Najvyšší súd 5Obo/59/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. G., Š., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu T., spol. s r. o., K. v konkurze, I., proti ţalovanému 1/ T., a. s., K., J. K., I., ţalovanému 2/ S., a. s., K., S.S., ţalovanému 3/ T., a. s., P. všetci ţalovaní zastúpení advokátom J. A., Z.K., o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
- decembra 2009 č. k. 19 Cbi 61/2003-103, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
- decembra 2009 č. k. 19 Cbi 61/2003-103 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, ţe zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
- 1999 uzatvorená medzi T., spol. s r. o., K. ako postupcom a T., a. s. ako postupníkom vo výške 12 869 593,72 Sk je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
- 1999 uzatvorená medzi T., spol. s r. o. K. ako postupcom a T., a. s. ako postupníkom vo výške 795 100,50 Sk je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
- 1999 uzatvorená medzi T., spol. s r. o. K. ako postupcom a T., a. s., ako postupníkom vo výške 2 464 944,20 Sk je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
- 2000 uzatvorená medzi T., a. s. ako postupcom T., spol. s r. o. ako postupníkom vo výške 16 129,638,40 Sk je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Súčasne uloţil ţalovanému v 1/ rade povinnosť vrátiť do konkurznej podstaty sumu 16 129 638,40 Sk a zaplatiť ţalobcovi trovy konania 33,19 Eur. Ďalej určil, ţe zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
- 5Obo/59/2010 2
- 1999 uzatvorená medzi T., s. r. o., K. ako postupcom a T., a. s. ako postupníkom vo výške 5 451 100,80 Sk je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
- 2000 uzatvorená medzi T., a. s. postupcom spol. s r. o. K. ako postupníkom vo výške 1 304 342,50 Sk je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Zároveň uloţil ţalovanému v 2/ rade povinnosť vrátiť do konkurznej podstaty sumu 5 451 100,80 Sk a zaplatiť ţalobcovi trovy konania 33,19 Eur. Ďalej určil, ţe zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
- 1999 uzatvorená medzi T., spol. s r. o. K. ako postupcom a T., a. s. ako postupníkom vo výške 24 083 473,40 Sk je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
- 1999 uzatvorená medzi T., spol. s r. o., K. ako postupcom a to T., a. s. ako postupníkom vo výške 10 096 714,50 Sk je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
- 2000 uzatvorená medzi T., a. s. ako postupcom a T., spol. s r. o. ako postupníkom vo výške 33 083 473,40 Sk je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Zmluva o započítaní pohľadávok medzi T., spol. s r. o. K. a T., a. s. zo dňa
- 2000 je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Uloţil tieţ ţalovanému v 3/ rade povinnosť vrátiť do konkurznej podstaty sumu 34 180 187,90 Sk a zaplatiť ţalobcovi trovy konania 33,19 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na majetok dlţníka obchodnú spoločnosť T., spol. s r. o. bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
- 2000 pod č. k. 5 K 26/00 vyhlásený konkurz. Ţalobca sa ţalobou domáhal určenia neúčinnosti horeuvedených zmlúv, ako aj vrátenia sumy 34 180 187,90 Sk do konkurznej podstaty úpadcu. Ţalobca odporoval právnym úkonom v lehote podľa § 15 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Preto námietka ţalovaných, ţe ţaloba nebola uplatnená včas nie je dôvodná. Medzi sporovými stranami nie je sporné, ţe zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzavreté, a ţe tieto zmluvy boli podpísané za postupcu ako aj postupníka J.J. N., predsedom predstavenstva ţalovaných obchodných spoločností. Sporným zostalo, či uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok boli naplnené podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a ods. 4 Zákona o konkurze a vyrovnaní. 5Obo/59/2010 3 Z ustanovenia § 15 ods. 4 Zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, ţe úspešne moţno odporovať právny úkon, len ak bol urobený medzi dlţníkom a osobami uvedenými v § 15 ods. 4 Zákona o konkurze a vyrovnaní pod písmenom a/ aţ e/. Ďalej musí byť preukázaný úmysel dlţníka ukrátiť týmto právnym úkonom veriteľa a preukázané, ţe druhá strana poznala úmysel dlţníka. V čase uzatvárania zmlúv o postúpení pohľadávok bol J. N. predsedom predstavenstva ţalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade. Podľa ustanovenia § 15 ods. 4 písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní bola splnená podmienka podať odporovateľnú ţalobu. V konaní bolo preto potrebné skúmať, či bola splnená aj ďalšia podmienka a to, ţe by horeuvedenými právnymi úkonmi došlo podstatným spôsobom k ukráteniu veriteľov ţalobcu. Právo podať odporovaciu ţalobu môţe byť úspešné len vtedy, keď úkonom dlţníka došlo k ukráteniu veriteľa pohľadávky. Ak by mal dlţník dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky veriteľa, nie je moţné úspešne právny úkon dlţníka napadnúť. V konkurznom konaní je ukrátenie pohľadávky potrebné hodnotiť z pohľadu všetkých konkurzných veriteľov. V danej veci v konaní bolo preukázané, ţe uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok a to z dôvodu, ţe ţalobca sa na jednej strane vedome vzdal pohľadávok bonitných a na strane druhej ako plnenie prijal nevýhodné pohľadávky. Takéto protiplnenie je nulové, predstavuje pre ţalobcu stratu. Ţalobca pred podaním návrhu na vyhlásenie ako aj pred jeho vyhlásením viackrát postupoval podobným spôsobom, pričom vedel o svojej hospodárskej situácii v spoločnosti a o nevýhodnosti prevzatia pohľadávok ako protiplnenie si svoju hospodársku situáciu ešte prehĺbil, čo spôsobilo úpadok moţností a poškodenie veriteľov. Z uvedeného vyplýva, ţe pri uzatváraní zmlúv o postúpení pohľadávok úpadca vedel o nevýhodnosti prevzatia týchto pohľadávok na strane jednej a na strane druhej k získaniu majetkového prospechu ţalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade. Súd dospel k záveru, ţe uzavretie horeuvedených zmlúv bolo len právnym úkonom na vytvorenie rámca pre predstierané plnenie s cieľom odčerpať finančné prostriedky úpadcu a previesť ich na ţalovaných s cieľom ukrátiť veriteľov úpadcu. Vzhľadom na právnu neúčinnosť horeuvedených zmlúv voči 5Obo/59/2010 4 konkurzným veriteľom súd rozhodol aj o povinnosti vrátiť ţalobcovi plnenie poskytnuté na základe týchto zmlúv. V priebehu pojednávania došlo u ţalovaného v druhom rade k zmene obchodného mena na S., a. s., K., S. K., I.. Ku dňu podania ţaloby mal ţalovaný v 3/ rade majetok v SR preto je daná právom moc a príslušnosť súdov SR. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Preto uloţil ţalovaným nahradiť ţalobcovi trovy konania. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie ţalovaný 1/, 2/ a 3/. Obsahovo navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobu zamietol. Poukázali na tú skutočnosť, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p. a ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. s odôvodnením, ţe prvostupňový súd pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia, ktoré viedli k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Ţalovaný v 3/ rade upriamuje pozornosť na Nariadenie Rady Európskeho spoločenstva č. 44/2001 z
- decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Rada zvýrazňuje v bode 11/ „Pravidlá sudcovskej právomoci musia byť predvídateľné a musia vychádzať zo všeobecnej zásady sídla odporcu a súdna moc sa musí uplatňovať na tom princípe. Sídlo právnickej osoby treba definovať samostatne, aby boli spoločné pravidlá transparentnejšie a bolo moţné vyhnúť sa konfliktom súdnej právomoci. V článku 1/ bod 1/ sa Nariadenie uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu, alebo tribunálu. Podľa článku 24 Nariadenia súd členského štátu, pre ktorý odporca predstúpi musí mať súdnu právomoc. 5Obo/59/2010 5 Podľa článku 60 ods. 1 Nariadenia „na účely tohto nariadenia spoločnosť, alebo iná právnická osoba, alebo zdruţenie fyzických, alebo právnických osôb má sídlo na mieste, kde má a/ štatutárne sídlo. Tieto skutočnosti sú rozhodné z hľadiska kompetencie konajúceho súdu konať a rozhodovať kauzu ţalovaného v 3/ rade so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Ţalovaný v 1/ aţ 3/ rade ďalej poukazujú na to, ţe ţalobca namieta vykonanie právneho úkonu dlţníkom, ktorý je uvedený v § 15 ods. 4, 5 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Vzápätí tvrdil, ţe dlţník uzavrel zmluvy s neurčitým predmetom, hoci to je podstatná náleţitosť právneho úkonu. Ţalovaní tvrdia, ţe ak bol predmet úkonu neurčitý, potom je právny úkon neplatný, preto mu nemoţno úspešne odporovať. Ţalobca nepredloţil dôkazy, ktorými by preukázal tvrdenie, ţe ţalovaní právnymi úkonmi ukrátili veriteľov a zavinili tak úpadok ţalobcu. Väčšina pohľadávok bola postúpená bez tzv. krátenia za 100% ich nominálnej hodnoty. Toto nebolo ukracovaním veriteľov a ich pohľadávky, ale beţným právnym úkonom. Ţalobca nedokázal, ţe takéto úkony boli nevýhodné. Chýba patričná dokumentácia, dôkaz a posudky odborníkov. Dôkazné bremeno týchto skutočností ţalobca neuniesol. Krajský súd sa uspokojil bez adekvátneho dokazovania, len s tvrdením ţalobcu a vyššie uvedené námietky a výhrady ţalovaných neakceptoval. Krajský súd vo svojom rozhodnutí doslovne prevzal úvahy a tvrdenia ţalobcu bez akéhokoľvek dôkazu. Ţalobca videl odporovateľnosť právnych úkonov ţalovaných v ustanoveniach § 15 ods. 4, 5 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Je nepochybné, ţe mal dokázať príčinnú súvislosť medzi právnymi úkonmi ţalovaných, právnym úkonom dlţníka a úpadkom dlţníka, pretoţe dlţník nebol v úpadku pred vykonaním právneho úkonu. Ţalovaný zhodne namietali premlčanie podľa ustanovenia § 15 ods. 5 Zákona o konkurze a vyrovnaní, ale aj podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd sa zámenou premlčania nezaoberal a v rozhodnutí k nej nezaujal ţiadne stanovisko. Ţalobca označil za ţalovaných tri spoločnosti. Ţalobca poukázal aj na to, ţe právne úkony vykonávala aj spoločnosť S.. Ţalovaní v tejto súvislosti zhodne tvrdia, ţe dlţníkov právny úkon môţe byť voči veriteľovi neúčinný ak bola ţaloba podaná voči všetkým účastníkom, s ktorými, alebo v prospech ktorých bol právny úkon robený. Toto je zhodné pre 5Obo/59/2010 6 skúmanie cieľa pri odporovaní. nebol teda dôvod na vedenie spoločného konania, lebo nebolo solidárnej zodpovednosti. Ţalovaný zhodne namietajú záver krajského súdu, ţe uzavretie sporných zmlúv bolo predstieraným cieľom odčerpať finančné prostriedky úpadcu a tieto previesť na ţalovaných s cieľom ukrátiť veriteľov úpadcu. O tomto tvrdení nebol vykonaný ani jeden dôkaz. Preto ţalovaný povaţujú rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaných nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie ţalovaných podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolania ţalovaných sú dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobca sa svojim návrhom domáhal určenia neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených medzi úpadcom a ţalovanými. Podľa ţalobcu boli zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorené v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi ţalobcom ako dlţníkom a právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v § 15 ods. 4 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom, alebo likvidátorom. Zároveň ţalovaný v 1/ rade T., a. s., K. bol jediným spoločníkom spoločnosti úpadcu od
- 1998 do
- 2000, a teda jeho majetková účasť spoločnosti bola 100%, čím boli splnené podmienky § 15 ods. 4 písm. d/ aţ e/ Zákona o konkurze a vyrovnaní. Zmluvy zo dňa
- 1999 boli podpisované za obe zmluvné strany J.J. N., ktorý bol v tom čase konateľom ţalobcu a zároveň štatutárom ţalovaných. Ţalobca je toho názoru, ţe právne úkony sú v zmysle § 15 ods. 4 písm. d/ a e/ a ods. 5 Zákona o konkurze a vyrovnaní odporovateľné a súčasne sú splnené podmienky podľa § 16 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov konkurzný veriteľ, alebo správca sa môţe domáhať, aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony podľa odseku 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ, alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlţníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu uţ vymáhateľný, alebo ak uţ bol uspokojený. 5Obo/59/2010 7 Odporovať moţno právnemu úkonu, ktorý dlţník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy (§ 15 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní). Podľa § 15 ods. 4 Zákona o konkurze za vyrovnaní odporovať moţno tieţ právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlţníka ukrátený a ku ktorému došlo v posedných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlţníkom, ktorý je právnickou osobou a: a/ členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom, alebo spoločníkom; b/ osobou blízkej osobe uvedenej v písomne a/; c/ právnickou osobou, v ktorej má dlţník, alebo osoba uvedená v písmene a/ a b/ majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon; d/ právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmene a/ a b/ štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom, alebo likvidátorom; e/ právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d/ majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočnil tento právny úkon; alebo ktorý dlţník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí ak druhá strana preukáţe, ţe nemohla ani pri náleţitej starostlivosti poznať úmysel dlţníka ukrátiť konkurzného veriteľa. Odporovať moţno tieţ právnemu úkonu dlţníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom roku konkurzu a hodnota prijatá dlţníkom bola niţšia ako bola primeraná hodnota v časti vykonania právneho úkonu, a dlţník bol v úpadku, alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takého právneho úkonu (§ 15 ods. 5 Zákona o konkurze a vyrovnaní). Odporovať je moţné právnemu úkonu, ktorý dlţník vykonal pred vyhlásením konkurzu, ak ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho konkurzného veriteľa. Jednou z moţností, ako sa veritelia, alebo správca môţu dôsledkom nepoctivého konania dlţníka brániť, je inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, ţe dlţníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, môţu byť veriteľom, alebo správcom napadnuté tzv. odporom smerujúcim k tomu, aby boli súdom prehlásené vo vzťahu k veriteľovi za neúčinné, čo znamená, ţe majetok, ktorého sa tieto dlţníkove úkony týkajú môţe slúţiť k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky, pretoţe na úspešne odporované dlţníkove úkony sa vo vzťahu k veriteľovi pozerá akoby sa neboli stali. Podľa citovaných ustanovení Zákona o konkurze a vyrovnaní je moţné odporovať všetky právne úkony, ktoré dlţník urobil v posledných troch 5Obo/59/2010 8 rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, musel byť tento úmysel druhej strane známy. V týchto prípadoch musí byť úmysel dlţníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle veriteľa dokázané. Pokiaľ dlţníkom, alebo treťou osobou je osoba právnická bude dôkaz dlţníkovho úmyslu ukrátiť veriteľa vedomosť tretej osoby od tejto skutočnosti smerovať voči štatutárnemu orgánu. Odporovateľným právnym úkonom môţe byť nielen scudzovací právny úkon, ale akýkoľvek úkon, ktorým sa zhoršuje veriteľova vyhliadka na uspokojenie jeho pohľadávky. Odporovaný môţe byť i úkon – zmluva o postúpení pohľadávky, ktorými boli postúpené pohľadávky vymoţiteľné a previesť ich na ţalovaných s cieľom ukrátiť veriteľov úpadcu. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd konštatuje, ţe v konaní bolo preukázané, ţe uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok a to z dôvodu, ţe ţalobca sa na jednej strane vedome vzdal pohľadávok bonitných a na strane druhej ako plnenie prijal nevýhodné pohľadávky. Takéto protiplnenie je nulové, predstavuje pre ţalobcu stratu. Ţalobca pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj pred vyhlásením viackrát postupoval podobný spôsobom, pričom vedel o svojej hospodárskej situácii v spoločnosti a o nevýhodnosti prevzatia pohľadávok ako protiplnenie si svoju hospodársku situáciu ešte prehĺbil, čo spôsobilo úpadok moţnosti a poškodenie veriteľov. Pri uzatváraní zmlúv o postúpení pohľadávok úpadca vedel o nevýhodnosti prevzatia týchto pohľadávok na strane jednej a na strane druhej k získaniu majetkového prospechu ţalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade. Uzavretie zmlúv bolo len právnym úkonom na vytvorenie rámca pre predstierané plnenie s cieľom odčerpať finančné prostriedky úpadcu a previesť ich na ţalovaných s cieľom ukrátiť veriteľov. Takýto záver prvostupňového súdu podľa názoru odvolacieho súdu nemá oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní a odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé. Súd prvého stupňa ani neuviedol, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal, keď dospel k záveru dôvodnosti ţaloby. Neuviedol, ktorým dôkazom uveril a ktoré dôkazy povaţoval za relevantné, pre svoj záveru o dôvodnosti ţaloby. Súd do svojho odôvodnenia prevzal, len odôvodnenie ţaloby a je zaloţené, len domnienkach. Je nepreskúmateľný záver súdu, ţe uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok a to z dôvodu, ţe ţalobca sa na jednej strane vedome vzdal pohľadávok bonitných a na strane druhej ako plnenie prijal nevýhodné pohľadávky. Takýto záver nevyplýva a doposiaľ vykonaného dokazovania. Ţiadnym relevantným dôkazom nebolo ani preukazované, ţe pri uzatváraní zmlúv o postúpení pohľadávok úpadca vedel o nevýhodnosti prevzatia týchto pohľadávok a ţe uzavretie 5Obo/59/2010 9 horeuvedených zmlúv bolo len právnym úkonom na vytvorenie rámca pre predstierané plnenie s cieľom odčerpať finančné prostriedky úpadcu a previesť na ţalovaných s cieľom ukrátiť veriteľov úpadcu. Vzhľadom na uvedené je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým ţalobe vyhovel a určil, ţe zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné predčasné. Absolútne neodôvodnené sú výroky, ktorými súd zaviazal ţalovaného na poskytnutú peňaţnú náhradu (s prihliadnutím na ust. § 16 ods. 4 Zákona o konkurze a vyrovnaní, všetko o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlţníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je moţné, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada) a ţalovaného
- neviazal. vrátenie sumy 16 129 638,40 Sk, ţalovaného 2/ na vrátenie sumy 5 451 100,80 Sk a ţalovaného 3/ 34 180 187,90 Sk. Naviac súd zaviazal ţalovaných na zaplatenie uvedených súm v neplatnej mene bez prepočítania na platnú menu, ktorou je Euro. Súd sa taktieţ aj vzhľadom na námietku ţalovaných nezaoberal samotnou platnosťou zmlúv, ktorých neúčinnosti sa ţalobca domáhal odporovateľnosť je moţné uplatniť len vtedy, ak je právny úkon platný. Ak by teda išlo o neplatné právne úkony, ţalobca by sa nemohol úspešne domáhať určenia neúčinnosti týchto právnych úkonov. Počas konania ţalovaní uplatnili námietku premlčania. S touto námietkou premlčania sa súd prvého stupňa dôsledne nevysporiadal a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca odporoval právnym úkonom v lehote podľa § 15 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, preto námietka ţalovaných, ţe ţaloba nebola uplatnená včas nie je dôvodná. K tomu je potrebné uviesť, ţe pri podaní odporovacej ţaloby podľa § 15 Zákona o konkurze a vyrovnaní treba rozlišovať dve lehoty, jednak ide o lehotu vyplývajúcu z ustanovenia § 15 Zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá je hmotnoprávnou podmienkou o úspešnosti tejto ţaloby a súd jej dodrţanie skúma z úradnej povinnosti. Pre podanie odporovacej ţaloby platí tieţ všeobecná trojročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka a začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Keďţe platí zásada dvojinštančosti konania pri prejednaní veci, súd sa bude musieť dôsledne zaoberať námietkou premlčania, ktorú uplatnili ţalovaní. Z podania právneho zástupcu ţalovaných doručené súdu
- 2010, ktorého súčasťou boli dôkazy k ţiadosti o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vyplýva, ţe spoločnosť, T. v likvidácii B., bola k
- 2009 vymazaná z obchodného registra. Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa zistiť, či sú splnené podmienky konania vo vzťahu k ţalovanému v 3/ rade, či je moţné konať 5Obo/59/2010 10 vo vzťahu k ţalovanému v 3/ rade. V prípade, ţe tento by nezanikol, bude potrebné odôvodniť právomoc a príslušnosť súdu na konanie vo vzťahu k ţalovanému v 3/ rade a tieţ pouţitie hmotného práva. pre posúdenie nároku ţalobcu vo vzťahu k ţalovanému v 3/ rade. Keďţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal riadne dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, doteraz zistený skutkový stav neobstojí a jeho rozhodnutie je predčasné, Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní bude povinnosťou súdu v naznačenom smere vykonať riadne navrhnuté dôkazy, tieto vyhodnotiť a zaoberať sa predpokladmi vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 15 Zákona o konkurze a vyrovnaní a či vzniklo právo ţalobcovi na vrátenie ţalovanej sumy do konkurznej podstaty úpadcu. Tieţ bude povinnosťou súdu zistiť, či sú splnené podmienky konania vo vzťahu k ţalovanému v
- rade. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- júna 2010 JUDr. Anna M a r k o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková