o zaplatenie 845,15 Eur s príslušenstvom

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 560/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne C., so sídlom v Č., IČO: X., zastúpenej spoločnosťou F., so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., konateľ a advokát, proti ţalovanému K., bývajúcemu v Š., o zaplatenie 845,15 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 6 C 185/2013, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z

1. marca 2014 sp. zn. 11 Co 65/2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z
2. marca 2014, sp. zn. 11 Co 65/2014, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobkyňa podala
3. marca 2013 na Okresnom súde Michalovce ţalobu, ktorou sa voči ţalovanému domáhala zaplatenia 845,15 Eur s príslušenstvom zo zmenky zabezpečujúcej nárok z úverovej zmluvy. Okresný súd Michalovce uznesením z
4. decembra 2013, č.k. 6 C 185/2013-31, prerušil konanie do vydania rozhodnutia Súdneho dvora Európskej Únie vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6 Co 156/
5. Rozhodol tak v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, ţe v konaní pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 6 Co 156/2013 sa rieši otázka výkladu komunitárneho práva majúca podstatný vplyv na konanie a rozhodnutie súdu aj v prejednávanej veci. Uvedené uznesenie napadla ţalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, ţe uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6 Co 156/2013, nie je právoplatné a vyriešenie prejudiciálnej otázky v tomto konaní nie je pre prejednávanú vec významné. 2 4 Cdo 560/2014 Krajský súd v Košiciach odvolanie ţalobkyne uznesením z
6. marca 2014, sp. zn. 11 Co 65/2014, odmietol v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané. Uviedol, ţe napadnuté uznesenie okresného súdu bolo ţalobkyni doručené
7. januára 2014, ţalobkyňa podala odvolanie osobne na okresnom súde
8. januára 2014, pričom posledným dňom na podanie odvolania bol deň
9. január 2014, ţalobkyňa teda podala odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej 15 - dňovej lehoty. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pretoţe odvolanie podľa jej názoru podala včas. Argumentovala tým, ţe opravný prostriedok nepodala na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ako uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací súd, ale ho odovzdala na prepravu doručovateľskej spoločnosti R., IČO: X., so sídlom v B., ktorej predmetom podnikania je poskytovanie poštových sluţieb, rovnako ako S. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie
10. januára 2014, teda v čase, keď ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Označená doručovateľská spoločnosť mala povinnosť podanie doručiť adresátovi, preto bola lehota na podanie odvolania zachovaná. K dovolaniu ţalobkyňa pripojila doklady o odovzdaní zásielky na prepravu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v znení účinnom ku dňu podania dovolania) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho 3 4 Cdo 560/2014 rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním ţalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Preto prípustnosť dovolania ţalobkyne z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. ţalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994). 4 4 Cdo 560/2014 Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, ţe sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi ţalobkyne doručené
11. januára
12. Posledným dňom 15 - dňovej lehoty na podanie odvolania bol deň
13. január 2014 tak, ako aj vo svojom rozhodnutí konštatoval odvolací súd a táto skutočnosť ani nebola sporná. Z podacej pečiatky Okresného súdu Michalovce nachádzajúcej sa na podanom odvolaní ţalobkyne je zjavné, ţe odvolanie proti uzneseniu bolo podané na tomto súde osobne
14. januára
15. Z tejto skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o oneskorenom podaní odvolania. Zo ţalobkyňou predloţeného dokladu o aktuálnom stave zásielky č. X. a sprievodných dokumentov, o ktorých odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť (ţalobkyňa ich pripojila aţ k dovolaniu) súčasne vyplýva, ţe ţalobkyňa odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 185/2013 odovzdala na jeho doručenie Okresnému súdu Michalovce tejto spoločnosti
16. januára 2014, t.j. posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty. Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej bolo odvolanie odovzdané ţalobkyňou na doručenie, moţno povaţovať za orgán, ktorý má povinnosť ho doručiť. Orgánom povinným doručiť podanie, ktorým sa vykonáva úkon viazaný lehotou, je v zmysle zákonom stanovených podmienok ktorýkoľvek okresný súd (§ 42 ods. 2 O.s.p.), 5 4 Cdo 560/2014 odvolací súd (§ 218 ods. 2 O.s.p.), správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie (§ 250m ods. 2 O.s.p.), príslušný orgán nápravno-výchovného ústavu, zdravotníckeho zariadenia a pod. a napokon aj pošta, čo je zrejmé aj z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky (pozri napr. V 8/72, R 23/86, ZSP č. 2/2004). Zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania poštových sluţieb definovaných ako sluţby poskytované na účely dodania poštovej zásielky, a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky, vymedzuje poskytovanie poštových sluţieb poštovým podnikom ako podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové sluţby moţno len za podmienok stanovených zákonom, a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým regulačným úradom v rozsahu podľa všeobecného povolenia, resp. na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom). Konanie o registrácii, t.j. zápis osoby, ktorá bude poskytovať poštové sluţby do registra poštových podnikov, upravuje zákon v § 19 aţ §
17. Poštový regulačný úrad vedie register poštových podnikov ako verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje, sprístupnený bezodplatne na jeho webovom sídle. Podľa aktuálneho registra poštových podnikov je ku dňu vydania tohto rozhodnutia v ňom evidovaných 24 poštových podnikov s uvedením ich obchodného mena, dátumu registrácie, spôsobu označovania poštových zásielok a druhu (nimi poskytovaných) poštových sluţieb, vrátane S. (pod poradovým číslom 18) a spoločnosti R. s dátumom jej registrácie
18. apríla 2012 (pod poradovým číslom 3), ktorej ţalobkyňa odovzdala predmetné podanie - odvolanie (okrem iných zásielok) na jeho doručenie Okresnému súdu Galanta
19. januára 2014, pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na to, ţe spoločnosť R. je poštovým podnikom registrovaným Poštovým regulačným úradom poskytujúcim poštové sluţby (označené ako OS – ostatné poštové sluţby) v zmysle zákona, treba ju povaţovať za orgán, ktorému je moţné odovzdať podanie a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. 6 4 Cdo 560/2014 Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa dôvodne namietala, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
20. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
21. apríla 2015 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová