← Slovensko

sťažnosti obžalovaných

N a j v y š š í s ú d 3 To 6/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v Bratislave

  1. júna 2010 v trestnej veci obţalovaného V. Y. a spol. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, o odvolaniach obţalovaných V. Y., E. V., J. R., V. P. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
  2. februára 2009, sp. zn. 1T 6/05, takto r o z h o d o l : Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) napadnutý rozsudok sa z r u š u j e . Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
  3. februára 2009, sp. zn. 1T 6/05, boli uznaní za vinných obžalovaný V. Y. zo spáchania trestného činu vraţdy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ako organizátor podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (skutok 1/), obžalovaný E. V. zo spáchania trestného činu vraţdy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. (skutok 1/), 3 To 6/2009 2 zo spáchania trestného činu vraţdy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (skutok 2/), zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a drţby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. (skutok 3/); obžalovaný V. P. zo spáchania trestného činu vraţdy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., zo spáchania trestného činu vraţdy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (skutok 2/), zo spáchania trestného činu nedovolanej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov – Trestný zákon (skutok 4/), zo spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák.; obžalovaný vystupujúci pod menom J. R., rodený V., prezývka K. zo spáchania trestného činu vraţdy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (skutok 1/), zo spáchania trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák. Tieto trestné činy mali obţalovaní spáchať v podstate na tom skutkovom základe, ţe V. Y., V. P. a J. R. (K.) 3 To 6/2009 3 1/ ako členovia zoskupenia osôb pôsobiaceho na území Slovenskej republiky, Českej republiky, Rumunskej republiky, Ukrajinskej republiky a Bieloruskej republiky s cieľom páchať ekonomickú trestnú činnosť (krádeţe osobných motorových vozidiel, zmena ich identifikačných znakov, ich vývoz do cudziny, podvody pri leasingu motorových vozidiel), ktoré v roku 1996 zaloţil a na najvyššom stupni organizačnej štruktúry riadil V. Y. a v ktorom na rôznych úrovniach organizačnej štruktúry pôsobili aj iné trestne stíhané osoby, po vzniku vnútorných rozporov v roku 1998 medzi J. I. K. a E. V. a medzi J. K. a V. Y., V. P. a E. V. prijali rozhodnutie a vytvorili plán usmrtenia J. K. a členov jeho zoskupenia (E. M. H., rodeného S., V. V. F., rodeného B. a J. J. N.); po schválení V. Y., bez súhlasu ktorého konať samostatne nemohli, spoločne realizovali plán tak, ţe pri stretnutí
  4. mája 1998 v B., kde boli prítomní J. K., E. H. a V. F., V. Y. oznámil konanie nešpecifikovanej akcie a uloţil prítomným byť v telefonickom kontakte;
  5. mája 1998 pod zámienkou konania tejto akcie vylákali J. K., E. H., V. F. a J. N. z B., pričom ich z dôvodu zamedzenia predpokladaného odporu rozdelili do dvoch skupín. a/ dňa
  6. mája 1998 na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Felícia J. K., E. H., J. R. (K.), V. P. a E. V. prišli na lesnú čistinku v katastrálnom území obce J., okres S., kde z vozidla vystúpili J. R. (K.), V. P. a E. H., po čom E. V. spoločne s J. K. na osobnom motorovom vozidle z miesta odišli; počas ich neprítomnosti J. R. (K.) streľbou z nezisteného typu pištole kalibru 7,65 mm usmrtil E. H.; po návrate E. V. na uvedenom motorovom vozidle a J. K., ktorý bol dovezený v inom osobnom motorovom vozidle značky BMW, muţ vystupujúci pod menom V., ktorému účasť na skutku uloţil V. Y., a ktorý na miesto prišiel vo vozidla spolu s J. K., tohto ešte pred vystúpením z auta noţom pichol do ľavej hornej časti tela a po vystúpení z vozidla tohto V. P. usmrtil streľbou z nezistenej pištole kalibru 7,65 mm; b/ dňa
  7. mája 1998 E. V. a V. P. na nezistenom mieste na území Slovenskej republiky usmrtili streľbou z nezistenej pištole kalibru 7,65 mm V. F. a J. N., ktorých telá asi o 24.00 hod. previezli do rekreačnej oblasti zvanej O. v katastri mesta S., okres M., kde boli zakopané do zeme; 3 To 6/2009 4 E. V. a V. P. 2/ dňa
  8. októbra 1997 E. V. v B. zastavil motorové osobné vozidlo značky Ţiguli, v ktorom sa viezol P. M., telefonicky tam privolal V. P., J. R. (K.) a muţa vystupujúceho pod menom V.; P. M. prinútili presadnúť do iného motorového vozidla, ktoré potom riadil E. V., na ktorom sa dopravili na lesnú čistinku v oblasti K. v B., kde tomuto dosiaľ nezistenými strelnými zbraňami spôsobili strelné poranenia najmä nôh; E. V. z miesta odišiel a po telefonickom dohovore na nezistenom mieste sa stretol s V. P., ktorý v kufri motorového vozidla mal postreleného P. M., a potom spoločne na nezistenom mieste P. M. usmrtili tak, ţe okolo hrdla mu omotali prinesený elektrický kábel a jeho ťahom ho uškrtili; telo zomrelého potom previezli k rieke Dunaj, kde ho hodili do vodného toku a telo bolo nájdené
  9. decembra 1997; E. V. 3/ od nezistenej doby do
  10. decembra 2003 v priestoroch rodinného domu v B. na P. ulici č. X., kde býval, drţal rastliny rodu cannabis (konopa), nájdené pri domovej prehliadke v siedmich baleniach, pričom ide o psychotropnú látku; V. P. 4/ od nezistenej doby do
  11. decembra 2003 v priestoroch bytu v B. na M. ulici č. X., ktorý obýval, drţal rastliny rodu cannabis (konopa), nájdené pri domovej prehliadke v troch baleniach, pričom ide o psychotropnú látku; 5/ od nezistenej doby do
  12. decembra 2003 v uţ uvedenom byte v B. drţal celokovovú strelnú zbraň v tvare pera; J. R. (K.) 6/ dňa
  13. septembra 2003 v B. na M. ulici č. X. v reštauračnom zariadení B. na výzvu preukázať totoţnosť predloţil policajtom ku kontrole falzifikát občianskeho preukazu a falzifikát vodičského preukazu. 3 To 6/2009 5 Krajský súd za to obţalovaným uloţil obţalovanému V. Y. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 2, § 29 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. súhrnný výnimočný trest odňatia slobody na doţivotie, na ktorého výkon tohto podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny; súčasne zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu rozsudok Okresného súdu Bratislava II z
  14. januára 2008, sp. zn. 4T 121/07, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
  15. septembra 2008, sp. zn. 5 To 11/08, ako aj nadväzujúce rozhodnutia; obţalovaným E. V., V. P. a J. R. (K.) podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1, § 29 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. úhrnné výnimočné tresty odňatia slobody na doţivotie kaţdému z nich, pričom podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. boli títo obţalovaní na výkon trestu zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Krajský súd zároveň podľa § 228 ods. 1 Tr. por. zaviazal obţalovaných V. Y., E. V., J. R. (K.) a V. P. na náhradu škody, a to V. A. B. v sume 2 026,19 € (61 041 Sk), O. V. K. v sume 1 757,52 € (52 947 Sk), J. J. R. v sume 1 990,40 € (36 133 Sk); podľa § 229 ods. 2 Tr. por. poškodený V. B., O. K. a J. R. so zvyškom ich nároku na náhradu škody boli odkázaní na konanie o občianskoprávnych veciach, podľa § 229 ods. 1 Tr. por. na toto konanie s jej nárokom na náhradu škody bola odkázaná aj poškodená S. I. S.. Proti rozsudku krajského súdu podali odvolanie všetci štyria obţalovaní. Obţalovaný V. Y. vo svojom odvolaní namietal, ţe boli porušené v doterajšom konaní jeho práva na obhajobu a nebolo mu umoţnené (aj z jazykových dôvodov) vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam prípadu. Odvolateľ poţadoval, aby napadnutý rozsudok krajského súdu bol zrušený podľa § 258 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. v celom 3 To 6/2009 6 rozsahu vo výrokoch týkajúcich sa jeho osoby a aby predmetná trestná vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie. Obţalovaný E. V. vo svojom odvolaní namietal, ţe jeho vina nebola dostatočne preukázaná zákonným spôsobom. Namietal najmä to, ţe na hlavnom pojednávaní výsluch agenta, ako aj oboznámenie zvukového záznamu z pouţitia agenta, bol vykonaný v rozpore so zákonom. Na hlavnom pojednávaní nebol oboznámený celý zvukový záznam (ako bol zaznamenaný), ale len jeho časti podľa výberu vyšetrovateľa. Obţalovaný namietal, ţe boli súdu predloţené len časti zvukového záznamu vo veci; tvrdil však, ţe na prepise celého tohto záznamu sa nachádzajú aj časti zjavne s predmetom obţaloby nesúvisiace, ktorých cieľom je len vykreslenie jeho osoby v negatívnom smere (krádeţe aut, okolnosti okolo diskotéky v S. a pod.). Obţalovaný v tejto súvislosti namietal tvrdenie obţaloby, ţe boli ako dôkaz súdu predloţené len tie záznamy, na ktoré sa vzťahoval súdny príkaz, lebo podľa jeho názoru toto tvrdenie nebolo preukázané a bolo potrebné predloţiť kompletný záznam o odpočúvaní, resp. jeho prepis. Obţalovaný taktieţ namietal, ţe jeho opakované návrhy na oboznámenie celého záznamu, resp. jeho prepisu boli odmietnuté, pričom základ tohto postupu je v tom, ţe ani súdu uţ neboli predloţené predmetné materiály v celom ich rozsahu, ale len selektované. Obţalovaný V. ďalej namietal, ţe bol vystavený neprípustnému tlaku, a to aj vo forme nasadenia agenta na jeho osobu. Vo vzťahu k výpovedi svedka T. na hlavnom pojednávaní obţalovaný upozornil na to, ţe tento svedok odmietol odpovedať na jeho viaceré otázky, a to bez zákonného dôvodu, lebo bol zbavený povinnosti mlčanlivosti. Zásadným spôsobom obţalovaný v odvolaní namietal závery znaleckého psychologického posudku, ktorý mal ozrejmiť jeho narušenie, nebezpečnosť a moţnosti nápravy; poukázal na dvojznačnosť posudku, jeho nedostatočnú určitosť a objektivitu, pričom tento označil za dôleţitý dôkaz najmä vo vzťahu k výroku o treste. Zo spôsobu vedenia pojednávania (najmä pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania) obţalovaný namietal zaujatosť sudcov krajského súdu, ktorí konali na hlavnom pojednávaní. Upozornil tieţ na to, ţe proti ním podal občianskoprávnu ţalobu, a preto títo nemali v jeho trestnej veci rozhodovať. 3 To 6/2009 7 Obţalovaný vystupujúci pod menom J. R., zvaný K., vo svojom odvolaní namietal správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho smeroch, namietal správnosť postupu konania a s poukazom na svoju doterajšiu obhajobu navrhol napadnutý rozsudok v častiach týkajúcich sa jeho osoby zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie s konečným záverom, aby bol spod obţaloby oslobodený. Obţalovaný V. P. vo svojom odvolaní namietal najmä manipuláciu s dôkazmi predkladanými obţalobou, a to pokiaľ ide o zvukový záznam odposluchu obţalovaného V., resp. jeho prepis. Obţalovaný poukázal pritom na skutočnosť, ţe takýto záznam nemôţe polícia svojvoľne meniť, resp. vyberať z neho len určité časti, lebo takto prichádza k skráteniu práv obhajoby. V rozhodovanej veci podľa názoru obţalovaného boli dôkazy menené bez kontroly sudcu a obhajoba nemala moţnosť oboznámiť sa s ich obsahom, resp. posúdiť ich zákonnosť. Tento stav má za následok, ţe došlo k porušeniu princípu „rovnosti zbraní“ a spravodlivého súdneho konania, čím bol porušený čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru; v tomto smere poukázal na príslušné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Obţalovaný P. namietal tieţ výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa jemu uloţeného trestu, a to s poukazom na nejednoznačnosť vo veci podaného znaleckého posudku, jeho alternatívne závery. Podľa názoru obţalovaného v tejto časti súd vykonal hodnotenie dôkazov nedostatočne a rovnako neúplne aj tento výrok rozsudku odôvodnil v jeho písomnom vyhotovení. Obţalovaný P. rovnako ako predchádzajúci odvolateľ namietal zaujatosť súdu konajúceho na hlavnom pojednávaní, a to najmä s poukazom na spôsob vedenia pojednávania a nevykonanie všetkých dôkazov, ktoré boli navrhnuté zo strany obhajoby; v tomto smere obţalovaný uviedol, ţe zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu. Obţalovaný P. na tomto základe navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo výrokoch týkajúcich sa jeho osoby a vec vrátil krajskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Najvyšší súd konajúci v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného poriadku zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací primárne nezistil dôvod 3 To 6/2009 8 na rozhodnutie v zmysle § 253 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto v zmysle § 254 ods. 1 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na (prípadné) chyby odvolaním nevytýkané; odvolací súd pritom zistil, ţe napadnutý rozsudok je minimálne predčasný, lebo obsahuje chyby, jeho skutkové zistenia sú nejasné alebo neúplné, pričom sa súd prvého stupňa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Odvolací súd zároveň má pochybnosti o správnosti skutkových zistení, pričom na objasnenie veci je potrebné dôkazy opakovať, alebo vykonávať ďalšie dôkazy, čo neprichádza do úvahy v konaní pred odvolacím súdom. Tieto dôvody vyjadrené v ustanoveniach § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. potom aj viedli k zrušeniu napadnutého rozsudku odvolacím súdom na základe uţ uvedených okolností. Odvolací súd musí konštatovať, ţe existujú dva základné rozpory v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. V prvom rade ide o pouţiteľnosť zvukového záznamu, ktorého nariadenie a následné vykonanie bolo legálne, avšak došlo k manipulácii s týmto dôkazom, a preto tento sa stal nedôveryhodným a vo svojej podstate aj nepouţiteľným. Do bezprostrednej blízkosti obţalovaného E. V. počas jeho väzby bol umiestnený agent, ktorý mal v rámci rozhovorov s ním získať dôkazy potrebné na objasnenie trestnej činnosti. Tento cieľ bol v určitom smere pre obţalobu aj splnený, keďţe z výpovedí spomínaného agenta, ktorý reprodukoval svoje zistenia pochádzajúce z rozhovorov s obţalovaným V., tohto a ďalších jeho spoluobţalovaných usvedčujú zo spáchania ţalovaných deliktov. Rozhovory vo väznici medzi obţalovaným V. a agentom boli na základe legálneho postupu zaznamenané nahrávaním na technické zariadenie, a potom došlo aj k ich prepisu. Zásadným nedostatkom však je to, ţe ako spomínaný záznam, tak aj jeho prepis, neboli súdu predloţené kompletne, v celom rozsahu, ale došlo k účelovej manipulácii s týmto materiálom. Orgány prípravného konania na základe svojej úvahy tento záznam (prepis) skrátili a súdu boli predloţené len tie jeho časti, ktoré podľa názoru obţaloby jednoznačne usvedčujú všetkých obţalovaných zo spáchania ţalovaných deliktov. 3 To 6/2009 9 O význame tohto dôkazu svedči aj skutočnosť, ţe krajský súd v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku sa týmto záznamom (prepisom) zaoberal veľmi rozsiahle a vyvodil z neho aj príslušné právne závery, pričom tento dôkaz povaţoval za jeden z hlavných, na základe ktorého potom bolo rozhodnuté o spáchaní predmetnej trestnej činnosti obţalovanými. Odvolací súd akceptuje v tomto smere tvrdenia obhajoby, ţe predmetné zvukové záznamy boli menené bez kontroly súdu a obhajoba a ani obvinení nemali moţnosť oboznámiť sa s ich obsahom v celom rozsahu. Krátenie práva obţalovaného na spravodlivé súdne konanie je moţné len z dôvodu ochrany základných práv iného jednotlivca alebo z dôvodu verejného záujmu. V rozhodovanej veci v naznačenom smere nie je moţné hovoriť o nevyhnutnosti obmedzenia práva na obhajobu a na spravodlivé súdne konanie v podobe zatajenia dôkazov. Je potrebné poukázať na ustálené rozhodovanie ESĽP, ako aj súdov Slovenskej republiky, ţe pokiaľ sama obţaloba posudzuje význam informácií zatajených obhajobe, nemôţe vyhovieť poţiadavkám čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru. Existencia dôvodov zatajenia dôkazov obhajobe musí vychádzať iba z uznaných dôvodov, pričom tieto musia podliehať kontrole súdu, ktorému by takýto dôkaz mal byť v celosti oboznámený a aţ následne súd môţe rozhodnúť o kolízii práva na obhajobu a spravodlivé súdne konanie s daným dôvodom zatajenia dôkazu v prospech jednej z procesných strán. Tieto závery sa v plnom rozsahu týkajú posudzovanej trestnej veci, aj keď je moţné pripustiť úvahu, ţe nešlo o zatajenie dôkazov vo vzťahu k obhajobe, ale skôr o svojvoľný zásah do obsahu dôkazu. Závery z takých postupov sú však vţdy rovnaké, ţe totiţ dôkaz pôvodne legálny sa dostáva ako zmanipulovaný z oblasti legality, ţe je ho potom moţné finálne označiť za nezákonný, a teda nepouţiteľný pre súdne potreby. Odposluchy osôb, resp. prepisy takého záznamu zásadne musia byť súdu predloţené ako kompaktný celok, bez ohľadu na obsah, pokiaľ taký dôkaz si nárokuje na označenie legálny. Len súd potom môţe taký dôkaz hodnotiť, ale základným predpokladom je jeho celistvosť. S naznačenou otázkou súd prvého stupňa sa nijako zásadne nevyrovnal, ale takému nedokonalému dôkazu dal prioritu, o čom svedčí uţ spomínané písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. 3 To 6/2009 10 Bude preto potrebné v ďalšom konaní zváţiť naznačené okolnosti a snaţiť sa o nápravu terajšieho stavu. Logickým postupom by bolo získanie celého zvukového záznamu (prepisu) a len súd by mohol v prípade existencie takého kompletného dôkazu posúdiť, ktoré časti sa týkajú ţalovanej trestnej činnosti, resp. nie sú relevantné. V prípade nemoţnosti naznačeného postupu (ak by tento dôkaz uţ neexistoval v celej svojej šírke) nebude moţné sa s týmto zaoberať a posudzovať ho ako dôkaz svedčiaci v prospech obţaloby. Krajský súd pritom má moţnosť nahradiť určitým spôsobom informácie vyplývajúce zo spomínaného záznamu podrobným výsluchom osoby (osôb), s ktorými obţalovaný V. počas väzby mal rozhovory týkajúce sa inkriminovaných skutkov. Ide o tzv. dôkaz z druhej ruky, a preto bude potrebné zváţiť relevantnosť výpovedí tejto osoby (osôb) a ich napojenie na dôkazy získané v predmetnej veci legálnym spôsobom, teda na objektívne zistené fakty. Tento záver nemení konštatovanie odvolacieho súdu, ţe doteraz vykonané dôkazy je moţné označiť za také, ktoré veľmi výrazne preukazujú tvrdenia obţaloby, a ţe znamenajú zistenie skutkového stavu v základných smeroch v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por. Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe ďalšie uţ spomínané odvolacie námietky nie je moţné povaţovať za relevantné a nemajú tieto vplyv na celkové posúdenie veci. Krajský súd uloţil všetkým štyrom obţalovaným tresty odňatia slobody na doţivotie, pričom úvahy odvolacieho súdu o týchto trestoch by sa mohli javiť ako predčasné vzhľadom na zrušenie výrokov, ktorými boli obţalovaní uznaní za vinných zo spáchania predmetných trestných činov. Odvolací súd však napriek tomu chce vysloviť svoj právny názor v tomto smere, keďţe do jeho prieskumnej povinnosti patria všetky výroky napadnutého rozsudku; v otázke trestov je moţné uţ v súčasnosti vysloviť určité výhrady. Podmienky pre uloţenie výnimočného trestu odňatia slobody na doţivotie stanovuje § 29 ods. 3 Tr. zák. tak, ţe okrem uznania viny z tam vymenovaných deliktov musia byť splnené aj ďalšie podmienky. Jednou z takých je okolnosť, ţe stupeň nebezpečnosti takého 3 To 6/2009 11 trestného činu pre spoločnosť je mimoriadne vysoký vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo za obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku, alebo na obzvlášť ťaţký alebo ťaţko napraviteľný následok; ďalšou je podmienka, ţe uloţenie výnimočného trestu odňatia slobody na doţivotie vyţaduje ochrana spoločnosti; ďalšou podmienkou je nulita nádeje, ţe by páchateľa bolo moţné napraviť trestom odňatia slobody nad 15 aţ do 25 rokov. Je potrebné uviesť, ţe na uloţenie predmetného výnimočného trestu musia byť všetky tri zákonom stanovené podmienky splnené súčasne. Krajský súd sa zaoberal v písomnom vyhotovení svojho rozsudku týmito okolnosťami vcelku relevantne (§ 29 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.) ale za nedostatočné je moţné označiť zhodnotenie okolností uvedených v § 29 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. vo vzťahu k osobám obţalovaných a z toho vyplývajúci záver o nemoţnosti ich nápravy aj trestom kratšieho trvania. Krajský súd sa oprel najmä o znalecké psychologické posudky troch obţalovaných (obţalovaný Y. sa odmietol podrobiť odbornému skúmaniu znalcami), pričom z nich v princípe vyvodil, ţe u obţalovaného V. je prognóze resocializácie skôr problematická s osobitným poukazom na epizódy výraznej agresivity, ba aţ náznaky sadistického konania; u obţalovaného P. a obţalovaného R. (K.) je podozrenie na zvýšenú pravdepodobnosť agresívneho správania. Uţ z tohto súhrnu sa javí ako sporný záver súdu prvého stupňa o takej narušenosti obţalovaných, ţe je potrebné ich trestať výnimočnými trestami odňatia slobody na doţivotie, a to pre určitú neistotu vyplývajúcu z písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku (pravdepodobnosť určitého druhu správania). Okrem toho zaráţajúca je tieţ formulácia znaleckých posudkov, ktoré (vo svojej podstate) obţalovaných podľa zistení z osobných kontaktov medzi nimi a znalcom necharakterizujú ako osoby s výrazne negatívnymi tendenciami. Znalec však uţ svoje posudky stavia skôr alternatívne, ţe totiţ ako sa preukáţe spáchanie ţalovaných skutkov obţalovanými súdom (popísaným spôsobom), ich osobnosti nadobúdajú dimenziu výraznej nebezpečnosti pre spoločnosť. Javí sa ako problematické podmieňovať závery znaleckých posudkov zistením iných subjektov, pričom najmä 3 To 6/2009 12 keď krajský súd tieto posudky výrazným spôsobom pouţil ako podklad pre rozhodnutie o výnimočných trestoch. Osobitne treba upozorniť na absenciu takého posudku u obţalovaného Y., pričom nie je potom evidentné, na základe akých podkladov súd prvého stupňa prijal záver o naplnení podmienky v zmysle § 29 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. pri ukladaní výnimočného trestu. Vo vzťahu k psychologickému posudku je potrebné tieţ zvýrazniť, ţe doteraz sa nepodarilo zistiť pravú totoţnosť obţalovaného prezývaného K. (R.); ak nie je známy jeho pôvod, predchádzajúci ţivot, vzdelanie a ďalšie potrebné okolnosti, je problematické bez bliţšieho skúmania prijať znaleckú mienku a v podstate na jej základe rezultovať, ţe sú naplnené podmienky stanovené v § 29 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Odvolací súd za tejto situácie povaţuje za potrebné podrobným výsluchom znalca, resp. doplnením znaleckého posudku alebo ďalšími procesnými krokmi zistiť základy, ktoré by odôvodňovali doteraz vyslovený právny názor, ţe u všetkých obţalovaných sú splnené podmienky na uloţenie výnimočného trestu odňatia slobody na doţivotie. Najvyšší súd na tomto základe v naznačených smeroch povaţuje odvolania obţalovaných za dôvodné, a preto podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Bude povinnosťou krajského súdu vykonať naznačené dokazovanie, resp. aj ďalšie, ktorých potreba sa preukáţe, a potom meritórne rozhodnúť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
  16. júna 2010 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu 3 To 6/2009 13 Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.