Obsah (4)

§ 241§ 134§ 129§ 130

Najvyšší súd 4 Cdo 283/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ľ. K., bývajúcej v S.S. 2/ A. H., bývajúcej v Ţ. zastúpenej JUDr. J. F.,

ktorých ţalobcami predloţená listina z 29.7.1971, označená ako zápisnica, nemala všetky náleţitosti riadnej kúpnej zmluvy, nebola registrovaná a k predaju nebol daný ani súhlas príslušného národného výboru. Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací na odvolanie ţalobcov rozsudkom z

1. februára 2009 sp.zn. 10 Co 34/2007 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe pozemky parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m2 a parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m2, zapísané v katastri nehnuteľností pre kat. úz. S. na listoch vlastníctva č. X. a X. boli ku dňu smrti J. K. – X. – v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov Ľ. K., rod. R., nar. X. (ţalobkyňa 1/) a J. K., nar. X., zomrelého X.. Zároveň rozhodol, ţe účastníkom sa nepriznáva náhrada trov konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, po doplnení a zopakovaní niektorých dôkazov, dospel k záveru, ţe poručiteľ a ţalobkyňa 1/ splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním k pozemkom k 1.1.1992, keďţe bola preukázaná ich oprávnená, dlhodobá a nepretrţitá drţba od roku
2. Aj keď písomnosť označená ako „zápisnica“ napísaná v S. dňa 29.7.1971,

ktorej J. K. ako kupujúci a J. H. ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou J. H. previedol na J. K. parc. č. X. roľa N. vo výmere X. árov za 3 700,-- Kčs, nebola právne perfektnou zmluvou, bola takou skutočnosťou, od ktorej mohla byť odvodzovaná oprávnená drţba. V súvislosti so skutočnosťou, ţe zmluva nebola registrovaná (bývalým) štátnym notárstvom, vyslovil názor, ţe pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním nebola takáto registrácia potrebná, pretoţe v takomto prípade by bezprostredným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva nebolo vydrţanie, ale samotný prevod tohto práva zmluvou. Napokon poukázal aj na ustanovenie § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri pochybnostiach sa predpokladá, ţe drţba je oprávnená. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaní 1/ a 2/. Ţiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie 4 Cdo 283/2009 3 odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Namietali najmä nesprávnosť právneho záveru, ţe pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním nie je potrebné, aby zmluva, od ktorej sa odvíja dobromyseľnosť drţiteľa a jeho presvedčenie, ţe mu vec patrí, bola registrovaná (bývalým) štátnym notárstvom. Poukazovali tieţ na vadu konania spočívajúcu v tom, ţe odvolací súd sa odklonil od petitu ţaloby a rozhodol o inom právnom nároku, neţ akého sa domáhali ţalobcovia. Ţalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok ako nedôvodný zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenými osobami (účastníkmi konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. moţno dovolanie odôvodniť len niektorým alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci vyplýva, ţe dovolatelia uplatnili dovolacie dôvody

§ 241ods.

2 písm. b/ a c/ O.s.p., t. j. ţe konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté tzv. inou vadou, a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne pouţitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom, alebo nesprávnou aplikáciou správneho právneho predpisu na zistený skutkový stav. V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe poručiteľ (právny predchodca ţalobcov) a ţalobkyňa 1/ sa ujali drţby pozemkov v roku 1971 na základe písomne uzavretej zmluvy (nehľadiac na jej formálne nedostatky), ktorá nebola registrovaná (bývalým) štátnym notárstvom. Zo strany ţalobcov nebolo tvrdené a teda ani preukázané, ţe by poručiteľom a ţalobkyňou 1/ bola vykonaná nejaká aktivita v smere podania návrhu na registráciu tejto zmluvy. 4 Cdo 283/2009 4 Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu poručiteľa a ţalobkyne do drţby pozemkov nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním vôbec neupravoval. Moţnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená aţ novelou vykonanou zákonom č. 131/1992 Zb, účinnou od 1.4.

1. Rozsah subjektov vydrţania bol však obmedzený (vydrţanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydrţania, keď nebolo moţné vydrţať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydrţaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umoţnila započítanie nepretrţitej drţby vykonávanej aj pred
2. januárom 1992, pričom drţbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda drţiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretrţitej drţby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol drţiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, ţe mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydrţaním. Aj keď odvolací súd v preskúmavanej veci správne právne posúdil dôsledky zmeny právnej úpravy v otázke moţnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydrţaním k 1.1.1992, s jeho právnym záverom o splnení jedného zo základných predpokladov vydrţania, a to predpokladu oprávnenej, t.j. dobromyseľnej drţby, sa v súvislosti so zisteným skutkovým stavom nemoţno stotoţniť.

§ 134ods.

1 a 2 Obč. zákonníka oprávnený drţiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretrţite v drţbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemoţno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôţu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môţu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 Obč. zákonníka).

§ 129ods.

1 Obč. zákonníka drţiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

§ 130ods.

1 Obč. zákonníka ak je drţiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, ţe mu vec alebo právo patrí, je drţiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, ţe drţba je oprávnená. 4 Cdo 283/2009 5 Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vydrţanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydrţanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej drţby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydrţania je umoţniť nadobudnutie vlastníctva drţiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, ţe je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je

platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci drţiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydrţanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, ţe zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným drţiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrţí. Účelom vydrţania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydrţania a spôsobilého subjektu vydrţania základnými predpokladmi vydrţania sú oprávnená drţba a nepretrţitosť tejto oprávnenej drţby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Obč. zákonníka oprávneným drţiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, ţe drţiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či drţiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vţdy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vţdy brať do úvahy, či drţiteľ pri beţnej (normálnej) opatrnosti, ktorú moţno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od kaţdého poţadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydrţaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, ţe mu vec patrí. O dobromyseľnosti moţno hovoriť tam, kde drţiteľ drţí vec v omyle, ţe mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, ţe mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú moţno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od kaţdého poţadovať. Omyl môţe byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej 4 Cdo 283/2009 6 podstaty práva, právny omyl drţiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa drţiteľ ujal drţby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne moţno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Pokiaľ v preskúmavanej veci sa poručiteľ a ţalobkyňa 1/ ujali v roku 1971 drţby pozemkov na základe zmluvy o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyţadoval, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, ţe sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Poţiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, ţe ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Vzhľadom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (v zmysle § 242 ods. 2 písm. c/ O.s.p. vo vzťahu ku všetkým ţalovaným) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p. a contrario). V ďalšom konaní je právny názor dovolacieho súdu záväzný (§ 243d ods. 1 veta druhá O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania ako i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 posledná veta O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. októbra 2010 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 4 Cdo 283/2009 7