Najvyšší súd 10Sžso/60/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: GEODÉZIA Bratislava, a.s., Pekná cesta 15, 834 04 Bratislava, IČO: 31 321 7

§ 250jods.

2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 20255-2/2012-BA zo dňa 24.05.2012 ako i prvostupňového správneho orgánu č. 704-0211112712-GC04/12 zo dňa 31.01.2012 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 243,02 €, ktoré pozostávajú z odmeny za právne zastupovanie

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

§ 11ods.

4 druhej vety vo výške jednej trinástiny výpočtového základu určeného v roku realizácie úkonu za dva úkony právnej sluţby vykonané v roku 2012 - príprava a prevzatie právneho zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/) a podanie ţaloby na (§ 14 ods. 1 písm. b/) po 58,69 €, za jeden úkon právnej sluţby vykonaný v roku 2014 (§ 13a 2 10Sţso/60/2014 ods. 1 písm. d/) vo výške 61,84 € a 3x reţijný paušál (§ 16 ods. 3) – 2x 7,63 € (rok 2012) a 1x 8,04 € (rok 2014) a 20% DPH (§ 18 ods. 3). Súd nepriznal ţalobcovi náhradu za uplatnené úkony: porada s klientom dňa 30.04.2014 v rozsahu 65 minút, vyjadrenie ţalobcu zo dňa 14.05.2014. Predmetné úkony súd nepovaţoval za účelne vynaloţené z dôvodu, ţe ku dňu 30.04.2014 nedošlo k zmene právneho a skutkového stavu, ktorý by si vyţadoval ďalšiu poradu s klientom za účelom zmeny postupu v konaní (úkon nebol zdokladovaný záznamom o porade), súd si ďalšie vyjadrenie ţalobcu k veci nevyţiadal, k rozhodnutiu vo veci nebolo potrebné, pretoţe súd mohol prihliadať len na námietky ţalobcu uplatnené v lehote

§ 250bods.

1 O.s.p. a ţalobca v podaní zo dňa 14.05.2014 okrem procesných námietok, t. j. nie vo veci samej (včasnosť podanej ţaloby) len zopakoval dôvody nesúhlasu s rozhodnutím ţalovaného uvedené uţ v samotnej ţalobe. Súd nepriznal ţalobcovi ani náhradu za stratu času a cestovné výdavky advokáta spojené s účasťou na pojednávaní, pretoţe na pojednávaní konanom dňa 16.05.2014 nebol prítomný advokát, ktorému takáto náhrada náleţí ale len advokátsky koncipient, ktorý nemôţe poţadovať náhradu za úkony a náklady náleţiace len advokátovi. V danom prípade súd pripustil zastúpenie ţalobcu na pojednávaní advokátskym koncipientom, pretoţe

ust. § 250a nebolo nutné zastúpenie advokátom v prejednávanej veci (sociálne). Zákon o advokácii č. 586/2003 Z. z. vo svojom ust. § 63 nepriznáva advokátskym koncipientom nárok advokáta na odmeny a náhrady

uvedenej vyhlášky. Proti rozsudku krajského súdu v časti o náhrade trov konania podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, pričom navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške 868,78 € a aby priznal ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď

§ 250ja ods.

2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu v časti o trovách konania trpí vadami, ktoré mohli mať vplyv na jeho vecnú správnosť, a preto rozhodol

§ 221ods.

1 písm. f) O.s.p. tak, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu v časti o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

§ 1ods.

3 Vyhlášky, výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

§ 11ods.

4 Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych sluţieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej sluţby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

§ 1ods.

1 zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia.

§ 172ods.

1 zákona o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

§ 172ods.

3 zákona o sociálnom poistení, konanie vo veciach

odseku 1 je

1. a)konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"),
2. b)iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").

§ 172ods.

4 a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie 5 10Sţso/60/2014 o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

názoru odvolacieho súdu sa krajský súd pri rozhodovaní o trovách konania nedostatočne vysporiadal s pojmom „dávková vec sociálneho poistenia“ uvedeným v § 11 ods. 4 druhá veta vyhlášky. Krajský súd vo svojom rozhodnutí len konštatoval, ţe pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo základnej tarify odmeny

§ 11ods.

4 druhá veta vyhlášky, pričom konkrétnejšie svoje rozhodnutie ďalej nezdôvodnil. Najvyššiemu súdu sa taktieţ javí ako zmätočné rozhodnutie krajského súdu v časti o trovách konania, ktorým ţalobcovi nepriznal náhradu za stratu času a cestovné výdavky advokáta spojenou s účasťou na pojednávaní z dôvodu, ţe na pojednávaní sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý nemôţe poţadovať náhradu za úkony a náklady náleţiace len advokátovi. Pri svojom rozhodnutí vychádzal krajský súd z ust. § 63 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, pričom toto interpretoval v tom zmysle, ţe advokátskym koncipientom sa nárok advokáta na odmeny a náhrady

uvedenej vyhlášky nepriznáva. Ustanovenie § 63 zákona č. 586/2003 Z. z. pritom znie: „Ak sa pracovný pomer advokátskeho koncipienta uzatvorený s advokátom, verejnou obchodnou spoločnosťou, komanditnou spoločnosťou alebo so spoločnosťou s ručením obmedzeným

§ 62ods.

1 písm.

1. d)skončil, komora ho vyčiarkne zo zoznamu advokátskych koncipientov ku dňu skončenia pracovného pomeru.“ Nie je preto zrejmé, aké dôvody, myšlienky a logické úvahy viedli krajský súd k vyslovenému záveru. Tieto nie sú zrejmé ani najvyššiemu súdu a zjavne nemôţu byť ani ţalobcovi, ktorému O.s.p. priznáva rôzne práva, o. i. aj právo na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „Súd“). Aj keď s ohľadom na judikatúru Súdu nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994). 6 10Sţso/60/2014 Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Takýmto procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. totiţ znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku o trovách konania s poukazom na § 221 ods. 1 písm.
2. f)O.s.p. zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s náleţitým odôvodnením. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd nezaoberal odvolacou námietkou ţalobcu týkajúcou sa účelnosti úkonov právnej sluţby – porada s klientom dňa 30.04.2014 a vyjadrenie ţalobcu zo dňa 14.05.2014, pretoţe tieto povaţoval v dôsledku zrušenia rozsudku krajského súdu v časti o trovách konania za bezpredmetnú. V zmysle § 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. krajský súd rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 7 10Sţso/60/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. marca 2015 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková