2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že ich treba zrušiť. 5 2 M Cdo 3/2010 V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. V dovolacom konaní vyšla najavo vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúca v absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov. Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p., (súd uvedie čoho sa navrhovateľ - žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca - žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami 6 2 M Cdo 3/2010 sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil, pričom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé) sa použijú - až na stanovené výnimky - primerane i na odôvodnenie uznesení ( § 167 ods. 2 O.s.p.). Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu. Rozhodnutie musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej konkrétnej veci. V danej veci v priebehu konania, ktorého predmetom je určenie neplatnosti záložnej zmluvy, navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s § 76 ods. 2 O.s.p. na zákaz realizácie výkonu záložného práva záložným veriteľom (JUDr. L. J.). Súdy oboch nižších stupňov dospeli k záveru o dostatočnom osvedčení dôvodov pre jeho nariadenie. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr to nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Z citovaného ustanovenia vyplýva, kedy možno predbežným opatrením uložiť povinnosť niekomu inému ako účastníkovi konania t.j. len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. V čase nariadenia predbežného opatrenia súdom prvého stupňa (13.5.2009) a ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu (27.8.2009) JUDr. L. J. účastníkom konania nebol. Preto bolo potrebné starostlivo zvážiť a aj odôvodniť splnenie tejto zákonnej podmienky. Pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť 7 2 M Cdo 3/2010 návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Či v danej veci o takúto situáciu išlo a či boli dostatočne osvedčené okolnosti opodstatňujúce nariadenie predmetného predbežného opatrenia, osobitne či boli splnené zákonné predpoklady zakotvené v ustanovení § 102 ods. 1 O.s.p. t.j. či skutočne bolo po začatí konania potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, ako správne namietal generálny prokurátor Slovenskej republiky, nemožno z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu zistiť, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné. Preskúmateľné nie je ani rozhodnutie súdu prvého stupňa. Jeho odôvodnenie je zmätočné a neobsahuje ani konštatovanie v súlade s § 76 ods. 4 O.s.p. Nedostatkom riadneho odôvodnenia svojich rozhodnutí porušili súdy nižších stupňov právo účastníkov a JUDr. L. J. na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) , čím im odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu (§ 243b ods. 3 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. júla 2010 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.