Najvyšší súd 8Sžp/27/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: DEVELOPMENT 1, s.r.o., so sídlom Saratovská 3, Bratislava, IČO: 35 841 885, z

opravným uznesením č. k. 1S/32/2013- 137 zo dňa

1. októbra 2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/32/2013-114 zo dňa
2. júla 2013,

opravným uznesením č. k. 1S/32/2013- 137 zo dňa

1. októbra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. A/2012/2062-/HLO zo dňa
2. novembra 2012

rozhodnutím Mestskej časti Bratislava – Dúbravka č. SU-3738/1805/2012/U/5/VL zo dňa

1. marca 2012 a vec ţalovanému vrátil na ďalšie konanie. 8Sžp/27/2013 2 Konštatoval, ţe ţalovaný rozhodnutím č. A/2012/2062-/HLO zo dňa
2. novembra 2012 zmenil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava – Dúbravka č. SU- 3738/1805/2012/U/5/VL zo dňa
3. marca 2012 o umiestnení stavby „Pod záhradami – polyfunkčný komplex Bratislava – Dúbravka“ navrhovateľa ATS plus a.s. tak, ţe vo výrokovej časti uvedenú vzdialenosť navrhovaného stavebného objektu SO 03.3 – sekcia „B“ od hranice s pozemkom parc. č. X., k.ú. D. – 0,60 m zmenil na vzdialenosť 1,00m; v ostatných častiach rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, ţe rozhodnutia vydané v prvom i druhom stupni správneho konania vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd vyslovil, ţe umiestňovaná stavba je v rozpore s platným Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení Zmien a doplnkov
4. Uviedol, ţe záväzné stanovisko hlavného mesta SR Bratislavy k navrhovanej stavbe č. MAGS ORM 30938/2008-76260 zo dňa
5. januára 2009, ako aj stanovisko hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 53434/11-351972 zo dňa
6. novembra 2011 k námietkam účastníkov konania smerujúcim proti obsahu záväzného stanoviska k investičnej činnosti č. MAGS ORM 30938/2008-76260 zo dňa
7. januára 2009 boli vydané pred nadobudnutím účinnosti Zmien a doplnkov 02 Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy prijatých všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 17/2011 zo dňa
8. decembra 2011, teda ku dňu
9. februára 2012 stratili svoju platnosť. Preto sa súd prvého stupňa nestotoţnil s názorom účastníka konania a ţalovaného, ţe navrhovaná polyfunkčná stavba spoločnosti ATS plus a.s. je v súlade s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok
10. Poukázal na skutočnosť, ţe uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 400/2011 zo dňa
11. decembra 2011 bola schválená územno-plánovacia dokumentácia, Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky
12. Ďalej uviedol, ţe záväzná časť Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky 02 bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 17/2011 z
13. decembra 2011, ktoré nadobúda účinnosť dňom
14. februára
15. Doplnil, ţe v Územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky 02 sa ďalej v časti regulácia vyuţitia v stabilizovaných územiach uvádza, ţe hranica funkčnej plochy je vymedzená podľa legendy v regulačnom výkrese. Pre posúdenie investičného zámeru nachádzajúceho sa len v časti funkčnej plochy platia na ploche, na ktorej má byť realizovaný 8Sžp/27/2013 3 zámer stavby, definície a ukazovatele intenzity vyuţitia územia záväzné pre celú funkčnú plochu, čo znamená, ţe koeficienty zastavanosti sa vzťahujú ku kaţdému pozemku zvlášť a nie k celému územiu, ako to bolo do roku
16. Vyslovil, ţe spoločnosť ATS plus a.s. má vydané územné rozhodnutie podľa neplatného územného plánu, keď v čase rozhodovania platil uţ nový územný plán, kde by mal byť zohľadnený koeficient zastavanosti len k pozemku vlastníka a nie k celému územiu. Ku námietke účastníka konania, ţe ţalobca ku dňu podania ţaloby ani doposiaľ nie je vlastníkom parciel č. X., X. a X. a z toho titulu nemôţe byť dotknutý na svojich právach vlastníka susedného pozemku, nakoľko vlastníkom nie je, súd prvého stupňa uviedol, ţe okruh účastníkov v správnom súdnictve je viazaný na účasť v administratívnom konaní, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie, pretoţe ochrana poskytovaná súdmi v správnom súdnictve má subsidiárnu povahu vo vzťahu k ochrane poskytovanej správnymi orgánmi. Z administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, ţe ţalobca pred správnymi orgánmi, ako aj vo vzťahu k spoločnosti ATS plus a.s. vystupoval ako vlastník susednej nehnuteľnosti a to parcely č. X., X., X. v k.ú. D. a bol súčasne navrhovateľom v územnom konaní o umiestnenie stavby „Administratívna budova – Dúbravka“. Ďalej uviedol, ţe realizovať stavbu je moţné aţ na základe právoplatného stavebného povolenia a doklady preukazujúce vlastnícke práva k pozemku alebo iné právo k pozemku podľa § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) musí stavebník priloţiť najneskôr k ţiadosti o vydanie stavebného povolenia. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 492,01 € na účet právneho zástupcu ţalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Následne opravným uznesením č. k. 1S/32/2013-137 zo dňa
17. októbra 2013 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/32/2013-114 zo dňa
18. júla 2013 vo výroku v časti o trovách konania opravil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 € do 30 dní od nadobudnutia 8Sžp/27/2013 4 právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej rozhodol, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 331,12 € a to na účet právneho zástupcu ţalobcu Mgr. Ľubomíra Bugáňa do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň vyslovil, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 137,97 € a to na účet právneho zástupcu ţalobcu Mgr. Kataríny Bugáňovej do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Uvedený postup odôvodnil skutočnosťou, ţe vo výroku písomného vyhotovenia rozhodnutia došlo k chybe, keď bol nesprávne uvedený výrok o trovách konania bez uplatnenia § 151 ods. 8 O.s.p.

§ 246cO.s.p.

s tým, ţe súd nevzal do úvahy dvoch rozdielnych právnych zástupcov ţalobcu, preto nesprávne vypočítané trovy konania v zmysle § 164 O.s.p. opravil. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ţalovaný, ako aj účastník konania obchodná spoločnosť ATS plus a.s. Ţalobca podaným odvolaním napadol výrok o trovách konania z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe ţalovanému uloţí povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 331,12 € na účet právneho zástupcu ţalobcu advokáta Mgr. Ľubomíra Bugáňa a vo výške 137,97 € na účet právneho zástupcu ţalobcu advokátky Mgr. Kataríny Bugáňovej. Zároveň navrhol, aby bola ţalovanému uloţená povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania vo výške 50 € na účet právneho zástupcu ţalobcu advokátky Mgr. Kataríny Bugáňovej. Súdu prvého stupňa vyčítal, ţe v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil skutočnosť, ţe ţalobca bol v konaní postupne zastúpený dvoma rôznymi právnymi zástupcami, ako aj skutočnosť, ţe právna zástupkyňa ţalobcu Mgr. Katarína Bugáňová nie je platcom DPH. Ţalovaný podal odvolanie v plnom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/32/2013-114 zo dňa

1. júla 2013 ako nezákonný zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne ţiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, ţe ţalobu zamieta. Namietal, ţe konštatovanie krajského súdu, ţe umiestňovaná stavba je v rozpore s platným Územným plánom mesta Bratislavy, rok 2007 v znení Zmien a doplnkov 02, nevychádza z presne zistenej skutočnosti. Uviedol, ţe predmetné územie, v ktorom je umiestňovaná navrhovaná stavba, sa aj po schválení Zmien 8Sžp/27/2013 5 a doplnkov 02 nachádza v území, určenom ako rozvojové, označené kódom H, čo je zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti, kód funkcie 501, teda oproti pôvodnému Územnému plánu mesta Bratislavy, rok 2007 sa schválenými zmenami a doplnkami funkčné vyuţitie územia nezmenilo. Doplnil, ţe funkčná regulácia rozvojových plôch v Zmenách a doplnkoch 02 je daná v regulačnom výkrese a vyjadrená farbou v súlade s komplexným návrhom funkčného vyuţitia plôch a súvisiacimi tabuľkami, ktoré obsahujú aj podrobné definovanie škály moţností a podmienok pre lokalizáciu konkrétnych zariadení. K regulačnému výkresu je vytvorený systém tabuliek a ku kaţdému kódu, ktorým sú označené jednotlivé plochy v regulačnom výkrese, prislúcha v tabuľkách konkrétny regulatív – ukazovateľ miery vyuţitia územia. Zdôraznil, ţe stavebný úrad nemal dôvod zamietnuť predloţený návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko tento nebol v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou ani s ostatnými právnymi predpismi, platnými a účinnými ku dňu vydania rozhodnutia, hoci je pravdou, ţe obe stanoviská k umiestneniu stavby „Pod záhradami – polyfunkčný komplex Bratislava – Dúbravka“ boli vydané pred účinnosťou Zmien a doplnkov
2. Dodal, ţe schválenie zmien a doplnkov platnej územnoplánovacej dokumentácie v prípade, ţe sa konkrétnej lokality nedotýkajú ţiadne zmeny, ţalovaný nepovaţoval za takú zmenu, ktorá by mala za následok nevydanie rozhodnutia o umiestnení stavby z titulu zmeny právneho predpisu, ku ktorému došlo v priebehu konania. Účastník konania obchodná spoločnosť ATS plus a.s. podal odvolanie v plnom rozsahu z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 3 druhá veta

§ 220O.s.p.

zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietne. Súčasne ţiadal, aby odvolací súd ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť účastníkovi konania náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 662,26 €. Krajskému súdu vyčítal, ţe v napadnutom rozhodnutí sa zaoberal len s námietkami účastníka konania týkajúcimi sa aktívnej legitimácie ţalobcu, t.j. s tvrdením, ţe ţalobca ku dňu podania ţaloby ani doposiaľ nie je vlastníkom parciel č. X., X. a X., na ktorých chce umiestniť stavbu ţalobca, z ktorého titulu nemôţe byť dotknutý na svojich právach vlastníka susedného pozemku, pričom s jeho ďalšími námietkami ako účastníka konania uvedenými vo vyjadrení zo dňa

1. mája 2013 sa krajský súd nezapodieval a nevyjadril sa k ním. Namietal, ţe súd prvého stupňa ţalobu ţalobcu nesprávne právne a skutkovo posúdil, nakoľko mal za to, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu obligatórnych podmienok 8Sžp/27/2013 6 prípustnosti a opodstatnenosti podanej ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného, keď v ţalobe konkrétne a presne nevymedzil, v čom má spočívať ukrátenie na právach účastníka územného konania o umiestnenie stavby navrhovateľa ATS plus a.s. a na práve umiestniť stavbu ţalobcu, vzniknuté v dôsledku napadnutého rozhodnutia ţalovaného a procesného postupu mu predchádzajúcemu. Z uvedeného dôvodu povaţoval rozhodnutie krajského súdu za nepreskúmateľné a arbitrárne, ktorého odôvodnenie nespĺňa základné náleţitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. V naznačenom kontexte poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 23/04, II. ÚS 6/03-37, I. ÚS 236/
2. Ďalej dal do pozornosti, ţe judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva nevyţaduje, aby na kaţdý argument účastníka konania, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument, v spojitosti s ktorým tvrdením poukázal na ich rozhodnutia I. ÚS 18/04, Ruiz Torija c. Španielsko z
3. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
4. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z
5. mája 1997 a Higgins c. Francúzsko z
6. februára
7. V súvislosti s ukrátením na právach účastníka územného konania o umiestnenie stavby navrhovateľa ATS plus a.s. mal za to, ţe ţalobca sa v ţalobe obmedzil na popis procesného postupu predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia ţalovaného a rozhodnutia stavebného úradu, z ktorého vyvodil porušenie zásad správneho konania zo strany správnych orgánov. V tejto súvislosti poukázal v celom rozsahu na vyjadrenie účastníka konania zo dňa
8. mája 2013, v ktorom okrem iného uviedol, ţe je potrebné dôsledne rozlišovať medzi dvoma samostatnými územnými konaniami pre jednotlivé stavby ţalobcu a účastníka konania. Namietal, ţe krajský súd sa v odôvodnení rozsudku obmedzil na sumarizáciu procesného postupu zo strany správneho orgánu prvého stupňa a zo strany ţalovaného, avšak ţiadnym relevantným spôsobom sa nevysporiadal s tvrdeniami ţalobcu, ani s tvrdeniami ţalovaného a účastníka konania týkajúcimi sa tohto procesného postupu. V súvislosti so ţalobcom namietaným ukrátením na práve umiestniť stavbu zdôraznil, ţe tento neuviedol, čím konkrétne by malo rozhodnutie ţalovaného ukrátiť jeho právo na umiestnenie stavby ţalobcu. Nesúhlasil s názorom, ţe rozhodnutie o umiestnení stavby je hlavným a determinujúcim faktorom pre vyuţitie susedného pozemku, pričom následne poukázal na § 37 ods. 1 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, ţe základným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón, prípadne spracované územnoplánovacie podklady. Následne upozornil na skutočnosť, ţe zo ţalobného 8Sžp/27/2013 7 návrhu nie je zrejmé, na základe akého návrhu na umiestnenie stavby by mala byť stavba ţalobcu umiestnená, nakoľko tento podal na stavebný úrad tri návrhy na vydanie územného rozhodnutia o umiestnenie stavby, a to dňa
9. júna 2008, dňa
10. júna 2011 a dňa
11. decembra
12. Uviedol, ţe o prvých dvoch návrhoch ţalobcu bolo meritórne rozhodnuté, teda tretí návrh musí byť zo strany ţalobcu spracovaný tak, aby rešpektoval prebiehajúce územné konanie na umiestnenie stavby účastníka konania na susednom pozemku. Rovnako tak dal do pozornosti, ţe súd prvého stupňa nedostatočne a nesprávne posúdil námietku účastníka konania, ţe tvrdenia ţalobcu o porušení jeho ústavných práv ako vlastníka susedných nehnuteľností (pozemkov s parc. č. X., X. a X.), a to jeho práva umiestniť na týchto pozemkoch stavbu, sú irelevantné, nakoľko tento ku dňu podania ţaloby a ani doposiaľ nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Zároveň zdôraznil, ţe „právo umiestniť stavbu“ nie je podmienené vlastníckym právom k pozemkom, na ktorých má byť stavba umiestnená. Preto mal za to, ţe právo umiestniť stavbu nezasahuje do vlastníckeho práva ţalobcu, keďţe toto právo je obsiahnuté v územnom rozhodnutí, ktorým sa len určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, teda ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje. Následne namietal, ţe ak má po rozhodnutí o umiestnení stavby nasledovať ešte ďalšie rozhodnutie, aţ na základe ktorého môţe byť stavba uskutočnená, nemôţe byť rozhodnutím o umiestnení stavby ţalobca priamo dotknutý na svojich právach, keď navyše porušenie svojich práv v ţalobe ani bliţšie nekonkretizuje. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţo/55/2010 a sp. zn. 5Sţo/146/
13. Krajskému súdu taktieţ vyčítal nesprávnosť záveru, v ktorom sa stotoţnil s tvrdením ţalobcu, podľa ktorého rozpor napadnutého rozhodnutia stavebného úradu a teda investičného zámeru účastníka konania s platným Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení Zmien a doplnkov 02 spočíva v nesplnení poţiadaviek v ňom určených, a to konkrétne nesplnenie poţiadavky regulácie s ohľadom na maximálny index podlaţných plôch, maximálny index zastavanej plochy a maximálny koeficient zelene. Namietal, ţe uvedené konštatovanie ţalobcu bolo len všeobecné, pričom neobsahovalo konkrétny a určitý údaj o tom, ako presne mali byť poţiadavky regulácie, resp. jednotlivé indexy a koeficienty porušené. Upozornil, ţe Zmenami a doplnkami 02 k Územnému plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 neboli zmenené regulatívy intenzity vyuţitia rozvojových 8Sžp/27/2013 8 území pre mestskú časť D., pre rozvojové územie kód H, zmiešané územia bývania a občianskej vybavenosti kód 501, t.j. maximálne a minimálne výšky jednotlivých koeficientov ostali nezmenené. Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného zo dňa
14. septembra 2013 a k odvolaniu účastníka konania zo dňa
15. októbra 2013 navrhol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/32/2013-114 zo dňa
16. júla 2013 potvrdiť a súčasne uloţiť ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania. V predloţenom vyjadrení k odvolacím námietkam ţalovaného a účastníka konania vo veci súladu investičného zámeru účastníka konania s príslušným územným plánom uviedol, ţe tvrdenia ţalovaného prezentované v odvolaní sú nepravdivé a zavádzajúce. Zdôraznil, ţe s ohľadom na zákonnú úpravu procesného postupu stavebného úradu, si mal príslušný stavebný úrad v správnom konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia ţalovaného po zmene Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy opätovne vyţiadať záväzné stanovisko Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy k súladu investičného zámeru „Pod záhradami – polyfunkčný komplex Bratislava – Dúbravka“ s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, v znení Zmien a doplnkov
17. Vo vzťahu k odvolacej námietke účastníka konania týkajúcej sa aktívnej legitimácie ţalobcu na podanie ţaloby uviedol, ţe v podanej ţalobe svoju aktívnu legitimáciu v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p. preukázal, nakoľko táto obsahuje jeho tvrdenie a preukázanie skutočnosti, ţe ţalobca bol na svojich právach rozhodnutím ţalovaného a jemu predchádzajúcim procesným postupom ukrátený. Zdôraznil, ţe ţalobca v ţalobe jednoznačne identifikoval konkrétne subjektívne práva mu vyplývajúce zo správneho poriadku a stavebného zákona, na ktorých bol rozhodnutím ţalovaného a jemu predchádzajúcim procesným postupom ukrátený. Dodal, ţe súčasne odkazoval na konkrétne úkony ţalovaného a príslušného stavebného úradu, resp. ich rozhodnutia, v dôsledku ktorých došlo k porušeniu subjektívnych práv ţalobcu. Ohľadom námietky účastníka konania, spočívajúcej v tvrdení o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku sa vyjadril, ţe vzhľadom na zistený rozpor rozhodnutia ţalovaného s aplikovateľnými právnymi predpismi, čo samo o sebe zakladá dôvod pre jeho zrušenie a vrátenie veci ţalovanému, nepovaţoval prvostupňový súd za potrebné zaoberať sa ďalšími vadami procesného postupu ţalovaného, resp. vadami konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia ţalovaného, vytýkanými ţalobcom v ţalobe. 8Sžp/27/2013 9 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môţe byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. 8Sžp/27/2013 10 Z obsahu odvolania účastníka konania je zrejmé, ţe okrem iného namietal skutočnosť, ţe ţaloba ţalobcu nespĺňa obligatórne podmienky prípustnosti a opodstatnenosti podanej ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného, keď tento v ţalobe konkrétne a presne nevymedzil, v čom má spočívať ukrátenie na právach účastníka územného konania o umiestnenie stavby navrhovateľa ATS plus a.s., ako aj na práve umiestniť stavbu ţalobcu, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku napadnutého rozhodnutia ţalovaného a procesného postupu mu predchádzajúcemu. Súd prvého stupňa sa v prejednávanej veci nezaoberal dôsledne ani námietkou účastníka konania, ktorou poukázal na neopodstatnenosť tvrdení ţalobcu o porušení jeho ústavných práv ako vlastníka susedných nehnuteľností (pozemkov s parc. č. X., X. a X.), a to jeho práva umiestniť na týchto pozemkoch stavbu, nakoľko tento ku dňu podania ţaloby a ani doposiaľ nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Opomenul aj námietku účastníka konania, ţe právo umiestniť stavbu nie je podmienené vlastníckym právom k pozemkom, na ktorých má byť stavba umiestnená, na základe ktorého tvrdenia namietal, ţe právo umiestniť stavbu nezasahuje do vlastníckeho práva ţalobcu, ktorý preto nemôţe byť rozhodnutím o umiestnení stavby priamo dotknutý na svojich právach. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy vykladať a uplatňovať tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania (teda aj účastníka pribratého do konania) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky 8Sžp/27/2013 11 právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, pripadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04 – www.concourt.sk). Túto poţiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z

1. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tieţ pripomína, ţe právo na spravodlivý súdny proces nevyţaduje, aby súd v rozsudku reagoval na kaţdý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia povaţovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielko a Hiro Balani/Španielsko, oba z
2. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010 či sp. zn. II. ÚS 537/2010 - www.concourt.sk). Vychádzajúc z uvedeného aj v správnom súdnictve nesporne obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nielen právo ţalobcu, ale aj ţalovaného správneho orgánu a účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré bude zodpovedať na ich primárne námietky oponujúce ţalobe ţalobcu voči rozhodnutiu ţalovaného. 8Sžp/27/2013 12 Opomenutie krajského súdu, ţe sa v rozhodnutí ţiadnym spôsobom nevysporiadal s vyššie uvedenými námietkami účastníka konania, však zhora definovanému právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho všeobecného súdu, nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na námietky účastníka konania uvedené v jeho vyjadrení. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, súd v správnom súdnictve je oprávnený a povinný vysporiadať sa nielen s námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe, ale aj námietkami ţalovaného a účastníka konania uvedenými v ich vyjadreniach. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel konštatovať, ţe odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je súladné s § 157 ods. 2 O.s.p. Ak teda v posudzovanej veci krajský súd podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa riadne nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami účastníka konania, postupoval nedôsledne, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom krajský súd po opätovnom vyporiadaní sa s námietkami účastníka konania znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite (teda dostatočne konkrétne) odôvodní tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne konania bolo urobené zadosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky k zhora vyslovenému právnemu názoru povaţuje za potrebné dodať, ţe napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike nateraz uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa včítane odôvodňovania rozhodnutia. V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3

§ 246cods.

1 vety prvej O.s.p.). 8Sžp/27/2013 13 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. februára 2015 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská