Najvyšší súd 2 Cdo 104/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. A., bývajúceho v G., 2/ A. A., bývajúcej v G., obaja zastúpení JUDr. R. F., advokátkou v Š., proti ţalovaným 1/ R. R., bývajúcemu v S., 2/ A. R., bývajúcej v S., obaja zastúpení Mgr. P. Š., advokátom v G., o zaplatenie 1 643,10 € (49 500,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 7 C 143/2002, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- novembra 2008 sp. zn. 10 Co 161/2008, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z
- novembra 2008 sp. zn. 10 Co 161/2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Galanta rozsudkom z
- októbra 2007 č. k. 7 C 143/2002-294 v spojení s opravným uznesením z
- marca 2009 (t.j. aţ po rozhodnutí krajského súdu o odvolaní) č. k. 7 C 143/2002-413 uloţil ţalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobcom 49 500,-- Sk so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od
- júna 2001 aţ do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 33 875,-- Sk. Ţalovaným zároveň uloţil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania štátu na účet Okresného súdu Galanta vo výške 13 600,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe pôvodne ţalobca 1/ sa návrhom podaným na súde dňa
- júna 2002 domáhal voči ţalovanému 1/ zaplatenia sumy 49 500,-- Sk s príslušenstvom titulom Dohody o uznaní pohľadávky a spôsobe jej vyrovnania zo dňa
- júna
- Na návrh ţalobcu súd pripustil vstup ţalobkyne 2/ a ţalovanej 2/ do konania a zmenu ţaloby tak, ţe ţalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobcom 1/ a 2/ 49 500,-- Sk so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od
- júna 2001 aţ do zaplatenia a nahradiť im trovy konania. Súd mal za preukázané, ţe ţalovaný 1/ dňa
- júna 1999 podpísal dohodu o uznaní dlhu. Dôvod dlhu 2 2 Cdo 104/2009 spočíval v tom, ţe pri podnikateľskej činnosti ţalobcu 1/ v období do roku 1998 mu vznikol dlh na DPH voči Daňovému úradu G. vo výške 99 000,-- Sk. Keďţe ţalobca 1/ podnikal spolu so ţalovaným 1/ tak, ţe podnikateľská činnosť a účtovníctvo sa viedlo len cez ţalobcu 1/, išlo o spoločný dlh účastníkov. Podpísanie dohody o uznaní pohľadávky spôsobilo účinky uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, pretoţe bola dodrţaná písomná forma a dlh bol dostatočne špecifikovaný čo do dôvodu i výšky. Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom, ktorým dlţník uznáva presne špecifikovaný dlh voči veriteľovi, pričom pre platnosť takéhoto právneho úkonu sa vyţaduje písomná forma. Napriek tomu, ţe v danom prípade bolo uznanie dlhu vyjadrené vo forme dohody, ktorú podpísal aj ţalobca 1/ ako veriteľ zastúpený svojou manţelkou ţalobkyňou 2/, nemá to ţiaden vplyv na platnosť uznania dlhu ţalovaným 1/. Obrana ţalovaného 1/, ţe predmetnú dohodu nepodpísal, bola vyvrátená znaleckým dokazovaním dvomi znaleckými posudkami. Medzi ţalobcom 1/ a ţalovaným 1/ došlo k uzatvoreniu zmluvy o spolupráci ústnou formou, a to ako nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Súd povaţoval existenciu občianskoprávneho zmluvného vzťahu medzi ţalobcom 1/ a ţalovaným 1/ za preukázaný na základe samotného obsahu predmetnej dohody o uznaní pohľadávky zo dňa
- júna 1999, v ktorej sa v bode 1 a 2 výslovne uvádza, ţe pri podnikateľskej činnosti ţalobcu 1/ v období do roku 1998 mu vznikol dlh na DPH voči Daňovému úradu G. vo výške 99 000,-- Sk. Ţalovaný 1/ podpisom uvedenej dohody potvrdil existenciu dohody so ţalobcom 1/, podľa ktorej príjmy a výdavky z podnikania znášali obaja rovným dielom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe v čase podpísania predmetnej dohody o uznaní dlhu bola ţalobkyňa 2/ manţelkou ţalobcu 1/, taktieţ ţalovaná 2/ bola manţelkou ţalovaného 1/, pričom ich BSM neboli za trvania manţelstva zrušené. Z uvedeného vyplýva aktívna i pasívna vecná legitimácia ţalobkyne 2/ a ţalovanej 2/. Vzhľadom na to, ţe ţalovaní svoj dlh voči ţalobcom nezaplatili riadne a včas, dostali sa podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania dňom
- júna
- Ţalobcom popri istine vzniklo právo i na úroky z omeškania. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie ţalovaných Krajský súd v Trnave rozsudkom z
- novembra 2008 sp. zn. 10 Co 161/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcom uloţil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalovaným náhradu trov konania vo výške 61 280,-- Sk do troch dní k rukám ich advokáta. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe záver súdu prvého stupňa o danosti aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie ţalobkyne 2/ a ţalovanej 2/ v predmetnom spore bol nesprávny. Z právnych úkonov týkajúcich sa 3 2 Cdo 104/2009 spoločnej veci sú obidvaja manţelia voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne. Môţe ísť o aktívnu alebo pasívnu solidaritu vyplývajúcu zo zákona. Mimo sféry BSM konajú manţelia samostatne a na platnosť ich úkonov nie je potrebný súhlas druhého manţela. Preto ak chce za trvania manţelstva a BSM urobiť právny úkon len jeden z manţelov, je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Tu ide o vzťah výlučne medzi ţalobcom 1/ a ţalovaným 1/, pričom ani na jednej strane sa nejedná o právny úkon týkajúci sa spoločnej veci patriacej do BSM. Nemohla preto vzniknúť aktívna alebo pasívna solidarita. V konaní bolo preukázané, ţe ţalovaný 1/ predmetnú dohodu o uznaní dlhu podpísal. Pokiaľ ide o existenciu dlhu krajský súd uviedol, ţe ţalobca 1/ a ţalovaný 1/ sa na základe ich priateľského vzťahu dohodli na zaloţení spoločnosti R., s.r.o. Ţalobca sa snaţil preukázať, ţe spoločné podnikanie medzi nimi fungovalo ešte pred zaloţením tejto spoločnosti, kedy ţalobca 1/ prevádzkoval internetovú kaviareň. Ţalovaný 1/ popieral skutočnosť, ţe išlo o spoločné podnikanie. Uviedol, ţe moţno príleţitostne poskytol ţalobcovi 1/ v kaviarni priateľskú výpomoc. Súd ďalej uviedol, ţe ostalo sporným, na základe akého podnikania vznikol ţalobcovi dlh na DPH v období roku 1998, keď tento podnikal dlhšie obdobie a jeho podnikateľské aktivity boli širšie, nielen prevádzkovanie internetovej kaviarne. Na základe uvedeného súd uzavrel, ţe v čase uznania dlhu ţalovaným 1/ jeho dlh neexistoval, teda uznanie dlhu nemohlo vyvolať účinky vyplývajúce z § 558 Občianskeho zákonníka. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali ţalobcovia dovolanie a navrhli rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, ţe im bola odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko odvolací súd dňa
- novembra 2008 pojednával v neprítomnosti ţalobcov napriek riadnemu a včasnému ospravedlneniu doručenému zo strany právnej zástupkyne ţalobcov z dôvodu kolízie pojednávaní. Pôvodný termín pojednávania v tejto právnej veci bol odvolacím súdom vytýčený na
- november 2008 o 9.45 hod., ktorý právna zástupkyňa ţalobcov zobrala na vedomie dňa
- novembra 2008 a prispôsobila svoj rozvrh práce tak, aby sa pojednávania mohla zúčastniť, prípadne zabezpečiť nevyhnutnú substitúciu. Dňa
- novembra 2008 bolo právnej zástupkyni ţalobcov doručené upovedomenie o odročení pojednávania na termín
- november 2008 o 9.45 hod. Bezodkladne právna zástupkyňa ţalobcov doručila súdu ospravedlnenie svojej neúčasti z dôvodu viacnásobnej kolízie pojednávaní a poţiadala o odročenie pojednávania. K veci samej uviedla, ţe je potrebné na bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov nahliadať v širšom zmysle slova a neobmedziť sa iba na vzťahy súvisiace s vlastníctvom. BSM je totiţ 4 2 Cdo 104/2009 majetkovým spoločenstvom manţelov, do ktorého okrem vecí podľa ustálenej judikatúry patria aj práva a iné majetkové hodnoty (v danom prípade pohľadávka na strane ţalobcov a tomu zodpovedajúci záväzok zo strany ţalovaných). Bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov zaťaţujú nielen právne úkony týkajúce sa vecí, ale aj právne úkony súvisiace s právami a inými majetkovými hodnotami. V tomto smere povaţujú ţalobcovia právny názor Krajského súdu v Trnave za nesprávny, naviac nedostatočne odôvodnený. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spochybnil existenciu dlhu, ktorého zaplatenie spolu s príslušenstvom je predmetom tohto konania a ktorý ţalovaný 1/ uznal písomne. Ţalobcovia poukazujú na „zmalichernenie“ vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, ţe ţalovaný 1/ sa významnou mierou podieľal na prevádzkovaní ţivnosti ţalobcu 1/ (podpisy na obchodných listinách a iných úkonoch súvisiacich s podnikaním ţalobcu, pravidelné preberanie trţieb). Akékoľvek tvrdenia ţalovaného 1/ o tom, ţe dlh v čase jeho uznania neexistoval, sú účelové. Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave povaţujú za nepreskúmateľný. Nie je z neho zrejmé, na základe čoho mal odvolací súd pochybnosti o existencii uznaného dlhu a ako vyhodnotil dokazovanie pred súdom prvého stupňa. Ţalovaní sa k dovolaniu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov je dôvodné. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie 5 2 Cdo 104/2009 vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatnej rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka konania konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolatelia nenamietali a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Dovolatelia vo svojom dovolaní poukázali na to, ţe postupom súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký neţiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemoţní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkom konania ich procesné práva. V danej veci bol termín pojednávania pred krajským súdom pôvodne vytýčený na
- novembra 2008 o 9.45 hod. (č.l. 365), predvolanie na pojednávanie prevzala právna zástupkyňa ţalobcov dňa
- novembra 2008, ţalobcovia
- a
- novembra
- Právna zástupkyňa ţalobcov v dovolaní uviedla, ţe tomuto termínu prispôsobila svoj rozvrh práce tak, aby sa pojednávania mohla zúčastniť, prípadne zabezpečiť nevyhnutnú substitúciu. Účastníci konania boli upovedomení o odročení tohto pojednávania, pričom ako nový termín sa stanovil
- november 2008 o 9.45 hod. Upovedomenie prevzala právna zástupkyňa ţalobcov 1/ a 2/ 6 2 Cdo 104/2009 dňa
- novembra
- Následne poţiadala podaním zo dňa
- novembra 2008 doručeným krajskému súdu dňa
- novembra 2008 o odročenie pojednávania a ospravedlnila neúčasť ţalobcov ako aj svoju z dôvodu kolízie pojednávaní na Okresnom súde Galanta sp. zn. 23 C 110/2002 o 8.00 hod., sp. zn. 13 P 364/2006 o 11.00 hod. a na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 13 C 83/2004 o 10.00 hod. a sp. zn. 12 C 101/2007 o 11.00 hod. Zároveň uviedla, ţe termíny na uvedených súdoch boli vytýčené skôr, nemôţe sa preto pojednávania v predmetnej veci zúčastniť a pre krátkosť času sa jej nepodarilo zabezpečiť ani inú substitúciu. Je potrebné uviesť, ţe k zmene termínu pojednávania z
- novembra 2008 na
- novembra 2008 došlo z dôvodu školenia sudcov. Dôleţitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná ţiadosť neprítomného účastníka, resp. jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania, posudzuje súd podľa okolností toho – ktorého prípadu. Ţiadosť o odročenie pojednávania je podloţená dôleţitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak ide o také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré neumoţňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú váţne (dôleţité, ospravedlniteľné) z hľadiska objektívneho aj subjektívneho (či mohla byť prekáţka predvídaná, prípadne odvrátená). Dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd mal ţiadosti ţalobcov o odročenie pojednávania v tomto prípade vyhovieť, pretoţe bolo potrebné okrem kolízie pojednávaní zohľadniť aj tú skutočnosť, ţe k zmene pôvodného termínu došlo z dôvodu na strane súdu (náhla zmena termínu pojednávania – školenie sudcov), keď právny zástupca ţalobcov pre krátkosť času nemohol reálne zabezpečiť substitučného zástupcu na pojednávanie. Odvolací súd preto, ak pojednával v neprítomnosti ţalobcov a na pojednávaní meritórne aj rozhodol, odňal im tým moţnosť konať pred súdom. K námietke dovolateľov pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia dovolací súd uvádza nasledovné. Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktorého právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
- decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález 7 2 Cdo 104/2009 z
- mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje, alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale aj účastníkovi konania, keďţe súd rozhoduje o jeho právnej veci. Odôvodnenie rozsudku vykladá opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť záverečného úsudku súdu, vyjadreného vo výroku. Aj odvolací súd musí v odôvodnení rozsudku uviesť, ktoré skutočnosti mal za preukázané a z akých dôvodov z nich vyvodil závery koncentrované vo výroku. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, ţe sa vyporiada so všetkými otázkami riešenými v odvolacom konaní a musí byť v súlade s výrokom. V posudzovanom prípade dovolateľov to tak nebolo. V predmetnom konaní súd prvého stupňa ţalobe vyhovel. Povaţoval existenciu občianskoprávneho zmluvného vzťahu 8 2 Cdo 104/2009 medzi ţalobcom 1/ a ţalovaným 1/ za preukázanú na základe samotného obsahu predmetnej dohody o uznaní pohľadávky zo dňa
- júna 1999, v ktorej sa v bode 1 a 2 výslovne uvádza, ţe pri podnikateľskej činnosti ţalobcu 1/ v období do roku 1998 mu vznikol dlh na DPH voči Daňovému úradu G. vo výške 99 000,-- Sk. Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaný 1/ podpisom uvedenej dohody potvrdil existenciu dohody so ţalobcom 1/, podľa ktorej príjmy a výdavky z podnikania znášali obaja rovným dielom. Podpísanie dohody o uznaní pohľadávky spôsobilo účinky uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, keď bola dodrţaná písomná forma a dlh bol dostatočne špecifikovaný čo do dôvodu i výšky. Odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, ţe ţalobu zamietol. Uzavrel, ţe v čase uznania dlhu ţalovaným 1/ jeho dlh neexistoval. Svoje rozhodnutie v tomto smere však nijako bliţšie nezdôvodnil a nie je z neho zrejmé, na základe akých skutočností, resp. z akých dôvodov dospel k záveru, ţe predmetný dlh neexistoval. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k inému záveru o dôvodnosti uplatňovaného nároku bez toho, aby dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pokiaľ ide o ne/existenciu dlhu. Z uvedeného dôvodu je rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný. Tým, ţe vyššie uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu základného práva dovolateľov na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. a tým sa im odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnutý rozsudok, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami uvedenými dovolateľmi v dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2010 JUDr. Jozef K o l c u n, v.r. Za správnosť vyhotovenia : predseda senátu Jarmila Uhlířová 9 2 Cdo 104/2009