Najvyšší súd 5 Obdo 15/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., a. s., M., IČO: X., zastúpeného H. & P., s. r. o., Š., proti ţalovaným: 1/ A., M., 2/ Ing. J. S., nar. X., C., zastúpenému AK M., s. r. o., P., o zaplatenie 220 073,-- eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3CbZm/457/2013, na dovolanie ţalovaného 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- septembra 2014, č. k. 3CoZm/63/2013-91, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného 2/ o d m i e t a . Návrh na prerušenie konania z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V uznesením zo
- novembra 2013, č. k. 3CbZm 457/2013-47 uloţil ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť kaţdému zaplatiť 13 248,-- eur súdny poplatok za podané námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu č. k. 1Zm/408/2013-
- Rozhodol tak poukazom na poloţku 1 písm. a/ a poznámku č. 5 k tejto poloţke Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Ďalej uviedol, ţe ţalovaní 1/ a 2/ súdny poplatok spolu s podanými námietkami nezaplatili, preto im súd uloţil poplatkovú povinnosť vo výške 6% z ceny predmetu konania. Povinnosť platiť súdny poplatok za podanie námietok vzniká bez ohľadu na to, či boli námietky odôvodnené. V prípade úspechu v spore má účastník právo na náhradu trov konania vrátane zaplateného súdneho poplatku. 2 5 Obdo 15/2015 Na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ vec prejednal Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, odvolací súd uznesením z
- septembra 2014, č. k. 3CoZm/63/2013-91 uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo
- novembra 2013, č. k. 3CbZm 457/2013-47 potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe právo na zaplatenie zmenkovej odmeny, ktorú môţe podľa čl. I. § 48 ods.1 písm. d/ zákona č. 191/1950 Zb. ţiadať majiteľ zmenky od toho, proti komu vykonáva postih, nezaraďuje § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka medzi príslušenstvo pohľadávky. Zmenková odmena (provízia) je náhradou, zvláštnou formou peňaţného zadosťučinenia, ktorý pre majiteľa zmenky predstavuje náhradu za často nevyčísliteľné náklady a útrapy spojené s uplatňovaním zmenky. Odvolací súd preto povaţoval za správny postup súdu prvého stupňa, keď pri vyčíslení súdneho poplatku za námietky vychádzal zo súčtu zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny. Ďalej uviedol, ţe vyrubený súdny poplatok zodpovedá poloţke 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb., preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali ţalovaný 2/ dovolanie. Ţiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p. Podľa ţalovaného 2/ sa odvolací súd v napadnutom uznesení nedostatočne zaoberal jeho odvolacou námietkou, ţe zmenkovú odmenu je potrebné povaţovať rovnako ako úrok za príslušenstvo zmenky z dôvodu, ţe ani jeden z týchto nárokov nemôţe vzniknúť samostatne bez vzniku nároku na úhradu zmenkovej sumy. Odvolací súd podľa ţalovaného 2/ tento argument ponechal bez patričného vysvetlenia. Odvolací súd uviedol iba definíciu pojmu zmenková odmena, ktorá však nič nemení na skutočnosti, ţe nárok na zaplatenie zmenkovej odmeny nie je spôsobilý vzniknúť samostatne bez vzniku nároku na zaplatenie zmenkovej sumy. Táto skutočnosť sama osebe spôsobuje, ţe zmenková odmena je príslušenstvom zmenkovej pohľadávky a tak, ako zmenkový úrok a úrok z omeškania ani táto nemôţe byť samostatným, osve stojacim nárokom, avšak iba príslušenstvom pohľadávky. Odvolací súd nerozlišoval medzi obsahom pojmu zmenková obligácia a zmenková pohľadávka. Aplikáciou ustanovenia § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné vykonať cez analógiu legis, ktorá je v súkromnom práve prípustná. V dôsledku 3 5 Obdo 15/2015 nedostatočného odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu v načrtnutom smere, sa zmarilo právo odvolateľa aj v prípadnom dovolacom konaní brániť svoje právo a celkovo sa ním odňalo dovolateľovi právo konať pred súdom. Tvrdí, ţe v dôsledku nepresvedčivého odôvodnenia mu bola znemoţnená realizácia jeho procesných práv podľa O. s. p. Ďalej dovolateľ namieta moţný nesúlad právnej úpravy, podľa ktorej podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu podlieha spoplatneniu a s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ţalovaný podaním námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu len reagoval na procesný úkon ţalobcu. Aţ prostredníctvom podania námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu sa môţe ţalovaný prvýkrát vyjadriť k zmenkovému platobnému rozkazu a zároveň spochybniť dôvodnosť návrhu ţalobcu. Podmienenie súdneho konania zaplatením poplatku predstavuje obmedzenie prístupu súdu, pričom uţ samotný vznik poplatkovej povinnosti sa významným spôsobom premieta do úvahy jednotlivca, či má uskutočniť určitý procesný úkon. Na záver navrhol, aby súd prerušil dovolacie konanie a postúpil Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. K dovolaniu sa vyjadril ţalobca. Navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Podľa ţalobcu námietka dovolateľa ohľadne nepresvedčivosti odôvodnenia napadnutého uznesenia je neopodstatnená a výlučne účelová s cieľom dosiahnuť oddialenie rozhodnutia vo veci samej, čo sa ţalovanému 2/ aj darí. To, ţe ţalovaný 2/ má na právne posúdenie povahy zmenkovej odmeny iný názor, nemôţe byť povaţované za prípustný dôvod dovolania. Nesúhlasí ani s návrhom na prerušenie konania a postúpenie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Takýto postup je v rozpore s ustanovením § 109 ods. 1 O. s. p., lebo posúdenie ţalovaným 2/ 4 5 Obdo 15/2015 navrhovanej otázky nemá ţiadny vplyv na rozhodnutie vo veci samej a spôsobil by len ďalšie prieťahy v konaní, čo dovolateľ pravdepodobne sleduje. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Dovolací súd predovšetkým skúmal, či je dôvodný návrh ţalovaného 2/ na prerušenie dovolacieho konania. Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. Dovolateľ vytýkal súdu prvého stupňa a odvolaciemu súdu, ţe platenie súdneho poplatku za podané námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O uvedenom návrhu dovolací súd rozhodol tak, ţe pre prerušenie konania nie je daný ţiadny dôvod, lebo od posúdenia dovolateľom navrhnutej otázky nie je výrok v spore priamo závislý a súd sám si túto otázku môţe posúdiť. Podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pričom vo výroku potvrdzujúceho uznesenia nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a preto prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 239 ods. 2 O. s. p. nie je daná. V zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný vţdy prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa ustanovenia 5 5 Obdo 15/2015 § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád: ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Odňatie moţnosti účastníka konania konať pred súdom a rozhodnutie vylúčeným sudcom, alebo súdom nesprávne obsadeným. Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania odôvodnil tým, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. Podľa dovolateľa napadnuté uznesenie trpí závaţnou vadou nedostatočného odôvodnenia, lebo odvolací súd nereagoval na argumenty ţalovaného 2/ uvedené v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Je toho názoru, ţe odvolací súd týmto postupom porušil jeho právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, ţe by postupom odvolacieho súdu bola ţalovanému znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd rozhodol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a napadnuté uznesenie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti. Súd nie je povinný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné 6 5 Obdo 15/2015 otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného vychádzal zo skutočností zistených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa uznesenie, ktorým ţalovaným 1/ a 2/ uloţil poplatkovú povinnosť za podané námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu riadne odôvodnil. Odvolací súd spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa v rozhodnutiach reagovali na všetky podstatné argumenty ţalovaného. Tvrdenie dovolateľa, ţe postupom odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nie je dôvodné. Rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa limity zákonného rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia neznamená, ţe súd je povinný na kaţdý argument ţalovaného dať podrobnú odpoveď. Súdy v prejednávanej veci postupovali v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., keď v odôvodnení uviedli podstatné dôkazy, tieto vyhodnotili a dospeli v zmysle dokazovania k záveru. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/04, podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj 7 5 Obdo 15/2015 pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd dospel k záveru, ţe uznesenie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ O. s. p. Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou procesnou vadou taxatívne vymenovanou v § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného odmietol podľa ustanovenia § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2015 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová