabezpečené. 2 1 Tost 30/2014 Vzhľadom na uvedené súdu navrhla, aby s poukazom na ustanovenie § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhovel jej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdenej H. nie je dôvodná. Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisu zistil, že krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdenej zamietol. Rovnako ako krajský súd, aj najvyšší súd konštatuje, že u odsúdenej sú naplnené formálne podmienky a sčasti materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Odsúdená preukazuje snahu po polepšení, ústavom na výkon trestu odňatia slobody je hodnotená kladne, po rozhodnutí krajského súdu jej mala byť udelená pochvala. Napriek týmto skutočnostiam je v neprospech odsúdenej jej opakovaná majetková trestná činnosť, ktorej sa dopustila aj v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého bola prepustená dňa
9. apríla 2010 s tým, že odsúdenej bola určená skúšobná doba v trvaní dvoch rokov. Následnej majetkovej trestnej činnosti sa odsúdená dopustila v Rakúsku v dňoch
10. októbra 2011 a
11. decembra 2011, teda v rámci uloženej skúšobnej doby. Len z dôvodu spáchania skutkov mimo územia Slovenskej republiky, za ktoré bola právoplatne odsúdená rakúskymi súdmi a za ktoré si v súčasnosti vykonáva zvyšok trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová, o ktorých sa slovenské súdy dozvedeli až na základe žiadosti Rakúskej republiky o uznanie cudzozemského rozhodnutia, nebola odsúdenej premenená podmienka na nepodmienečný trest odňatia slobody, ale dňa
12. septembra 2012 Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol o jej osvedčení sa. 3 1 Tost 30/2014 Odsúdenej bola aj v minulosti daná možnosť sa starať o svojich synov a viesť riadny život. Napriek tomu počas plynutia skúšobnej doby opakovane odišla do zahraničia, kde sa dopustila majetkovej trestnej činnosti. Preto najvyšší súd nemal za preukázané splnenie druhej, a to materiálnej podmienky, že od odsúdenej možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdenej B. H. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
13. septembra 2014 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová