Obsah (8)

§ 5§ 13§ 219§ 239§ 10§ 2§ 8§ 243b

Najvyšší súd 2 Cdo 105/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L., so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B.,

názoru ţalobcu mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietol, ţe v tejto veci podal návrh na začatie konania uţ v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil ţalobcovi späť. Ústavný 2 2 Cdo 105/2014 súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 27. novembra 2008 sp. zn. I. ÚS 291/08 (ďalej len „nález“) konštatoval, ţe týmto postupom prvostupňového súdu bolo porušené základné právo ţalobcu na súdnu ochranu

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania ţalobcu, lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme. Dodal, ţe právne účinky tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôţe nič zmeniť prípadná okolnosť, ţe z technických príčin nemôţe súd podanie ţalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Ţalobca v odvolaní uviedol ďalej to, ţe súdu prvého stupňa opätovne doručil podania, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom. Ţalobca mal za to, ţe účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Poukázal na to, ţe v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá

§ 5ods.

1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu;

§ 13zákona č.

71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemoţno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993 sp. zn. 4 Cdo 70/1993 ţalobca namietol, ţe súd prvého stupňa mu odňal moţnosť konať pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup –

§ 13zákona č.

71/1992 Zb. uţ súdny poplatok nebolo moţné vyrubiť. Tento poplatok bol totiţ splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula

1. decembra
2. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z
3. decembra 2013 sp. zn. 16 Co 457/2013 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe pokiaľ ţalobca argumentoval tým, ţe návrh na začatie konania doručený súdu
4. marca 2013, je návrh, ktorý pôvodne doručil okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktoré okresný súd odmietol prijať, čím

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu porušil právo ţalobcu na spravodlivé súdne konanie

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ţalobca toto svoje tvrdenie o totoţnosti návrhov ţiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ ani napriek výzve súdu ţiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totoţnosti predmetného návrhu na začatie konania doručeného okresnému súdu dňa

1. marca 2013 s pôvodným návrhom na začatie konania doručeným 3 2 Cdo 105/2014 okresnému súdu v roku
2. Okresný súd správne vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za tento návrh na začatie konania, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil ţalobcu o následku nesplnenia poplatkovej povinnosti v stanovenej lehote a následne konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku správne zastavil, preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne

§ 219ods.

1 O.s.p. potvrdil. Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie ţalobca s tým, ţe mu v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridrţal dôvodov, ktoré uviedol uţ v odvolaní a za základ dovolania povaţoval to, ţe podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené

1. marca 2013, nie je ţiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu na začatie konania. V súvislosti s tým ţalobca uviedol, ţe prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane popierajú totoţnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku
2. V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto ţalobcu nemala zaťaţovať povinnosť preukazovať, ţe podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo – predovšetkým so zreteľom na nález – potrebné vychádzať z toho, ţe návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný uţ v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania uţ nebolo moţné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie moţnosti ţalobcu pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to ţalobca ţiadal napadnuté uznesenie a tieţ ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas ţalobca zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. 4 2 Cdo 105/2014 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie

§ 239ods.

1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Ţalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

názoru ţalobcu mu postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia moţnosti pred súdom konať ide tieţ vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku

§ 10ods.

2 5 2 Cdo 105/2014 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997). So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade dané procesné predpoklady.

§ 5ods.

1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

§ 2ods.

1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je

sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

§ 8ods.

1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo ţiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní

osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

§ 10ods.

1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. V preskúmavanej veci argumentoval ţalobca tým, ţe návrh na začatie konania, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa

1. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a ţe vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. mu uţ nemoţno vyrubiť súdny poplatok za návrh na začatie konania. V zmysle § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. V náleze ústavný súd konštatoval, ţe ţalobca právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uloţené viaceré návrhy 6 2 Cdo 105/2014 dovolateľa proti rôznym odporcom. Nález ale neobsahuje ţiadny údaj o tom, konkrétne ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Ţalobca, ktorý
2. marca 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoloţil, ţe podanie z roku 2013 je identické s tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený príkaz ústavného súdu vychádzať z toho, ţe podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, ţe nález a príkaz ústavného súdu sa týka aj preskúmavanej veci (t. j. ţe na daných DVD nosičoch bol uloţený aj návrh dovolateľa proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu) a z ničoho nevyplývala totoţnosť ţalobcom tvrdeného podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemoţno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, ţe v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého nemoţno mať pochybnosti – to znamená podanie doručené
3. marca 2013 súdu prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný uţ v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemoţno mať ţiadne pochybnosti. K námietke, ţe prvostupňový aj odvolací súd popierajú totoţnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd poukazuje na to, ţe o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel od totoţnosti návrhov na začatie konania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti. V preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z logiky veci potom vyplýva, ţe bolo na ţalobcovi, aby preukázal totoţnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku
4. Pokiaľ ţalobca v súvislosti s tým poukazoval na to, ţe uţ nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, ţe mali prijať opatrenia na zachovanie moţnosti preveriť totoţnosť návrhov na začatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, ţe je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môţu o ne prísť. V súlade so zásadou, ţe právo patrí bdelým, pozorným, ostraţitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj moţnosti vzniku 7 2 Cdo 105/2014 komplikovaných situácií sťaţujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na ţalobcovi, aby – najmä po „neprijatí“ jej návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej podobe – uchoval pôvodné DVD, neuváţene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým sám riziku, ţe v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doloţiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku
5. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, ţe poplatková povinnosť ţalobcu vznikla podaním návrhu dňa
6. marca 2013 a ţe – vzhľadom na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani postup odvolacieho súdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo dôjsť k znemoţneniu realizácie procesných oprávnení dovolateľa spôsobom, ktorý by bol významný z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. februára 2015 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová