geometrického plánu č. X. schváleného Katastrálnym úradom Správa katastra Ţ. pod č. X. bola vytvorená z pozemnokniţnej parcely X., vedenej v pozemnokniţnej vloţke č. X., katastrálneho územia Ţ. a parcelu KN X. záhrada o výmere X. m2, vedenú na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie Ţ. Ţalovanému 1/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni 5 455,-- Sk (181,07 €) titulom náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu voči ţalovanému 2/ zamietol a ţalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Takto rozhodol, keď 2 4 Cdo 300/2008 dospel k záveru, ţe ţalovaný 1/ je povinnou osobou a ţe nárok ţalobkyne na vydanie nehnuteľností vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h/ zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboţenským spoločnostiam (ďalej len „zák. č. 282/1993 Z.z.)“. Zmluvy pri prevode vlastníctva predmetných nehnuteľností a to darovaciu (na Č.), aj kúpnu zmluvu (na fyzickú osobu) uzatváral namiesto ţalobkyne S.. Tento v zmysle vtedy platných právnych predpisov mal oprávnenie týkajúce sa správy majetku ţalobkyne, ale nedávali mu kompetenciu na zmenšenie jej majetku. Išlo
názoru okresného súdu evidentne o nerešpektovanie vtedy platných právnych predpisov, ktoré uţ samy o sebe boli nedemokratické a obmedzovali cirkevnú slobodu a voľné nakladanie vlastníka so svojím majetkom. Pokiaľ išlo o prevod sporných nehnuteľností kúpnou zmluvou na fyzickú osobu, okresný súd vychádzal z toho, ţe táto neskôr previedla nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom tejto kúpnej zmluvy na štát a bola tak splnená podmienka na vydanie pozemku zo strany štátu ku dňu účinnosti reštitučného zákona. Pokiaľ išlo o námietky ţalovaného 1/ o nemoţnosť vydať pozemok
č. 282/1993 Z.z., okresný súd dospel k záveru, ţe ani jeden z dôvodov vyplývajúcich z tohto zákonného ustanovenia nie je splnený. Ţalobu ţalobkyne o vydanie nehnuteľností voči ţalovaného 2/ zamietol z dôvodu nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v tomto konaní, keďţe ţalovaný 2/ nie je povinnou osobou na vydanie nehnuteľností. O trovách konania rozhodol
1 veta prvá O.s.p. a ţalobkyni úspešnej v konaní priznal voči ţalovanému 1/ náhradu trov konania. Krajský súd v Ţiline, na odvolanie ţalovaného 1/ proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu bola uloţená povinnosť vydať ţalobkyni v ňom špecifikované nehnuteľnosti, rozsudkom z 30. apríla 2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu ţalobkyne proti ţalovanému 1/ na vydanie parcely KN X.X. záhrada o výmere X. m2, ktorá
geometrického plánu č. X., schváleného Katastrálnym úradom, Správa katastra Ţ. pod číslom X. bola vytvorená z pozemnokniţnej parcely X. vedenej v pozemnokniţnej vloţke č. X., katastrálneho územia Ţ. a parcely KN X., záhrada o výmere X. m2, vedenej na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie Ţ. zamietol. V nenapadnutých častiach sa rozsudku okresného súdu krajský súd nedotkol. Ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému 1/ trovy prvostupňového a druhostupňového konania 13 216,50 Sk (438,70 €) na účet právnej zástupkyne ţalovaného 1/ JUDr. T. P., advokátky so sídlom v Ţ., do troch dní. Krajský súd rovnako ako okresný súd týkajúcej sa moţnosti konania S. v zastúpení R.R. vychádzal zo skutočnosti, ţe z vtedy platných právnych predpisov nebolo moţné, aby tento bez súhlasu, 3 4 Cdo 300/2008 resp. osobitného poverenia R. ako vlastníka previedol nehnuteľnosť na tretiu osobu. Poukázal na to, ţe Občiansky zákonník (zák. č. 141/1950 Zb.) vychádzal zo zásady, ţe zmluvou moţno nadobudnúť vlastnícke právo len od vlastníka. Aj súčasná právna úprava iba výnimočne pripúšťa nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. Z uvedeného vyplýva, ţe pokiaľ zmluvou prevedie vec na iného ten, kto ju nevlastní, je takýto úkon
č. 141/1950 Zb.) pre rozpor so zákonom konkrétne s ustanovením § 107 neplatný. Preto správne súd prvého stupňa konštatoval, ţe keďţe nebolo preukázané, ţe S. bol oprávnený konať v mene ţalobcu, je táto kúpna zmluva neplatným právnym úkonom. Následne správne konštatoval, ţe je neplatným právnym úkonom nasledujúca kúpna zmluva z roku X., ktorou boli sporné nehnuteľnosti M. G. prevedené na právneho predchodcu ţalovaného 1/.
názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dospel k nesprávnym záverom ohľadne skutočnosti, kto je v danom prípade oprávnenou osobou a či tu existuje niektorý z dôvodov stanovených reštitučným zákonom na vydanie veci. Poukázal na skutkový stav zistený okresným súdom, z ktorého vyplynulo, ţe nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy v rozhodnom období neprešla do vlastníctva štátu alebo obce, ale do vlastníctva fyzickej osoby, aţ následne táto fyzická osoba previedla túto nehnuteľnosť do vlastníctva právneho predchodcu ţalobcu. V zmysle § 2 ods. 1 však muselo ísť o prvotný prevod veci z oprávnenej osoby na štát alebo obec. Avšak pri kúpnej zmluve zo
názoru odvolacieho súdu však skutočnosť, ţe ide o neplatný právny úkon nie je dôvodom pre vydanie veci v zmysle § 4 ods. 2 písm. h/, zák. č. 282/1993 Z.z. Pokiaľ ţalobkyňa sa vydania označenej nehnuteľnosti domáhala z dôvodu, ţe darovacia zmluva bola uzavretá darcom v tiesni išlo len o tvrdenie ţalobkyne. Toto tvrdenie ţiadnym spôsobom nepreukázala. Iba všeobecné konštatovanie o tom, ţe k prevodu a k uzavretiu darovacej zmluvy došlo v čase, kedy bola politická situácia nepriaznivo naklonená cirkvi a jej predstaviteľom nestačí na to, aby bolo moţné konštatovať, ţe predmetná darovacia zmluva bola uzavretá v tiesni. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe uplatneným nárokom nebolo moţné vyhovieť ani v prípade pouţitia všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vydanie veci (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Mal za to, ţe v takomto prípade bolo potrebné, aby ţalobkyňa tvrdila a preukázala, ţe zo strany ţalovaného 1/ došlo k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho práva týkajúceho sa označených nehnuteľností spôsobom uvedeným v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť zo strany ţalobkyne počas celého konania nebola tvrdená ani preukázaná. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mala za to, ţe uplatnený nárok odvolací súd nesprávne vyhodnotil a z toho dôvodu nesprávne rozhodol. Poukázala na to, ţe nárok uplatnila alternatívnym spôsobom, a to ako reštitučný nárok
zák. č. 282/1993 Z.z. a
Občianskeho zákonníka, t.j.
všeobecnej právnej úpravy. Len tá skutočnosť, ţe darovacia zmluva uzavretá S. v zastúpení rehole je naviac absolútne neplatná neznamená, ţe nie je reštitučným dôvodom
2 reštitučného zákona. Ak sa príjme právny názor, ţe darovacia zmluva zo
Neboli vykonané ţiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe ţalobkyňa o toto vlastníctvo prišla iným spôsobom. Ţalovaný 1/ navrhol dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietnuť. Ţalovaný 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
1 O.s.p. dovolaním je moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je
zákona (§ 241 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj
ich obsahu. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. sa dovolací súd v prvom rade zaoberal otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. V prejednávanej veci neboli v dovolaní namietané procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. a ţiadna z nich nevyšla v dovolacom konaní najavo. 6 4 Cdo 300/2008 Z obsahu dovolania ţalobkyne vyplýva, ţe táto ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Dovolací súd zamietnutie ţaloby odvolacím súdom v jeho zmeňujúcom výroku povaţuje za správny, avšak čiastočne z iných právnych dôvodov.
1 zák. č. 282/1993 Z.z. tento predpis sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboţenským spoločnostiam odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a hnuteľným veciam na základe rozhodnutí štátnych orgánov, občianskoprávnych a správnych aktov vydaných v období od
tohto reštitučného zákona je teda prípustná len vo vecnom a časovom rozsahu ním vymedzenom.
č. 282/1993 Z.z. oprávnenými osobami sú štátom registrované cirkvi a náboţenské spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike vrátane ich častí s právnou subjektivitou, ktorých vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce v rozhodnom období v prípadoch uvedených v § 4 ods. 2 O.s.p.
2 písm. h/ zák. č. 282/1993 Z.z. povinnosť vydať vec sa vzťahuje na prípady, keď v rozhodnom období vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce na základe prevzatia bez právneho dôvodu. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, ţe nehnuteľnosť KN parcela č. X. zapísaná na LV č. X. kat. územia Ţ. (vlastnícky patriaca ţalobkyni) prešla na základe kúpnej zmluvy zo 4. júna 1958 do vlastníctva fyzickej osoby a teda nie do vlastníctva štátu alebo obce, ako to 7 4 Cdo 300/2008 zákon v § 2 bez akýchkoľvek výnimiek stanovuje. Keďţe nebola splnená jedna zo základných zákonom predvídaných podmienok, ţalobkyňu ako to správne uvádza v dôvodoch svojho rozhodnutia odvolací súd nemoţno povaţovať vo vzťahu k označenej nehnuteľnosti za oprávnenú osobu, v dôsledku čoho nebola splnená jeden z predpokladov pouţitia tohto reštitučného zákona. Keďţe odvolací súd sa v ďalšom zaoberal aj výkladom ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h/ zák. č. 282/1993 Z.z., keď sám uzavrel, ţe nie kaţdá neplatnosť právneho úkonu vykonaného v rozhodnom období je dôvodom pre domáhanie sa vydania veci dovolací súd dodáva, ţe citované ustanovenie, jeho časť viaţe reštitúciu výslovne na podmienku nadobudnutia vlastníctva štátom a jeho druhá časť na podmienku, ţe štát prevzal vec bez právneho dôvodu. Pokiaľ by ale bolo s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1 zák. č. 282/1993 Z.z. („... odňatím vlastníckeho práva ...“) a prvá časť ustanovenia § 4 ods. 2 uvedeného zákona („... vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce ...“) i pre tento dôvod reštitúcie poţadované bezpodmienečné splnenie podmienky skutočného prechodu veci do vlastníctva štátu, stalo by sa ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h/ uvedeného zákona ustanovením bez reálneho obsahu.
názoru dovolacieho súdu je potrebné tento rozpor (keď jedna časť ustanovenia viaţe reštitúciu výslovne na podmienku nadobudnutia vlastníctva štátom a jeho druhá časť na podmienku, ţe štát prevzal vec bez právneho dôvodu) riešiť tak, ţe podmienka nadobudnutia vlastníctva veci štátom je nevyhnutná pre úspešné uplatnenie reštitučných nárokov v prípadoch výslovne uvedených v ustanoveniach § 4 ods. 2 písm. a/ aţ g/ a i/ uvedeného zákona, nemusí však byť splnená v prípade uvedenom v ustanovení § 4 ods. 2 písm. h/ tohto zákona. O tento reštitučný dôvod (prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu) ide vtedy, keď vlastník veci nebol postupom štátu síce formálne pozbavený svojho vlastníckeho práva, bola mu však odňatá moţnosť vec drţať, uţívať ju a pouţívať jej plody a úţitky, teda ţe sa štát zmocnil veci vo vlastníctve cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti a nakladal s ňou ako vlastnou (vec okupoval) bez toho, ţe by sa k tomu mal nejaký právne relevantný dôvod (titul), s ktorým vtedy platné právo spájalo prechod vlastníckeho práva. Rovnaký právny názor dovolací súd zaujal aj v rozhodnutí z 24. februára 2010 sp.zn. 5 M Cdo 4/2009. V prejednávanej veci z obsahu spisu však nevyplýva, ţe by na základe kúpnej zmluvy zo 4. júna 1958 štát vec ţalobkyne prevzal a nakladal s ňou vyššie uvedeným spôsobom. 8 4 Cdo 300/2008
2 písm. d/ zák. č. 282/1993 Z.z. povinnosť vydať vec sa vzťahuje na prípady, keď v rozhodnom období vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce na základe darovacích zmlúv uzavretých darcom v tiesni. Z obsahu spisu je nepochybné, ţe nehnuteľnosť KN č. X. prešla do vlastníctva štátu na základe darovacej zmluvy zo
V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, ţe reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom akým je najmä Občiansky zákonník vo vzťahu špeciality. Tento vzťah sa rieši
zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená, ţe tam kde existuje špeciálna úprava nemoţno pouţiť všeobecnú. Existencia špeciálnej úpravy umoţňuje uplatniť nárok (za splnenia zákonných podmienok) právo na vrátenie veci. Ak nárok uplatnený nebol alebo takejto poţiadavke nebolo vyhovené (prejednávaná vec) je vylúčená moţnosť uplatniť toto právo inak, teda
všeobecných predpisov, pretoţe ako uţ bolo uvedené reštitučná úprava je vo vzťahu k všeobecným predpisom úpravou špeciálnou. So zreteľom na uvedené treba rozsudok odvolacieho súdu povaţovať za vecne správny aj keď z iných, neţ v ňom uvedených dôvodov. Dovolací súd preto dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Úspešným ţalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy ţalovaného 1/, súvisiace s odmenou jeho zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu, nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva, lebo v porovnaní s jej vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo ţiadne nové právne významné okolnosti a ţalovanému 2/ v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. 9 4 Cdo 300/2008 V Bratislave 27. októbra 2010 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.