o zaplatenie 356 € s príslušenstvom

Najvyšší súd 7 Cdo 392/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne CD Consulting, s.r.o., so sídlom v Českej republike, Praha 3 Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, IČO: 264 29 705, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Branislav Fridrich, IČO: 36 864 421, proti ţalovanému L. L., bytom S., o zaplatenie 356 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 8 C 224/2013, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z

1. mája 2014 sp.zn. 25 Co 94/2014 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z
2. mája 2014 sp.zn. 25 Co 94/2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Galanta uznesením zo
3. novembra 2013 č.k. 8 C 224/2013-22 prerušil konanie do skončenia konania o prejudiciálnej otázke predloţenej podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru Európskej únie Krajským súdom v Prešove uznesením sp.zn. 6 Co 156/2013 zo dňa
4. októbra
5. Uvedené uznesenie napadla ţalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, ţe uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6 Co 156/2013 nie je právoplatné a vyriešenie prejudiciálnej otázky v tomto konaní nie je pre prejednávanú vec významné. Krajský súd v Trnave uznesením z
6. mája 2014 sp.zn. 25 Co 94/2014 odvolanie ţalobkyne proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol. Uviedol, ţe napadnuté uznesenie bolo zástupcovi ţalobkyne riadne poštou doručené do vlastných rúk
7. januára 2014, lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúcim dňom
8. januára 2014 2 7 Cdo 392/2014 a posledným dňom lehoty na včasné podanie odvolania bol
9. január 2014 (štvrtok). Ţalobkyňa odvolanie podala osobne na súde aţ
10. januára 2014, teda po uplynutí odvolacej lehoty. Preto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol ako oneskorene podané. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie, jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). z dôvodu, ţe odvolanie nepodávala na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale podala ho prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Cikkerova 2, IČO: 35 825 456, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových sluţieb“, rovnako ako Slovenskej pošty, a.s. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie
11. januára 2014, teda v čase, keď ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Preto neexistoval dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je prípustné a dôvodné. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním ţalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Preto prípustnosť dovolania ţalobkyne z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. 3 7 Cdo 392/2014 So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. ţalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994). Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 4 7 Cdo 392/2014 Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, ţe sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi ţalobkyne doručené
12. januára 2014 (č.l. 22). Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol
13. január 2014 (štvrtok), ako konštatoval aj odvolací súd, a ktorá skutočnosť ani nebola sporná. Z podacej pečiatky Okresného súdu Galanta (č.l. 23) síce moţno zistiť, ţe odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania bolo podané na tomto súde osobne
14. januára 2014, z ktorej skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o jeho oneskorenom podaní, ale so ţalobkyňou predloţeného dokladu (č.l. 35-37) o odovzdaní zásielky s jej popisom na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o. (aktuálny stav zásielky č. 15039914) s pripojenou zostavou odoslaných zásielok, o ktorom odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť (ţalobkyňa ho pripojila aţ k dovolaniu), súčasne vyplýva, ţe ţalobkyňa odvolanie odovzdala na jeho doručenie súdu (Okresnému súdu Galanta) tejto spoločnosti
15. januára 2014, t.j. posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty. Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej bolo odvolanie
16. januára 2014 (posledný deň odvolacej lehoty) odovzdané ţalobkyňou na doručenie, moţno povaţovať za „orgán, ktorý má povinnosť ho doručiť“. Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania poštových sluţieb (§ 1 ods. 1 písm. a/), definovaných ako sluţby poskytované na účely dodania poštovej zásielky (špecifikovanej v § 5), a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky (§ 2) vymedzuje poskytovanie poštových sluţieb poštovým podnikom (§ 7) ako podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové sluţby moţno len za podmienok stanovených 5 7 Cdo 392/2014 zákonom a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým regulačným úradom (§ 19) v rozsahu podľa všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom podľa § 17), resp. na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom podľa § 44). Konanie o registrácii, t.j. zápis osoby, ktorá bude poskytovať poštové sluţby do registra poštových podnikov, upravuje zákon v § 19 aţ §
17. Poštový regulačný úrad vedie register poštových podnikov ako verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje, sprístupnený bezodplatne na jeho webovom sídle (§ 23). Podľa aktuálneho registra poštových podnikov je ku dňu vydania tohto rozhodnutia v ňom evidovaných 23 poštových podnikov s uvedením ich obchodného mena, dátumu registrácie, spôsobu označovania poštových zásielok a druhu (nimi poskytovaných) poštových sluţieb, vrátane Slovenskej pošty, a.s. (pod poradovým číslom 18) a spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o. s dátumom jej registrácie
18. apríla 2012 (pod poradovým číslom 3), ktorej ţalobkyňa odovzdala predmetné podanie - odvolanie (okrem iných zásielok) na jeho doručenie Okresnému súdu Galanta
19. januára 2014, pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na to, ţe spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o. je Poštovým regulačným úradom registrovaným poštovým podnikom poskytujúcim poštové sluţby (označené ako OS – ostatné poštové sluţby) v zmysle zákona, treba ju povaţovať za orgán, ktorému je moţné odovzdať podanie a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa dôvodne namietala, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, jej odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 6 7 Cdo 392/2014 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
20. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
21. apríla 2015 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová