1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. AA/2012/037905/10989/OKRVK zo dňa 09.08.2012, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie 2 10Sžso/16/2014 ţalobcu a zmenil výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 03/2012/- OK zo dňa 26.04.2012 a uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 2000 € za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe pokiaľ v čase vykonania kontroly nebol ţalobca, resp. fyzická osoba schopná preukázať existenciu pracovnej zmluvy resp. dohodu o vykonaní pracovnej činnosti, došlo zo strany ţalobcu k porušeniu ust. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
ktorého je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
1 na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca
2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. V opise skutkového stavu kontrolného zistenia sa uvádza, ţe v čase výkonu kontroly dňa 12.03.2012 medzi 9,30 hod. aţ 9,43 hod. menovaná poskytovala informácie o tovare, predávala, obsluhovala zákazníka a blokovala na registračnej pokladni. Kontrolnému orgánu uviedla, ţe zatiaľ je v evidencii úradu ako nezamestnaná, ţe túto činnosť vykonáva na skúšku, avšak doposiaľ nepodpísala ţiadny doklad o vzniku pracovného vzťahu. Menovaná sa nezmienila o tom, ţe by došlo medzi ňou a ţalobcom k uzatvoreniu príkaznej zmluvy a existenciu takejto zmluvy nepotvrdil ani ţalobca, ktorý mal moţnosť uviesť do protokolu poznámku o existencii takejto zmluvy. Navyše o tom, ţe v čase vykonania kontroly bola medzi ţalobcom a fyzickou osobou R. Š. uzatvorená príkazná zmluva, boli správne orgány oboznámené aţ po viac ako mesiaci, a to v písomnom odvolaní, ktoré zaslal ţalobca správnemu orgánu. Uzatvorenie príkaznej zmluvy medzi ţalobcom a R. Š. spochybňuje aj tá skutočnosť, ţe dňa 12.03.2012, t. j. v deň, kedy mala byť uzatvorená aj príkazná zmluva, tieto dva subjekty uzatvorili aj dohodu o pracovnej činnosti, ktorú ţalobca predloţil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave aţ dňa 14.03.2012. Preto sa tvrdenie o existencii príkaznej zmluvy javí ako účelové a súd ho vyhodnotil ako nedôveryhodné. Okrem iného aj z obsahu priebeţného protokolu, teda dokumentu vyhotoveného bezprostredne po vykonaní kontroly, ktorý podpísala aj p. R. Š. vyplýva tieţ skutočnosť, ţe táto osoba bola v čase kontroly ešte v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, čo menovaná sama uviedla do zápisnice a ţe dovtedy nedošlo z jej strany a zo strany ţalobcu k podpisu ţiadneho dokladu, ktorý by nasvedčoval vznik pracovného vzťahu. Ani v tomto protokole sa nenachádza ţiadna poznámka o tom, ţe by p. R. Š. vykonávala prácu na základe 3 10Sžso/16/2014 inej zmluvy, napr. príkaznej ako uvádza ţalobca. Navyše v danom smere je z hľadiska posúdenia porušenia povinností zamestnávateľa rozhodujúca skutočnosť, ţe z registračného listu fyzickej osoby nachádzajúcom sa v pripojenom spisovom materiáli jednoznačne vyplýva, ţe rozhodujúcim časom prihlásenia p. R. Š. do registra Sociálnej poisťovne bol čas 12.03.2012 o 14:54:53, teda aţ po vykonanej kontrole. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, ţe uzavretie ústnej príkaznej zmluvy medzi ţalobcom a R. Š. nie je spochybnené tým, ţe jej uzavretie bolo tvrdené aţ po viac ako mesiaci v podanom odvolaní. Obidvaja totiţ nemajú právne vzdelanie. V zloţitom procese hľadania práva a spravodlivosti nemoţno dávať ţalobcovi na ťarchu, ţe nevedel posúdiť a vyhodnotiť v rámci prvoinštančného správneho konania, keď nebol zastúpený právnym zástupcom, uzavretie ústnej zmluvy ohľadom „záskoku“, prípadne „dočasnej výpomoci“ p. Š., ako uzavretie ústnej príkaznej zmluvy, keď zástupcovia správneho orgánu formulovali svoje otázky iba ohľadom uzavretia písomnej pracovnej zmluvy. Taktieţ poukazuje na to, ţe i rozhodnutie o správnom delikte je tzv. trestným obvinením v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom tento článok kaţdému zaručuje právo na spravodlivý proces. V rámci práva na spravodlivý proces
čl. 46 Ústavy SR je tak správny orgán okrem iného povinný zachovávať v konaní dôleţité zásady správneho trestania, medzi ktoré patrí zásada prezumpcie neviny, ktorá poţaduje, aby vina obvineného bola úplne a nepochybne preukázaná, pričom pokiaľ sú pochybnosti o vine obvineného, je potrebné rozhodnúť v jeho prospech (in dubio pro reo). Ďalej poukázal aj na zásadu subsidiarity,
ktorej je potrebné obmedziť trestanie iba na prípady, kedy je to odôvodnené závaţnosťou a spoločenskou nebezpečnosťou protiprávneho konania. Skutočnosť, ţe p. Š. mala osvedčiť podpisom, ţe vykonávala v prevádzke ţalobcu predaj a obsluhu, nie je moţné brať za právne relevantnú, pretoţe správnosť uvedených zistení a okolností podpisu Priebeţného protokolu sú sporné. Poukázal na skutočnosť, ţe prítomnosť osoby v prevádzke neznamená, ţe dotknutá osoba je predavačkou a zo samotnej kontroly a zápise o nej nevyplýva, ţe bol fakticky predaný akýkoľvek tovar, teda z toho nevyplýva, ţe bola vykonávaná závislá práca vo vzťahu nadriadenosti ţalobcu a podriadenosti p. Š.. Na základe vyššie uvedeného navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. 4 10Sžso/16/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 24.10.2013. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 25.03.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
1 O.s.p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak vyuţíva závislú prácu fyzickej 5 10Sžso/16/2014 osoby a nemá s ňou zaloţený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
osobitného predpisu.
2 zákona o nelegálnej práci, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať
2 a 3.
zákona o nelegálnej práci, postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. (zákon č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti)
1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sluţbách zamestnanosti“), ústredie a úrad uloţia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
osobitného predpisu od výšky 2000 € do 200 000 €, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur.
2 zákona o sluţbách zamestnanosti, ústredie a úrad pri ukladaní pokuty
odseku 1 prihliadajú na závaţnosť zistených nedostatkov a závaţnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloţenie pokuty
odseku 1 písm. b/, aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu. V danej veci odvolací súd posudzoval najmä otázku, či v prípade ţalobcu išlo o nelegálne zamestnávanie p. Š. alebo o súkromnoprávny vzťah zaloţený na základe príkaznej zmluvy, ďalej či bola ţalobcovi preukázaná vina za nelegálne zamestnávanie a či konanie ţalobcu dosiahlo odôvodnenú závaţnosť a spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania. Z administratívneho spisu ţalovaného odvolací súd zistil, ţe dňa 12.03.2012 vykonali poverení zamestnanci oddelenia kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava kontrolu dodrţiavania zákona č. 82/2005 Z. z. a v prevádzke kontrolovaného subjektu (ţalobcu) kontrolovali fyzickú osobu R. Š., ktorá v čase medzi 9,30 hod. aţ 9,43 hod. dňa 12.03.2012 poskytovala informácie o tovare, predávala, obsluhovala zákazníka a blokovala na 6 10Sžso/16/2014 registračnej pokladni, pričom pracovníkom úradu nevedela predloţiť doklad o vzniku pracovnoprávneho vzťahu. Dňa 14.03.2012 sa na ÚPSVaR Trnava, oddelenie kontroly dostavil ţalobca a predloţil Ţivnostenský list, Dohodu o pracovnej činnosti p. R. Š. zo dňa 12.03.2012, taktieţ doklad o elektronickom prihlásení p. R. Š. do registra poistencov Sociálnej poisťovne zo dňa 12.03.2012 - rozhodujúci čas: 14:54:53. Zástupca kontrolovaného subjektu predloţil Registračný list zamestnávateľa s potvrdením o prijatí Sociálnou poisťovňou zo dňa 12.03.2012. Spolu s ním predloţil Registračný list FO p. R. Š., ktorý však,
jeho vyjadrenia, Sociálna poisťovňa odmietla prijať, nakoľko mu vysvetlili, ţe zamestnávateľ, ktorý zamestnáva jedného zamestnanca, má od 01.12.2011 povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov Sociálnej poisťovne elektronickou formou. Ďalej sa vyjadril, ţe v čase výkonu kontroly vybavoval doklady p. R. Š. u účtovníčky. Na základe takto zisteného skutkového stavu uloţil prvostupňový správny orgán ţalobcovi pokutu vo výške 2000 €.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V uvedenom prípade je najvyšší súd toho názoru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, vychádza z logického a správneho právneho posúdenia danej veci, a preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, ako len v celom rozsahu konštatovať správnosť dôvodov, z ktorých krajský súd pri posúdení danej veci vychádzal, pričom odvolací súd pre zdôraznenie správnosti dodáva ďalšie doplňujúce dôvody. Čo sa týka tvrdenia ţalobcu, ţe v danom prípade išlo o súkromnoprávny vzťah zaloţený na základe uzatvorenej ústnej príkaznej zmluvy, pričom ţalovaný správny orgán mal v odvolacom konaní na túto skutočnosť vzhľadom na zásadu úplnej apelácie odvolacieho správneho konania prihliadať, najvyšší súd podotýka, ţe v preskúmavanom prípade nebolo rozhodujúce, v ktorej fáze konania bol tento dôvod uplatnený (či v čase vykonania kontroly, v prvostupňovom správnom konaní alebo v odvolacom správnom konaní), ale akú povahu mal tento právny úkon označený ţalobcom ako aj p. Š. ako „Príkazná zmluva“. Všeobecne platí, ţe zmluva sa posudzuje
obsahu a nie formy (napr. príkazná zmluva, ktorá vykazuje znaky závislej práce a nie znaky príkaznej zmluvy, môţe byť prekvalifikovaná na pracovnú zmluvu) a rozhodujúca je aj praktická realizácia zmluvy. Dôleţitou skutočnosťou je 7 10Sžso/16/2014 teda preskúmanie faktickej situácie vţdy v konkrétnom prípade (posúdenie okolností konkrétneho prípadu). V právnych úpravách iných štátov sa vyvinuli tzv. testy, kde sa v komplexe zoberú do úvahy všetky znaky (alebo najdôleţitejšie znaky, prípadne len jeden hlavný znak – nadriadenosť a podriadenosť) danej činnosti a posúdi sa, či ide o činnosť, ktorú moţno podradiť pod pracovnoprávny vzťah alebo nie. Niektorým zo znakov sa môţe priznať väčšia alebo rozhodujúca váha ako iným. Súdy tu porovnávajú, či na základe znakov, ktoré vykazuje vykonávaná práca, ide o pracovnoprávny vzťah (závislú prácu) alebo samostatnú činnosť (SZČO, podnikanie). Pri takomto posudzovaní prítomnosť alebo neprítomnosť jedného znaku nehrá (ak nejde o znak kľúčový) rozhodujúcu úlohu. Právna teória rieši prípady, ak bola uzatvorená napr. príkazná zmluva, hoci zo znakov činnosti, ktorú jedna osoba vykonáva pre druhú osobu vyplýva, ţe ide o závislú prácu. V danom prípade vţdy, v kaţdom odvetví práva, platí právne výkladové pravidlo, ţe zmluva sa posudzuje
obsahu (t. j. čo je v nej dojednané), nie
svojho pomenovania (a ani
pomenovania zmluvných strán) a zároveň pre posúdenie situácie má význam aj reálne vykonávanie zmluvy (prednosť má posúdenie reálneho správania pred dojednaným obsahom). Napr. právna úprava v SR umoţňuje tam, kde bola uzatvorená príkazná zmluva a mala sa uzatvoriť pracovná zmluva, riešiť tieto otázky cez ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 41a Občianskeho zákonníka – zastretý právny úkon) a v právnej teórii sa potom riešia, tzv. simulované, disimulované právne úkony, ako aj konverzia právnych úkonov z jedného úkonu na druhý právny úkon). Pri posudzovaní, či ide o závislú prácu alebo nie, príslušné orgány berú do úvahu aj vôľu strán, t. j. či, ak uzatvorili občianskoprávnu zmluvu alebo obchodnoprávnu zmluvu, ich vôľou bolo uzatvoriť takúto zmluvu alebo mali v skutočnosti záujem uzatvoriť pracovnú zmluvu (disimulácia
Občianskeho zákonníka) a v nadväznosti na to aj vôľu strán prejavovanú pri realizácii tejto zmluvy. Obsahu zmluvy totiţ zmluvné strany musia prispôsobiť aj spôsob a skutočný priebeh vykonávania práce (napr. neurčuje sa pracovný čas, ale termíny na dodanie tovaru, pouţíva vlastné zariadenie, pracuje u seba a pod. – uvedené samozrejme neplatí absolútne, pretoţe aj SZČO, napr. môţe vykonať prácu v prevádzke druhej zmluvnej strany). Pri posúdení znakov závislej práce v SR sa teda: 1) zmluva (právny úkon) má posudzovať
obsahu, nie
formy, 2) pri posudzovaní sa môţe dať rôzna váha 8 10Sžso/16/2014 rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť, 3) nedojednanie odmeny, pracovného času má posúdiť ako obídenie zákona (v danom prípade zákona o nelegálnej práci), nie ako neprítomnosť znaku, 4) brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky, ako aj celkovú situáciu. (JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD. – Individuálne pracovné právo, Vydavateľ: Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR; Bratislava 2014, ISBN 978–80–89149–42–1 /broţované/). V danom prípade zastáva Najvyšší súd Slovenskej republiky názor, ţe ţalobca s p. Š. mali právnym úkonom označeným ako „príkazná zmluva“ v úmysle disimulovať v zmysle ust. § 41a Občianskeho zákonníka právny úkon (napr. pracovná zmluva, dohoda o pracovnej činnosti) zakladajúci pracovnoprávny vzťah upravený Zákonníkom práce, a tým sa vyhnúť zodpovednostným následkom vyplývajúcich z ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. K námietke ţalobcu, aby bola vina ţalobcu úplne a nepochybne preukázaná, pričom pokiaľ sú pochybnosti o vine obvineného, je potrebné rozhodnúť v jeho prospech (in dubio pro reo), Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, ţe tzv. zmiešané správne delikty fyzických osôb – podnikateľov sa v zmysle teórie správneho práva (doc. JUDr. Machajová, CSc. a kol. – Všeobecné správne právo – 5. aktualizované vydanie Vydavateľ: Eurokódex, Bratislava 2010, ISBN 978-80-89447-27-5) zásadne neviaţu na zavinenie. Podnikajúca fyzická osoba je za tento delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumoţňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň, pretoţe prevaţne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Z toho vyplýva záver, ţe fyzická osoba – podnikateľ zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie. Odvolací súd ďalej konštatuje, ţe námietka ţalobcu,
ktorej je potrebné obmedziť trestanie iba na prípady, kedy je to odôvodnené závaţnosťou a spoločenskou nebezpečnosťou protiprávneho konania, je taktieţ bezdôvodná. V teórii správneho práva hmotného prevaţuje vymedzenie,
ktorého správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré o. i patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť). Tá znamená, ţe právo spája s kaţdým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). Aj keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho 9 10Sžso/16/2014 trestu, ţe správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice. V danom prípade prvostupňový správny orgán uloţil pokutu vo výške 2000 € na dolnej hranici zákonom stanovenej sankcie, preto nezostalo odvolaciemu súdu nič len opäť konštatovať, ţe rozhodnutie ako aj postup prvostupňového správneho orgánu a ţalovaného bolo v súlade so zákonom. V prípade vyuţitia analógie trestného práva, konkrétne inštitútu, tzv. materiálneho korektívu
2 Trestného zákona, odvolací súd poznamenáva, ţe analógia predstavuje interpretačný postup, ku ktorému má teória správneho práva skôr negatívny prístup. Kritiku k vyuţitiu analógie v správnom trestaní nachádzame u Kukliša, a táto je zaloţená na viacerých argumentoch, ktoré spočívajú najmä v nesplnení podmienok jej prípustnosti v otázkach správneho trestania. Uvádza, ţe analógia je jedným z interpretačných postupov v tých prípadoch, keď zákonná úprava neposkytuje návod na riešenie daného právneho problému. Všeobecne sa v správnom práve analógia nepripúšťa. Na jej výnimočné a obmedzené pouţitie by mali byť zároveň splnené tieto podmienky: medzera v zákone, pouţitím analógie neutrpí páchateľ, jej pouţitím neutrpí chránený záujem. Uvádza tieţ, ţe pre uplatnenie väčšiny zásad aplikovaných v trestných konaniach aj v konaniach, v ktorých sú ukladané správno-právne sankcie, analógia vôbec potrebná nie je (Kukliš, Ľuboš. Správne trestanie v judikatúre NS SR. In: Správne súdnictvo a rekodifikácia civilného práva procesného. Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v Slovenskej republike : zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2012, s. 327 - 336). Na základe uvedeného súd je toho názoru, ţe zákonná úprava trestania správnych deliktov fyzických osôb – podnikateľov v zmysle zákona o nelegálnom zamestnávaní je upravená dostatočným a jasným spôsobom – absentuje medzera v zákone, preto vyuţitie analógie trestného práva nie je potrebné. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu
1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 250k ods.1 O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovaný nárok na náhradu trov konania nemá. 10 10Sžso/16/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. marca 2015 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.