Obsah (4)

§ 61§ 3§ 237§ 107

Najvyšší súd 2 Cdo 168/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L. P., bývajúceho v Š., zastúpeného F., so sídlom v B., proti ţalovanému O.,

§ 61ods.

2 Zákonníka práce, kedy je potrebné, aby súd na ţiadosť ţalovaného ţalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 1.2.2002 do 19.12.2004 nepriznal. K pasívnej legitimácii uviedol, ţe pasívne legitimovaným bol v danom spore od

1. januára 2004 K.. V priebehu konania došlo k zmenám. Zákonom č. 254/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
2. októbra 2007, boli všetky krajské úrady s účinnosťou k
3. októbru 2007 zrušené.

§ 3ods.

4, 5 tohto zákona, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov krajských úradov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí k

1. septembru 2007 vykonávali verejnú sluţbu v obvodnom úrade prešli na obvodný úrad a v krajskom úrade prešli na obvodný úrad v sídle kraja. Keďţe tento nárok vznikol z činnosti O. (ţalobca k
2. septembru 2007 verejnú sluţbu uţ nevykonával), pasívne legitimovaným v danom spore bol O. a nie ţalovaný O.. Prvostupňový súd správne uzavrel, ţe ţalovaný nebol v spore pasívne legitimovaný. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského a okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. Vadu

§ 237písm.

f/ O.s.p. dovolateľ videl v tom, ţe odvolací súd konal (a rozhodol) vo veci s účastníkom, ktorého povaţoval za pasívne nelegitimovaného 4 2 Cdo 168/2010 v konaní. Ak bol pôvodný ţalovaný zo zákona zrušený, prešli nároky, ktoré sú uplatnené v konaní priamo zo zákona na iný subjekt, s ktorým sa malo konať. Ďalej uviedol, ţe súd mal vychádzať pri posudzovaní premlčania nároku z rozsudku Krajského súdu v Trnave z

1. októbra 2006 sp. zn. 11 Co 112/
2. Okrem toho ţalovaný ţiadal podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce návrh na náhradu mzdy nad 6 mesiacov zamietnuť, ale len v tom prípade, ak súd bude názoru, ţe je v konaní pasívne legitimovaný. Krajský súd v Trnave konštruoval vlastné závery. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe v konaní nie je pasívne legitimovaný. Navrhol dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Ţalobcom napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 O.s.p., prípustnosť dovolania z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, 5 2 Cdo 168/2010 neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.

§ 237O.s.p.

je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
7. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady

§ 237písm.

a/ aţ e/, g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal, tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Ţalobca v dovolaní namietal vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú videl v tom, ţe súdy konali so ţalovaným O., ktorý nebol v konaní pasívne legitimovaný, hoci pôvodný ţalovaný zanikol zo zákona. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z

1. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
2. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 6 2 Cdo 168/2010 Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. V danej veci sa ţalobca domáhal náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru. Ţalobu podal
3. marca 2005 na Okresný súd Trnava a ako ţalovaného označil K.. V priebehu konania však krajské úrady zanikli, preto ţalobca vo svojom podaní doručenom okresnému súdu
4. novembra 2008 (č.l. 119 spisu) označenom ako doplnenie ţaloby uviedol ako ţalovaného O. (vychádzajúc v dobrej viere aj z rozsudku Okresného súdu Trnava z
5. októbra 2007 č.k. 28 C 24/2005-123 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z
6. septembra 2008 sp. zn. 23 Co 80/2008). Ţalobca mal teda za to, ţe ide o právneho nástupcu pôvodného ţalovaného. Okresný súd bez ďalšieho pokračoval v konaní s O. ako so ţalovaným. Tento počas celého konania namietal svoju pasívnu legitimáciu. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. Postup súdu v prípade, ţe účastník stratí v priebehu konania spôsobilosť byť účastníkom konania, upravuje § 107 O.s.p.

§ 107ods.

1 O.s.p. súd v takom prípade podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môţe v ňom pokračovať. Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, ktorá je účastníkom konania, je

§ 107ods.

4 O.s.p. procesnou povinnosťou súdu pokračovať v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, konanie zastaviť. Právnym nástupcom právnickej osoby je ten, na koho prešli práva a povinnosti zaniknutej právnickej osoby; pokiaľ je týchto nástupcov viac, vstupuje do konania ten, ktorý prevzal tie konkrétne práva a povinnosti, o ktoré ide v konaní. Ťaţisko zisťovania, kto je právnym nástupcom zaniknutej právnickej osoby, spočíva podľa § 107 ods. 4 O.s.p. na súde (porovnaj napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. júla 2010 sp. zn. 3 Cdo 116/2009). Ak mal súd za to, ţe zo strany 7 2 Cdo 168/2010 ţalobcu išlo o návrh na zmenu/zámenu účastníka konania, mal o tomto návrhu rozhodnúť. Keďţe tak neurobil, bolo jeho povinnosťou pokračovať v konaní s právnym nástupcom pôvodného ţalovaného (§ 107 ods. 4 O.s.p.). Rozhodnutie odvolacieho ako aj prvostupňového súdu je nepreskúmateľné, pretoţe nie je z nich zrejmé, na základe čoho mali za to, ţe došlo k zmene/zámene účastníka konania na strane ţalovaného. S pasívnou legitimáciou sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadali a dospeli k záveru, ţe pasívne legitimovaným v danom spore bol O. a nie ţalovaný O.. Prečo v konaní s týmto subjektom nepokračovali z odôvodenia ich rozhodnutí vyvodiť nemoţno. Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vţdy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami dovolateľa uvedenými v jeho dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. júla 2011 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 8 2 Cdo 168/2010