Obsah (6)

§ 239§ 237§ 204§ 57§ 17§ 44

Najvyšší súd 7 Cdo 243/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 5

poloţky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie ţalobkyne uznesením z

1. januára 2014 sp.zn. 16Co 1060/2013 odmietol v zmysle § 218 ods.1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané. Uviedol, ţe napadnuté uznesenie okresného súdu bolo ţalobkyni doručené dňa
2. júna 2013, ţalobkyňa podala odvolanie osobne na okresnom súde dňa
3. júla 2013, pričom posledným dňom na podanie odvolania bol deň
4. júna 2013 (piatok), ţalobkyňa teda podala odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. 2 7 Cdo 243/2014 Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to z dôvodu, ţe odvolanie podala včas. Odvolanie nebolo podané na prvostupňovom súde osobne do podateľne ako uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací súd, ale ţalobkyňa odvolanie odovzdala na prepravu doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s.r.o., IČO: 35 825 456, so sídlom v Bratislave, Cikkerova 2, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových sluţieb“, rovnako ako Slovenskej pošty, a.s. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa
5. júna 2013, teda v čase, keď ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Označená doručovateľská spoločnosť mala povinnosť podanie doručiť adresátovi, preto bola lehota na podanie odvolania zachovaná. Ďalej uviedla, ţe v prípade potreby vie preukázať a doloţiť zoznam s 1080-timi podaniami preukazujúcimi túto skutočnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

§ 239ods.

2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním ţalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Preto prípustnosť dovolania ţalobkyne z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. 3 7 Cdo 243/2014 So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu

§ 239

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237O.s.p.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. ţalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).

§ 204ods.

1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

§ 57ods.

3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. 4 7 Cdo 243/2014 Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, ţe sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bol zástupcovi ţalobkyne doručený dňa

1. júna
2. Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol deň
3. júna 2013 (piatok), tak ako aj vo svojom rozhodnutí konštatoval odvolací súd a táto skutočnosť ani nebola sporná. Z podacej pečiatky okresného súdu (č.l. 34 spisu) je zjavné, ţe odvolanie proti uzneseniu bolo podané na tomto súde osobne dňa
4. júla
5. Z tejto skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o oneskorenom podaní odvolania. Zo ţalobkyňou predloţeného dokladu (č.l. 69) - detaily zásielky k prepravnému listu č. 1551530943, o ktorom odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť (ţalobkyňa ho pripojila aţ k dovolaniu) súčasne vyplýva, ţe ţalobkyňa odvolanie voči uzneseniu odovzdala na doručenie okresnému súdu doručovateľskej spoločnosti dňa
6. júna 2013 o 17:35 hod, t. j. posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty. Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej bolo odvolanie odovzdané ţalobkyňou na doručenie, moţno povaţovať za ,,orgán, ktorý má povinnosť ho doručiť“. Orgánom povinným doručiť podanie, ktorým sa vykonáva úkon viazaný lehotou, je v zmysle zákonom stanovených podmienok ktorýkoľvek okresný súd (§ 42 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd (§ 218 ods. 2 O.s.p.), správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie (§ 250m ods. 2 O.s.p.), príslušný orgán nápravno-výchovného ústavu, zdravotníckeho zariadenia a pod. a napokon aj pošta, čo je zrejmé aj z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky (pozri napr. V 8/72, R 23/86, ZSP č. 2/2004). Zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania poštových sluţieb (§ 1 ods. 1 písm. a/), definovaných ako sluţby poskytované na účely 5 7 Cdo 243/2014 dodania poštovej zásielky (špecifikovanej v § 5), a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky (§ 2) vymedzuje poskytovanie poštových sluţieb poštovým podnikom (§ 7) ako podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové sluţby moţno len za podmienok stanovených zákonom a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým regulačným úradom (§ 19) v rozsahu

všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom

§ 17), resp.

na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom

§ 44). Konanie o registrácii, t.j.

zápis osoby, ktorá bude poskytovať poštové sluţby do registra poštových podnikov, upravuje zákon v § 19 aţ § 22. Poštový regulačný úrad vedie register poštových podnikov ako verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje, sprístupnený bezodplatne na jeho webovom sídle (§ 23).

aktuálneho registra poštových podnikov sú ku dňu vydania tohto rozhodnutia v ňom evidované poštové podniky s uvedením ich obchodného mena, dátumu registrácie, spôsobu označovania poštových zásielok a druhu (nimi poskytovaných) poštových sluţieb, vrátane Slovenskej pošty, a.s. (pod poradovým číslom 18) a spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s.r.o. s dátumom jej registrácie

1. apríla 2012 (pod poradovým číslom 3), ktorej ţalobkyňa odovzdala predmetné podanie - odvolanie (okrem iných zásielok) na jeho doručenie okresnému súdu dňa
2. júna 2013, pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na to, ţe spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s.r.o. je Poštovým regulačným úradom registrovaným poštovým podnikom poskytujúcim poštové sluţby (označené ako OS – ostatné poštové sluţby) v zmysle zákona, treba ju povaţovať za orgán, ktorému je moţné odovzdať podanie a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. Z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa dôvodne namietala, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, jej odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.). 6 7 Cdo 243/2014 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. marca 2015 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová