← Slovensko

podmienky poskytnutia právnej pomoci

Obsah (7)§ 250q§ 10§ 246c§ 219§ 4§ 6§ 6a

Najvyšší súd 8Sžo/51/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babia

§ 250qods.

2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu č. 1N 2443/12 zo dňa 28. augusta 2012, ktorým tento

§ 10ods.

5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení 2 8Sžo/51/2013 zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) rozhodol tak, ţe navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci na základe jeho ţiadosti z

  1. júla 2012 o ustanovenie advokáta na zastupovanie v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4C/52/
  2. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, ţe v konaní neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd konštatoval, ţe v zmysle § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z. preukázanie stavu materiálnej núdze je jednou zo základných právnych podmienok pre priznanie bezplatnej právnej pomoci. Poukázal na zistenia odporcu, ţe navrhovateľ ţije v spoločnej domácnosti v nájomnom druţstevnom byte so svojou manţelkou M. K. na uvedenej adrese trvalého pobytu. Ďalej uviedol, ţe z manţelstva sa im narodili deti, ktoré sa uţ s navrhovateľom spoločne neposudzujú, pričom pre účely uplatneného nároku sa posudzuje iba jeho manţelka. Stotoţnil sa so záverom odporcu, ţe navrhovateľ nespĺňa zákonom stanovenú podmienku – stav materiálnej núdze, nakoľko tento mal v posudzovanom období (január 2012 – júl 2012) spoločne s posudzovanou osobou čistý započítateľný príjem 769,30 € a rovnaký mesačný príjem mal spolu s manţelkou aj v čase podania ţiadosti o poskytnutie právnej pomoci, teda jeho započítateľný príjem a príjem spoločne posudzovanej osoby presahuje výšku 1,4 - násobku ţivotného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 462,45 € a zároveň presahuje výšku 1,6 – násobku ţivotného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 528,51 €. Súčasne dal do pozornosti, ţe záveru odporcu, ţe navrhovateľ sa ako ţiadateľ nenachádza v stave materiálnej núdze nasvedčuje aj údaj o hodnote nehnuteľností, vedených v katastri nehnuteľností kat. úz. J. V., okres Svidník a kat. úz. B., patriacich navrhovateľovi a jeho manţelke. Následne poznamenal, ţe zákon č. 327/2005 Z. z. neobsahuje ţiadne ustanovenia umoţňujúce Centru právnej pomoci aj pri nesplnení danej zákonom stanovenej podmienky materiálnej núdze ţiadateľa o právnu pomoc vyhovieť takejto ţiadosti s poukázaním na skutočnosti hodné osobitného zreteľa tak, ako sa toho v opravnom prostriedku domáha 3 8Sžo/51/2013 navrhovateľ. Prisvedčil vyjadreniu odporcu k opravnému prostriedku zo dňa
  3. februára 2013, ktorý uviedol, ţe účelom zákona č. 327/2005 Z. z., ktorý sa premieta do konkrétnych zákonných ustanovení obsiahnutých v danej právnej úprave, t.j. aj do cit. § 4 ods. 1, 2 tohto zákona a ďalších dotknutých ustanovení, je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôţu vyuţívať právne sluţby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Zároveň uviedol, ţe právnym argumentom pre priznanie bezplatnej právnej pomoci nemôţe byť u navrhovateľa ani väčší počet súdnych sporov, ktorých je účastníkom. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, nakoľko ho pokladal za nezákonný a neústavný. Súdu prvého stupňa vyčítal, ţe sa nevysporiadal s námietkami navrhovateľa uvedenými v jeho odvolaní z
  4. novembra
  5. Namietal, ţe krajský súd zaloţil hodnotenie stavu veci iba na zákone č. 327/2005 Z. z. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe v posudzovanom období január 2012 aţ júl 2012 mal navrhovateľ spoločne s posudzovanou osobou čistý započítateľný príjem 769,30 €, pričom v mesiaci podania ţiadosti (júl 2012) mal navrhovateľ spoločne s posudzovanou osobou čistý započítateľný príjem 769,30 €. Ďalej uviedol, ţe na základe predloţených dokladov o príjmoch a majetkovej situácii navrhovateľa a spoločne posudzovanej osoby mal odporca za preukázané, ţe menovaný nespĺňa zákonom stanovenú podmienku – stav materiálnej núdze, pretoţe jeho započítateľný príjem a príjem spoločne posudzovanej osoby presahuje výšku 1,4 násobku ţivotného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 462,45 € a zároveň presahuje výšku 1,6 násobku ţivotného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 528,51 €. Vyjadril sa, ţe z uvedených dôvodov navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci nepriznal. Poukázal na skutočnosť, ţe zákon č. 327/2005 Z. z. presne vymedzuje kritériá, po splnení ktorých môţu fyzické osoby 4 8Sžo/51/2013 získať prostredníctvom Centra právnej pomoci prístup k právnej pomoci, teda iné kritériá, neţ sú uvedené v cit. zákone odporca nebol povinný skúmať. Zdôraznil, ţe navrhovateľ sa môţe dať zastupovať v právnej veci, s ktorou sa obrátil so ţiadosťou o určenie právneho zástupcu na odporcu, advokátom, ktorého si sám vyberie, avšak nakoľko nesplnil jednu z podmienok priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci

zákona č. 327/2005 Z. z., nemá nárok na bezplatné právne zastúpenie. Týmto sa mu však neodníma moţnosť konať pred súdom. Súčasne dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo/59/2012 zo dňa

  1. marca
  2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

  1. februára 2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým ako súd prvého stupňa potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 1N 2443/12 zo dňa
  2. augusta 2012, ktorým navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu, ktorým rozhodol s konečnou platnosťou vo veci ţiadosti navrhovateľa o nároku na poskytnutie právnej pomoci

zákona č. 327/2005 Z. z. 5 8Sžo/51/2013

§ 246cods.

1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 219ods.

1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. skonštatoval, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 6 8Sžo/51/2013 V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250l ods. 2 v spojení s § 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd v odvolacom konaní je viazaný rozsahom odvolacích dôvodov, v rozsahu ktorých v danom prípade posudzoval, či súd prvého stupňa správne aplikoval právnu úpravu ustanovenú v zákone č. 327/2005 Z. z., ktorou zákonodarca stanovil podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Účelom zákonodarcu právnou úpravou v zákone č. 327/2005 Z. z. bolo vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôţu vyuţívať právne sluţby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, ako aj prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

§ 4ods.

1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení platnom v rozhodnom čase, materiálnou núdzou je stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy ţivotného minima a táto fyzická osoba si vyuţívanie právnych sluţieb nemôţe zabezpečiť svojím majetkom. 7 8Sžo/51/2013

§ 4ods.

2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá ţiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len ,,ţiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm ţivotného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

§ 6ods.

1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak

  1. a)jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy ţivotného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôţe si vyuţívanie právnych sluţieb zabezpečiť svojím majetkom,
  2. b)nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
  3. c)hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je moţné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

§ 6aods.

1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy ţivotného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6- násobok uvedenej sumy a nemôţe si vyuţívanie právnych sluţieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia

osobitného predpisu; splnenie podmienok

§ 6ods.

1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa pouţije primerane. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, ţe odporca v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadováţil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, vo veci rozhodol vecne a právne správne a preskúmavané rozhodnutie aj náleţite odôvodnil, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil v súlade so zákonom. 8 8Sžo/51/2013 Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, ţe ţalovaný správny orgán na základe priloţených listinných dokladov mal za preukázané, ţe navrhovateľ ako ţiadateľ nesplnil podmienku ustanovenú v právnej norme § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z., v zmysle ktorej fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy ţivotného minima ustanoveného osobitným predpisom (§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o ţivotnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.) a nemôţe si vyuţívanie právnych sluţieb zabezpečiť svojím majetkom, ktorá podmienka je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 cit. zákona, s poukazom na to, ţe úspešným ţiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môţe byť len ten, kto súčasne preukáţe splnenie všetkých troch podmienok v zmysle cit. § 6 ods. 1 uvedeného zákona. Odporca v predmetnej veci posudzoval otázku materiálnej núdze navrhovateľa na základe jeho ţiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a priloţených dokladov deklarujúcich jeho sociálny a majetkový stav z hľadiska splnenia všetkých zákonných podmienok, čím postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Vzhľadom k tomu, ţe z dokladov predloţených navrhovateľom vyplynulo, ţe odpočítateľný príjem navrhovateľa ako ţiadateľa a jeho manţelky presahuje výšku 1,4 násobku ţivotného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a tieţ 1,6 násobok ţivotného minima pre dve plnoleté osoby v mesiaci podania ţiadosti, teda v júli 2012 a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, dospel k správnemu záveru, ţe navrhovateľa nie je moţné povaţovať za osobu v materiálnej núdzi majúcej právo na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. Odvolací súd dáva do pozornosti navrhovateľa, ţe odporca ako príslušný správny orgán, za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. a teda musí sa zaoberať aj otázkou sociálneho a materiálneho stavu 9 8Sžo/51/2013 ţiadateľa ako jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, pretoţe bez splnenia tejto podmienky, nemoţno ţiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci ţiadateľ ďalšie dve podmienky splnil. Za stavu, ţe pre účely posudzovania výšky príjmu ţiadateľa o poskytnutie právnej pomoci bola rozhodujúca výška jeho čistého započítateľného príjmu t. j. 769,30 € spolu s príjmom spoločne posudzovanej osoby - jeho manţelky, a nie jeho výdavkov, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako konštatovať, ţe právny záver krajského súdu bol v súlade so zákonom. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku navrhovateľa, ktorou namietal nezákonnosť, ako aj neústavnosť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorému súčasne vyčítal, ţe zaloţil hodnotenie stavu veci iba na zákone č. 327/2005 Z. z. V nadväznosti na uvedené povaţuje za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe zákonodarca v cit. zákone upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, ako aj podmienky jej priznania vo vzťahu k ţiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o ţiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Cieľom zákonodarcu je zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam fyzických osôb a harmonizovať právo Slovenskej republiky s právom Európskeho spoločenstva všetkým fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi bez rozdielu, teda bez diskriminácie, zaloţenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboţenstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod. alebo iné postavenie. Zákonodarca ustanovuje kritériá,

ktorých sa posudzuje oprávnenosť ţiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneuţívaniu neoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania ţiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri ţiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a moţnosť jeho preskúmania súdom. Materiálnu núdzu ustanovuje ako jednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, ţe hranicu materiálnej núdze ustanovuje na úrovni 1,6 násobku sumy ţivotného minima ustanoveného osobitnými predpismi a jej ďalšiu podmienku, ţe ţiadateľ si vyuţívanie právnych sluţieb nemôţe zabezpečiť svojim majetkom. Zákonodarca týmto zákonom súčasne splnil povinnosť transpozície smernice Rady 10 8Sžo/51/2013 č. 2003/8/ES z

  1. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch, a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Štát ţiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udrţateľnosti, keďţe by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom „kaţdému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu s poukazom na § 250l ods. 2 v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe vydaním napadnutého rozhodnutia zo strany ţalovaného správneho orgánu, ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok nebol navrhovateľovi priznaný nárok na právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z., právo navrhovateľa domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušným súdom ostalo zachované. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe navrhovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  2. mája 2011). 11 8Sžo/51/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  3. februára 2015 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.