← Slovensko

o zaplatenie 232357,43 Eur (7 000 000,-- Sk) s príslušenstvom

4 Cdo 116/2009 R o z s u d o k V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci ţalobcu JUDr. J. M., bývajúceho v B.B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Z. M., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v B.B., proti ţalovanému Ing. J. V., bývajúcemu v B.B., o zaplatenie 232357,43 Eur (7 000 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 12 C 47/2004, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. mája 2008 sp.zn. 12 Co 53/2008, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu z a m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z
  2. októbra 2007 č.k. 12 C 47/2004-213 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 4 590 000,-- Sk spolu so 16 % ročným úrokom z dlţnej sumy od
  3. augusta 2001 do zaplatenia, so 14 % úrokom z omeškania z dlţnej sumy od
  4. novembra 2001 do zaplatenia a náhradu trov konania, trov právneho zastúpenia v sume 120 936,50 Sk JUDr. P. V., advokátovi, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca uzavrel so ţalovaným zmluvu o pôţičke zo
  5. septembra 2000 v zmysle jej dodatkov, podľa ktorej 2 4 Cdo 116/2009 ţalobca poskytol ţalovanému sumu 7 000 000,-- Sk, ktorú sa ţalovaný podľa zmluvy zaviazal vrátiť do
  6. októbra
  7. V prípade omeškania dlţníka s vyplatením úrokov, bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 500,-- Sk za kaţdý deň omeškania a v prípade omeškania dlţníka s vrátením poţičanej sumy po termíne splatnosti, bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 3 000,-- Sk za kaţdý deň omeškania. Keďţe ţalobca peňaţnú sumu v zmluve dohodnutú ţalovanému prenechal a ţalovaný časť z nej do termínu splatnosti nevrátil (súd vzal za preukázané vrátenie sumy 2 410 000,-- Sk), ţalobe po sumu 4 590 000,-- Sk vyhovel. Za nedôvodnú povaţoval ţalobu nad uvedenú sumu a tieţ v časti, v ktorej sa ţalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za omeškania dlţníka s vyplatením úrokov a zmluvnej pokuty za omeškania dlţníka s vrátením poţičanej sumy po termíne splatnosti. Dohodu o zmluvnej pokute povaţoval za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom a preto dospel k záveru, ţe v tejto časti je zmluva podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplatná. K premlčaniu nároku uviedol, ţe aj v prípade, ak by tvrdenie ţalobcu o predĺţení lehoty splatnosti do
  8. októbra 2001 nebolo pravdivé, právo ţalobcu sa nepremlčalo. Z predloţených listinných dôkazov totiţ zistil, ţe ţalovaný uznal záväzok, ţe od ţalobcu prevzal sumu 12 000 000,-- Sk, z ktorej zaplatil 4 500 000,-- Sk a zvyšok vyrovná potom ako získa úver a ţe ţalobca vyzval ţalovaného na splnenie dlhu písomnou výzvou z
  9. novembra 2001 (ţalovaný ju prevzal
  10. novembra 2001), podľa ktorej mal plniť v lehote 5 dní od odoslania výzvy. Na základe uvedených zistení dospel k záveru, ţe premlčacia doba začala plynúť aţ „od uvedeného dátumu“ a keďţe ţalobca podal ţalobu na súd
  11. decembra 2003, uplatnil právo v zákonom stanovej trojročnej premlčacej dobe. Priznanie úroku z omeškania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 517 OZ v spojení s § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
  12. mája 2008 sp.zn. 12 Co 53/2008 na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a rozhodol o trovách celého konania. Zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal zo zistenia, ţe účastníci uzavreli
  13. septembra 2000 v písomnej forme zmluvu o pôţičke v znení jej dodatkov, podľa ktorej ţalobca prenechal ţalovanému sumu 7 000 000,-- Sk, ktorú sa ţalovaný zaviazal vrátiť do
  14. októbra
  15. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe písomnosť z
  16. decembra 2001, ktorú okresný súd povaţoval za uznanie dlhu, nespĺňa všetky zákonom poţadované náleţitosti tohto jednostranného právneho úkonu. Z obsahu tejto písomnosti je totiţ zrejmé, ţe sa v nej okrem zmluvy o pôţičke zo
  17. septembra 2000, uvádza aj ďalšia zmluva (faktoringová zmluva uzatvorená podnikateľskými subjektmi) a ţe ţalovaný obe tieto 3 4 Cdo 116/2009 zmluvy povaţuje za neplatné pre rozpor so zákonom. Hoci sa v ňom uvádza prevzatie sumy 12 000 000,-- Sk a prísľub peniaze v neuhradenom zostatku vrátiť, tento písomný prejav vôle ţalovaného nie je moţné vyloţiť tak, ţe by v ňom bol uvedený dôvod dlhu a jeho výška. Nedošlo teda k účinnému uznaniu dlhu, ktorý právny úkon by mal za následok prerušenie behu premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 OZ. Keďţe ţalobca tvrdenie o predĺţení lehoty splatnosti dlhu do
  18. októbra 2001 ničím nepreukázal, za čas splnenia záväzku povaţoval termín dohodnutý v zmluve o pôţičke. Trojročná všeobecná premlčacia doba tak začala plynúť dňom nasledujúcim po
  19. októbri 2000, t.j.
  20. októbra 2000 a uplynula dňom
  21. októbra
  22. Ţalobca tým, ţe ţalobu podal na súd aţ
  23. decembra 2003, nevykonal právo v dobe uvedenej v § 101 OZ. Keďţe ţalovaný sa v konaní premlčania dovolal, nebolo moţné ţalobcovi premlčané právo priznať. Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmenil a ţalobu zamietol bez toho, aby sa vyjadroval k ostatným námietkam ţalovaným v odvolaní uvádzaným. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému ţalovanému priznal ich náhradu v celkovej sume 616 824,-- Sk. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Uviedol, ţe odvolací súd nesprávne vec právne posúdil v otázke premlčania nároku, keď nesprávne vyloţil uznávací prejav ţalovaného obsiahnutý v jeho liste z 21.decembra
  24. Podľa dovolateľa uvedené podanie právneho zástupcu ţalovaného spĺňa tak po formálnej ako aj materiálnej stránke všetky predpoklady právneho úkonu uznania dlhu v zmysle § 558 OZ. Podanie bolo urobené v písomnej forme, jeho obsahom je reakcia na jeho písomnú výzvu z
  25. novembra 2001 a na jeho návrh dohody o urovnaní zo
  26. decembra 2001, takţe akékoľvek pochybnosti o absencii dôvodu a výšky uznaného dlhu nie sú na mieste. V uznávacom prejave ţalovaný rámcovo uvádza aj zdroj na zaplatenie záväzku a časový úsek, kedy svoj záväzok voči ţalobcovi uhradí. Odvolací súd teda nesprávne, v rozpore s uvedenými písomnými dôkazmi ustálil, ţe nejde o uznanie dlhu a v nadväznosti na to dospel k nesprávnemu právnemu názoru, ţe ţalobca uplatnil nárok po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby. Navrhol preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaný svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu ţalobcu nevyuţil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným 4 4 Cdo 116/2009 prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe jeho dovolanie nie je dôvodné. Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe za mylný povaţuje záver odvolacieho súdu, podľa ktorého obsahom listu právneho zástupcu ţalovaného z
  27. decembra 2001 adresovaného ţalobcovi nie je uznanie dlhu a ţe nárok uplatnený ţalobcom je premlčaný. Ţalobca teda napadá správnosť rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca neopodstatnene namieta dovolací dôvod uvedený v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Za správny, výsledkom vykonaného dokazovania zodpovedajúci treba povaţovať záver odvolacieho súdu, ţe obsahom listu zástupcu ţalovaného (tieţ aj zástupcu spoločnosti V., spol. s.r.o.) z
  28. decembra 2001 adresovaného ţalobcovi, nie je prejav vôle ţalovaného smerujúci k uznaniu dlhu, ktorý je predmetom uplatnenej ţaloby v zmysle § 558 OZ. V tejto súvislosti odvolací súd správne uviedol, ţe k platnosti takéhoto právneho úkonu, okrem písomnej formy a všeobecných náleţitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlţník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva. K tomu treba dodať, ţe ak viacerí dlţníci (napr. fyzická osoba a právnická osoba, ktorej spoločníkom a konateľom je rovnaká fyzická osoba) majú voči veriteľovi niekoľko dlhov (ako tomu bolo v posudzovanej veci) a teda uznávajú viac dlhov, musí byť nepochybne určené, ktoré jednotlivé dlhy jednotliví dlţníci, čo do dôvodu a výšky uznávajú a sľubujú zaplatiť. Za uznanie dlhu však nemoţno povaţovať len vyjadrenie viacerých dlţníkov (ich zástupcu) v tom zmysle, ţe prevzali celkovo určitú sumu peňazí, koľko z nej celkove uhradili a ţe zvyšok v dohľadnej dobe vrátia. V posudzovanej veci list advokáta JUDr. P. P. z
  29. decembra 2001 ako zástupcu nielen ţalovaného, ale aj spoločnosti V. spol. s.r.o., so sídlom v B. adresovaný ţalobcovi, je 5 4 Cdo 116/2009 reakciou jeho klientov na návrhy dvoch dohôd o urovnaní zo
  30. decembra 2001 predloţených ţalobcom (nie reakciou na výzvu ţalobcu z
  31. novembra 2001, ako to zavádzajúco tvrdí ţalobca), ktoré ţalovaný a ani spoločnosť neakceptovali. Z tohto podania je zrejmé, ţe vyjadrenie sa týkalo dvoch právnych úkonov, ktoré so ţalobcom uzavreli jednak ţalovaný (zmluva o pôţičke) a jednak spoločnosť (faktoringová zmluva) a ţe oba právne úkony povaţovali za neplatné. V poslednom odseku tohto listu uvedený text, ţe klienti „uznávajú“, ţe od ţalobcu prevzali celkovo sumu 12 000 000,-- Sk, ţe z nej doposiaľ uhradili sumu 4 500 000,-- Sk a ţe zvyšok mienia uhradiť bezprostredne potom ako získajú úver, nemoţno povaţovať za prejav vôle ţalovaného smerujúci k uznaniu dlhu, ktorý je predmetom uplatnenej ţaloby v zmysle § 558 OZ. Ide tu totiţ len o vyjadrenie viacerých dlţníkov (ich zástupcu) o tom, akú sumu peňazí celkove od ţalobcu prevzali, koľko celkove z tejto sumy uhradili a ţe zvyšok mienia vrátiť. Uvedená časť listu teda neobsahuje, ktoré jednotlivé dlhy jednotliví dlţníci, t.j. ţalovaný a spoločnosť V. spol. s.r.o., čo do dôvodu a výšky uznávajú a sľubujú zaplatiť. Ţalobca preto neopodstatnene namietal, ţe odvolací súd dospel nesprávne k záveru, keď tento list (časť jeho obsahu) nepovaţoval za jednostranný právny úkon uznania dlhu v zmysle § 558 OZ. Za správny treba následne povaţovať aj právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého tento úkon nemohol mať za následok prerušenie behu premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 OZ a ţe právo ţalobcu sa premlčalo, lebo nebolo uplatnené na súde v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe (§ 101 OZ). Pri určení začiatku plynutia premlčacej doby odvolací súd vychádzal správne zo záveru, ţe ţalobca mohol právo po prvý raz vykonať nasledujúci deň po splatnosti dlhu určenej v zmluve dňom
  32. októbra 2000 (výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie ţalobcu o predĺţení splatnosti pôţičky do
  33. októbra 2001 formou dohody so ţalovaným) a teda, ţe trojročná premlčacia doba uplynula dňom
  34. októbra
  35. Keďţe ţalobca podal ţalobu na súd aţ
  36. decembra 2003 a ţalovaný sa v konaní premlčania dovolal, musel odvolací súd na námietku premlčania prihliadnuť a nemohol premlčané právo ţalobcovi priznať (§ 100 ods. 1 OZ). Napokon, správnosť vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu ţalobca v dovolaní ani nenapáda. So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe ţalobca nedôvodne namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. 6 4 Cdo 116/2009 Ţalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovanému však v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto mu neboli priznané. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  37. októbra 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.