← Slovensko

o určenie vlastníctva

Najvyšší súd 1 Cdo 235/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ P. L., bývajúceho v Ľ.Ľ., 2/ A. E., bývajúcej v P., 3/ T. O., bývajúcej v K., 4/ J. L., bývajúceho v Ľ.Ľ., 5/ M. L., bývajúcej v Ľ.Ľ., 6/ F. L., bývajúceho v N., 7/ H. N., bývajúcej v L., a 8/ J. Z., bývajúcej v K., proti ţalovanej M., spol. s r.o. P., so sídlom v Ľ.Ľ., zastúpenej P. spol. s r.o. so sídlom v P., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8 C 78/1998, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo

  1. septembra 2009 sp. zn. 1 Co 362/2005, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov v poradí tretím rozsudkom zo
  2. júna 2005 č.k. 8 C 78/1998-341 určil, ţe ţalobcovia 1/ aţ 8/ sú podielovými spoluvlastníkmi, kaţdý v podiele X.-iny parcely KN č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m2, vedenej na LV č. X., kat. úz. Ľ., vytvorenej z parcely KN č. X. v zmysle geometrického plánu znalca Ing. J. B. č. X. z
  3. novembra
  4. Zároveň ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 8 449,30 Sk (280,47 Eur) na účet Okresného súdu Prešov a nahradiť trovy konania ţalobcom 1/ aţ 8/, kaţdému po 58 970,60 Sk (1 957,47 Eur) na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe právnym predchodcom ţalobcov – Š. L. a jeho manţelke H., bol
  5. apríla 1948 vydaný Výmer o vlastníctve pôdy Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. Právnym predchodcom ţalobcov bola takýmto spôsobom pridelená okrem iného aj nehnuteľnosť a to časť parcely mpč. X., graficky označená číslom 2 1 Cdo 235/2009 X. – roľa o výmere X. m2, nachádzajúca sa v kat. úz. Ľ. a pôvodne zapísaná v pozemnokniţnej vloţke č. X. kat. úz. Ľ.. Takýto výmer predstavoval verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcov k pridelenej časti poľnohospodárskej nehnuteľnosti (§ 1 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1946 Zb.). Podľa znaleckého posudku znalca Ing. J. B. z
  6. novembra 2001 pridelená parcela č. X. sa prekrýva s nehnuteľnosťou vo vlastníctve ţalovanej zapísanou na LV č. X. a v geometrickom pláne je označená okrem inej aj ako parcela KN – X. – zastavaná plocha o výmere X. m
  7. Z dôvodu, ţe sporný pozemok je v katastri nehnuteľností okrem v súbore X. KN duplicitne evidovaný aj na listoch vlastníctva v súbore X. KN v prospech ţalobcov ako aj ţalovanej, je potrebné konštatovať, ţe na strane ţalobcov je daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, tak ako to predpokladá ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. Z pkn. vl. č. X. kat. úz. Ľ. mal súd preukázané, ţe parcela mpč. X. v pôvodnej výmere X. m2 bola vo vlastníctve A. A. ml., ktorý ju podľa zápisu pod nadobudol spolu s ďalšími nehnuteľnosťami darovacou zmluvou z
  8. septembra
  9. Zo spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11 C 12/1999 mal preukázané, ţe konfiškačná komisia v sídle býv. ONV P.
  10. augusta 1945 rozhodla, ţe A. A. ml., J. A., M. A. a A. A. st. sú povaţovaní podľa § 1 ods. 1 písm. b/ nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR za osoby m. národnosti. Z toho dôvodu sa pôdohospodársky majetok v rozsahu podľa § 2 cit. nar. patriaci vlastníckym právom aj A. A. ml. povaţoval za skonfiškovaný ku dňu 1.3.
  11. Z obsahu overeného úmrtného listu pripojenom v uvedenom súdnom spise bolo zistené, ţe A. A. ml. zomrel v B. X. Súd prvého stupňa z uvedeného vyvodil záver, ţe rozhodnutie konfiškačnej komisie vydané na osobu A. A. ml. je potrebné povaţovať za také, ako keby nebolo vydané a z toho ani následne vydaný Výmer o vlastníctve pôdy vo vzťahu k časti nehnuteľnosti mpč. X. kat. úz. Ľ. v prospech právnych predchodcov ţalobcov nemohol byť účinný. Vydanie Výmeru o vlastníctve pôdy však mohlo u nich nepochybne vyvolať dobrú vieru o tom, ţe pridelené nehnuteľnosti im vlastnícky patria. O tom svedčí aj skutočnosť, ţe pridelenú pôdu začali ihneď uţívať a nakladali s ňou ako s vlastnou, o čom svedčia dôkazy jednak o platení prídelovej ceny, o poistení majetku, ako aj zápis č. X. o prevzatí ţivého a mŕtveho inventára Jednotným roľníckym druţstvom Ľ. z
  12. decembra 1960, teda o zdruţení spornej parcely do druţstva, ako aj z výpovedí svedkov vypočutých v konaní. Súd prvého stupňa na základe takto zisteného skutkového stavu uzavrel, ţe právni predchodcovia ţalobcov vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti vydrţali. Tieto skutočnosti ţalobcovia oznámili aj obci Ľ. doporučeným listom z
  13. júna 1994 a vyplývali aj z listu býv. Pozemkového úradu v P. z
  14. júla 1993 adresovaného ţalovanej. Ţalovaná preto nemohla byť 3 1 Cdo 235/2009 dobromyseľná o tom, ţe na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s obcou Ľ.
  15. novembra 1996, jej vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti patrí. Krajský súd v Prešove, na odvolanie ţalovanej, v poradí tretím rozsudkom zo
  16. septembra 2009 sp. zn. 1 Co 362/2005, po tom, čo pripustil zmenu ţaloby podľa písomného podania ţalobcov z
  17. júna 2009 na určenie, ţe ţalobcovia 1/ aţ 8/ sú podielovými spoluvlastníkmi kaţdý v X.-ine parc. č. X.X. o výmere X. m2 a parc. č. X.X. vo výmere X. m2 kat. úz. Ľ., vzniknutých z parciel evidovaných na LV č. X. uvedených v znaleckom posudku č. X. a nepripustil zmenu ţaloby podľa písomného podania ţalobcov z
  18. júna 2009 vo vzťahu k parc. č. X. vo výmere X. m2 kat. úz. Ľ. odčlenenej z parciel na LV č. X. uvedenej v znaleckom posudku č. X., zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe určil, ţe ţalobcovia 1/ aţ 8/ sú podielovými spoluvlastníkmi kaţdý v podiele v X.-ine parc. KN X.X. – zast. plocha vo výmere X. m2 a parcely KN X.X. – zast. plocha vo výmere X. m2 kat. úz. Ľ., vzniknutých z parciel KN X. a KN X., zapísaných na LV č. X., kat. úz. Ľ., uvedených v znaleckom posudku č. X. znalca Ing. J. B. z
  19. apríla
  20. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania kaţdému po 3 706,57 Eur k rukám advokáta do troch dní a povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 280,46 Eur na účet Okresného súdu Prešov a na účet Krajského sudu v Prešove v sume 536,64 Eur, všetko do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa sa správnym spôsobom vyporiadal s otázkou vydrţania ako spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k prejednávanej nehnuteľnosti právnymi predchodcami ţalobcov, pretoţe je nepochybné, ţe títo nehnuteľnosť minimálne od roku 1951 uţívali s vedomím, ţe im vlastnícky patrí na základe vydaného Výmeru o vlastníctve pôdy, pôdu obrábali, splácali prídelovú cenu, poistné dávky a v roku 1960 odovzdali nehnuteľnosť do uţívania JRD, čo nemalo vplyv na plynutie vydrţacej lehoty. Skutočnosť uţívania predmetnej nehnuteľnosti právnymi predchodcami ţalobcov bola preukázaná aj svedeckými výpoveďami. Záver súdu prvého stupňa o nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydrţaním podľa zákona č. 141/1950 Zb. je preto správny. Ďalej odvolací súd vo svojom odôvodnení rozsudku uviedol, ţe na identifikáciu spornej nehnuteľnosti bol v konaní ustanoveným znalcom vypracovaný znalecký posudok č. X., účelom ktorého bolo okrem iného identifikovať pôvodne pridelenú nehnuteľnosť. Znalec zameral časť pôvodnej parcely č. X. zo zápisnice č. X. kat. úz. Ľ. označenej ako parc. č. X. a zistil, ţe táto je identická s novovytvorenou parcelou v geometrickom pláne označenou ako KN X. – zast. plocha vo výmere X. m2 (vytvorenej z parcely KN X.) a s parcelou KN X. – zast. plocha vo výmere X. 4 1 Cdo 235/2009 m2 s tým, ţe tieto sú vytvorené z pozemkov ţalovanej zapísaných na LV č. X., kat. úz. Ľ.. V odvolacom konaní navrhli ţalobcovia vykonať doplnenie znaleckého dokazovania v súvislosti s neskôr (v čase po vydaní rozhodnutia súdom prvého stupňa – pozn. dovolacieho súdu) vykonanou obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním v katastrálnom území Ľ.. Prílohou znaleckého posudku č. X. vyhotoveného znalcom v konaní, je úradne overený geometrický plán č. X. z
  21. apríla 2009 s grafickým označením parcely č. X. z Výmeru o prídele pôdy č. X. v kat. úz. Ľ.. Podľa nového geometrického plánu, pôvodné parcely sú označené novými parcelnými číslami, a to ako parc. č. KN X.X. – zast. pl. vo výmere X. m2, parc. č. KN X. – zast. pl. vo výmere X. m2 a parc. č. KN X.X. – zast. pl. vo výmere X. m2 s tým, ţe tieto parcely sú vytvorené z časti parcely s grafickým označením X. z Výmeru o prídele pôdy č. X. a sú odčlenené z parciel vedených na LV č. X. kat. úz. Ľ., zapísaných vo vlastníctve ţalovanej. Ţalobcovia v nadväznosti na obsah tohto znaleckého posudku ţiadali pripustiť zmenu ţalobného návrhu, o ktorej odvolací súd rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným a následne podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil a určil, ţe ţalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi kaţdý v podiele X.-iny parciel KN X.X. a KN X.X. vzniknutých z parciel KN X. a KN X. zap. na LV č. X. kat. úz. Ľ. uvedených v znaleckom posudku č. X. znalca Ing. J. B. z
  22. apríla
  23. Za nedôvodné povaţoval námietky ţalovanej, ţe ţalobcovia mali svoje nároky uplatniť pred príslušným orgánom štátnej správy podľa zákona č. 229/1991 Zb., pretoţe v konaní nebolo preukázané, ţe by zo strany štátu došlo k vydaniu právneho aktu smerujúceho voči právnym predchodcom ţalobcov, či samotným ţalobcom, ktorým by prešlo vlastnícke právo na štát. O náhrade trov konania vo vzťahu k účastníkom rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania štátu podľa § 224 ods. 1, 2 a § 148 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná, v ktorom navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť ustanovením § 237 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p., keď rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a v prípade, ţe dovolací súd bude mať za to, ţe dôvodom nesprávneho a nezákonného rozhodnutia boli iné vady v konaní, navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietla, ţe pokiaľ ţalobcovia mali nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti ako podieloví spoluvlastníci na základe uznesenia sp. zn. D 452/89 z
  24. decembra 1994, bola ţaloba nedôvodná a súd ju mal v súlade s ustanovením § 80 O.s.p. ako takú zamietnuť pre 5 1 Cdo 235/2009 nedostatok naliehavého právneho záujmu. Nesprávne právne posúdenie veci vidí v tom, ţe súd nadobudnutie vlastníctva odôvodnil vydrţaním, pretoţe ţalobcovia v konaní nepreukázali dobrú vieru tak, ako to uvádza súd prvého stupňa, pretoţe im bolo známe, ţe parcely neboli nikdy vo vlastníctve ich právnych predchodcov, uţívali ich nanajvýš niekoľko rokov, no nie ako vlastné. Zdôraznil, ţe právni predchodcovia ţalobcov nevedeli, ktorej časti pôvodnej parcely č. X. vedenej v zápisnici č. X. kat. úz. Ľ. sa mali vlastnícky ujať a neskôr ju uţívať. Nesprávny je aj záver o vnesení tejto parcely do JRD, pretoţe to existovalo reálne len veľmi krátko. Na pozemkoch hospodáril Československý štát, ktorý tu zriadil Štátny majetok P. a predmetné pozemky boli vloţené do tohto Štátneho majetku, ktoré boli vedené na štát v dôsledku konfiškácie. V súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. tieto pozemky prešli do majetku obce. Ţalobcovia okrem toho, ţe neboli dobromyseľní v tom, ţe im pozemky vlastnícky patria, neuţívali pozemky ani po dostatočne dlhú dobu na vydrţanie vlastníctva. Poukázala tieţ na to, ţe súd pribral do konania znalca, ktorý podľa jej názoru nebol nezaujatou osobou a táto skutočnosť mohla mať vplyv na zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci samej (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Súd svojím postupom jej tieţ odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, keď uznesením priznal znalcovi odmenu za podaný znalecký posudok, pričom proti tomuto uzneseniu odvolanie nebolo prípustné a súd jej uloţil povinnosť znalečné zaplatiť v rozsudku, proti ktorému taktieţ odvolanie nie je prípustné. Rozhodnutie povaţuje za nezákonné aj v časti trov konania. Zároveň poţiadala o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Ţalobcovia nevyuţili právo vyjadriť sa k dovolaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. 6 1 Cdo 235/2009 Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním preto moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon výslovne pripúšťa (por. § 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku je zaloţená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku prvého stupňa. Súdna prax totiţ dospela uţ skôr k záveru, ţe pre úvahu, či ide o rozsudok zmeňujúci, je rozhodujúce nie to, ako ho odvolací súd označil a či formálne rozhodol podľa § 220 O.s.p. alebo či postupoval podľa § 219 O.s.p., ale to, či posúdil práva a povinnosti v právnych vzťahoch účastníkov konania po obsahovej stránke inak neţ súd prvého stupňa (por. napr. R 12/1994, rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 182/2009, sp. zn. 3 Cdo 137/2004). O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti, významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko, ale obsahové hľadisko. Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu rovnako, nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok. Hoci v predmetnej veci odvolací súd vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeňuje, v skutočnosti nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd totiţ určil, ţe ţalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi kaţdý v podiele X. nehnuteľnosti vedenej ako parc. KN č. X.X. – zast. pl. vo výmere X. m2 a parc. KN č. X.X. – zast. pl. vo výmere X. m2, kat. úz. Ľ., pričom tieto zodpovedajú parc. KN č. X. o ktorej rozhodoval súd prvého stupňa vo svojom rozsudku a ktorú ţalobcovia ţiadali určiť do svojho podielového spoluvlastníctva podľa znaleckého posudku č. X., ktorej zodpovedajú podľa grafickej identifikácie znaleckého posudku č. X. 7 1 Cdo 235/2009 novovytvorené parcely KN č. X.X. a KN č. X.X. odčlenené z LV č. X. kat. úz Ľ.. Odvolací súd tým, ţe výrok svojho rozhodnutia formálne označil ako zmeňujúci, len zabezpečil označenie nehnuteľností v súlade s medzičasom vykonanou obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním v katastrálnom území Ľ., keď uznesením pripustil zmenu, ktorej sa ţalobcovia v dôsledku týchto nových okolností v odvolacom konaní domáhali. Predmetom odvolacieho konania však stále zostalo určenie vlastníctva k nehnuteľnosti v kat. úz. Ľ., ktorá zodpovedala pôvodnej časti parcely č. X. vedenej v pkn. vl. č. X. graficky označenej číslom X.. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uzavrel, ţe ţalobcovia sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, teda pri rovnakom skutkovom základe veci posúdil ţalobu ako dôvodnú. Zosúladenie označenia parciel s aktuálnym značením vedeným v katastri nehnuteľností priamo vo výroku o veci samej nerobí z napadnutého rozhodnutia zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe práva a povinnosti účastníkov konania boli súdom prvého stupňa a súdom odvolacím určené rovnako a aj okolnosti významné pre rozhodnutie vo veci samej súdy posúdili zhodne, nemoţno vyvodiť záver, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je obsahovo odlišné od rozhodnutia súdu prvého stupňa. Za týchto okolností potom nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. vychádzajúca zo zásady diformity (rozdielnosti) rozhodnutia súdu prvého stupňa a rozhodnutia súdu odvolacieho. Neboli splnené ani ďalšie podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 238 O.s.p. V predmetnej veci dovolací súd totiţ nevyslovil právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok, v ktorom odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.), pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Keďţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedený v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu 8 1 Cdo 235/2009 odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Pre záver o existencii niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Procesnú vadu podľa § 237 písm. a/ – e/ a g/ dovolateľka netvrdila a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo. So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, ţe v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z obsahu dovolania ţalovanej je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. vyvodzuje z toho, ţe odvolací súdu rozhodol o trovách konania štátu (o znalečnom) rozhodnutím, proti ktorému nebol prípustný riadny opravný prostriedok a následne náhradu trov konania štátu uloţil ţalovanej v rozsudku, proti ktorému taktieţ odvolanie nie je prípustné, v dôsledku čoho nebola zachovaná dvojinštančnosť súdneho konania. Takýto dôvod prípustnosti dovolania však nie je daný. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu nezistil, ţe by ţalovanej nejakým závadným procesným postupom súdu bola znemoţnená realizácia procesných práv, priznaných jej procesným predpisom. Vo vzťahu k ţalovanej nedošlo postupom odvolacieho súdu k odňatiu moţnosti pred ním konať z dôvodu, ţe rozhodnutie o trovách konania štátu, 9 1 Cdo 235/2009 ktoré vznikli v rámci odvolacieho konania v súvislosti s doplnením znaleckého dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa a v súlade s príslušnými procesno-právnymi ustanoveniami, nie je porušením zásady dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Dovolateľka ďalej namietala existenciu inej vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou namietaného postupu oboch súdov pri vykonávaní znaleckého dokazovania (námietka voči osobe ustanoveného znalca), čo moţno povaţovať za uplatnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či uţ teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (dovolací súd len pre úplnosť poznamenáva, ţe otázkou zaujatosti znalca sa zaoberal súd prvého stupňa vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti ţalovanou vo svojom uznesení z
  25. mája 2007 č.k. 8 C 78/1998-401, v ktorom nezistil dôvody pre vylúčenie znalca Ing. J. B. a ktoré odvolací súd na odvolanie ţalovanej uznesením z
  26. februára 2008 sp. zn. 1 Co 34/2008 potvrdil). V dovolaní sa odvolaciemu súdu vytýka, ţe jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, 10 1 Cdo 235/2009 pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe súd svojím rozhodovaním neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. Pokiaľ dovolateľka namieta nesprávnosť výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, treba zdôrazniť, ţe dovolanie smeruje v tejto časti proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie (medzi iným) o trovách konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. teda vylučuje prípustnosť dovolania ţalovanej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách. Keďţe ani vo vzťahu k tomuto výroku vady 11 1 Cdo 235/2009 konania v zmysle § 237 O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo, nemoţno prípustnosť dovolania proti výroku o trovách konania vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Nakoľko prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalobcom v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  27. októbra 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.