Obsah (11)

§ 160§ 76§ 67§ 8§ 243e§ 243i§ 100§ 122§ 15§ 4§ 19

Najvyšší súd 2 M Cdo 6/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. P., bývajúceho v L., zastúpeného JUDr. E. Ľ., advokátkou v B., proti ţalo

zákona č. 514/2003 Z.z. s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11 C 101/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z

1. mája 2011 č. k. 11 C 101/2009-171 v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 50 000 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
2. júna 2013 sp. zn. 2 Co 363/2011 v jeho potvrdzujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách odvolacieho konania, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
3. júna 2013 sp. zn. 2 Co 363/2011 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
4. mája 2011 č. k. 11 C 101/2009- 171 v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 50 000 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným súdu prvého stupňa
5. marca 2009 domáhal od ţalovanej

ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov náhrady škody za nezákonné zadrţanie a obmedzenie osobnej slobody, ktoré nastalo

1. augusta 2 2 M Cdo 6/2014 2005 postupom orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len ako „OČTK“) so súhlasom dozorujúceho prokurátora. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
2. mája 2011 č. k. 11 C 101/2009-171 ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 50 000 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobný návrh zamietol. Ţalovanú ďalej zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške 6 397,81 € na účet právnej zástupkyne ţalobcu JUDr. E. Ľ.. V odôvodnení svoj rozhodnutia uviedol, ţe
3. augusta 2005 Prezídium policajného zboru, Úradu boja proti korupcii vydalo uznesenie, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

§ 160ods.

1, 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ţe v doposiaľ nezistenom dni a čase v roku 2004 a 2005 ţiadal a prijal doposiaľ nezistený sudca Okresného súdu Levice cez sprostredkovateľa, doposiaľ nezisteného advokáta, úplatok vo výške najmenej 3 000 Sk od doposiaľ nezistených väzňov z ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Následne 9. augusta 2005 v Leviciach o 15,25 hod. bol

§ 76ods.

1 Trestného poriadku zadrţaný ţalobca ako podozrivý z predmetnej trestnej činnosti. K zadrţaniu došlo po predchádzajúcom telefonickom súhlase dozorujúceho prokurátora udelenom 9. augusta 2005 o 15,00 hod. Zároveň došlo u ţalobcu k obmedzeniu osobnej slobody

§ 76ods.

2 Trestného poriadku vyšetrovateľom 9. augusta 2005 o 15,25 hod. Ţalobca bol zadrţaný z dôvodov

§ 67ods.

1 písm. a/, b/ Trestného poriadku, ako osoba podozrivá, ktorá bola pristihnutá bezprostredne pri korupčnom trestnom čine. Napriek tejto skutočnosti, pri osobnej prehliadke boli o ţalobcu nájdené len veci osobného charakteru, ţiadne predmety preukazujúce, resp. nasvedčujúce bezprostrednému spáchaniu korupčného trestného činu u ţalobcu nájdené neboli. Ďalej uviedol, ţe podkladom pre začatie trestného stíhania (pokiaľ ide o osobu ţalobcu) bolo iba trestné oznámenie a následná doplňujúca výpoveď odsúdeného R. D.), ktorý bol toho času vo výkone trestu v Ú. pre spáchaný trestný čin vydierania, ktorý v rovnakom čase poţiadal o jeho podmienečné prepustenie s tým, ţe túto vec mal prejednávať ţalobca. Okresný súd mal za nepochybné, ţe pri zadrţaní a obmedzení osobnej slobody ţalobcu došlo k porušeniu procesných noriem Trestného poriadku (§ 67, § 76 ods. 1, 2), nakoľko neboli naplnené ţiadne procesné predpoklady, aby bola osoba ţalobcu takýmto spôsobom zadrţaná a bola jej obmedzená osobná sloboda. Ak malo byť trestné stíhanie a podozrenie OČTK vedené proti B., nebol dôvod u ţalobcu, aby bol zadrţaný ako osoba podozrivá a nebol dôvod, aby bola ţalobcovi týmto spôsobom obmedzená osobná sloboda. Ţalobca v tejto veci mohol byť predvolaný na výsluch ako svedok. Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe u ţalobcu došlo zo strany 3 2 M Cdo 6/2014 vyšetrovateľov ako aj dozorujúceho prokurátora k nesprávnemu úradnému postupu pri jeho zadrţaní, v dôsledku ktorého mu vznikol nárok na náhradu škody tým spôsobenej. Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, ţe v súdenej veci je pasívne vecne legitimovaná práve ţalovaná z dôvodu, ţe bez predchádzajúceho telefonického súhlasu špeciálneho prokurátora by nebolo moţné zadrţať a obmedziť osobnú slobodu ţalobcu, pričom z obsahu vyšetrovacieho spisu nie je zrejmé, či sa dozorujúci špeciálny prokurátor (pred udelením predmetného súhlasu) vôbec oboznámil so spisom. Súd prvého stupňa mal tieţ za to, ţe skutočnosť, ţe si ţalobca pri predbeţnom prerokovaní návrhu uplatnil nemajetkovú ujmu len do výšky 5 000 000 Sk, pričom v ţalobe ţiadal aţ 200 000 €, nebolo prekáţkou pre konanie súdu o tomto nároku. Okresný súd mal za to, ţe u ţalobcu je daný právny nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonné zadrţanie a obmedzenie jeho osobnej slobody vo výške 50 000 €. Výšku nemajetkovej ujmy určil s prihliadnutím na intenzitu, rozsah, ohlas, ako aj následky a závaţnosť tohto zásahu. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd prvého stupňa uviedol, ţe v danom prípade bol sporný okamih začatia plynutia trojročnej premlčacej doby (predĺţenej o 6 mesiacov), kedy sa ţalovaná domnievala, ţe týmto dňom bol deň nasledujúci po zásahu, keďţe v deň zásahu sa ţalobca musel dozvedieť o škode. V tomto smere sa súd prvého stupňa s argumentáciou ţalovanej nestotoţnil, nakoľko mal za to, ţe je síce pravdou, ţe nemajetková ujma začala vznikať v deň zadrţania, avšak táto postupne silnela, čoho dôkazom sú zhoršujúce sa zdravotné problémy ţalobcu fyzického aj psychického charakteru. Prisvedčil ţalobcovi, ţe moment, kedy sa ţalobca naozaj mohol dozvedieť o veľkosti nemajetkovej ujmy (výške v ţalovateľnom rozsahu) bol deň 3. december 2007, kedy bolo definitívne skončené trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu korupcie (aj keď trestne stíhaný bol len advokát Š. B. a skutok bol neskôr prekvalifikovaný). Ujma na zdraví, dobrom mene, povesti a pod., ktorá vcelku predstavuje nemajetkovú ujmu, nebola spôsobená a neprejavila sa len v jeden deň (len zadrţaním a obmedzením osobnej slobody), ale bola dotváraná postupne, pričom k jej zavŕšeniu (aspoň v ţalovateľnej výške) došlo skončením trestného konania, v ktorom ţalobca bol pôvodne podozrivý z trestného činu korupcie. Námietku premlčania vznesenú ţalovanou povaţoval za nedôvodnú. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol

ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolania ţalobcu a ţalovanej rozsudkom z

1. júna 2013 sp. zn. 2 Co 363/2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodol, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Dovolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepripustil. Odvolací súd najskôr skúmal ţalovanou vznesenú námietku premlčania, 4 2 M Cdo 6/2014 pričom dospel k záveru, ţe nie je dôvodná. Uviedol, ţe o tom, ţe ţalobcovi skutočne vznikla nemajetková ujma, sa ţalobca dozvedel aţ
2. decembra 2007, kedy prokuratúra zastavila trestné stíhanie vedené proti obvinenému Š. B. pre pokus trestného činu podvodu

§ 8ods.

1 k § 250 ods. 1 Trestného zákona, pretoţe tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V rámci daného trestného stíhania bol (stále) podozrivý zo spáchania trestného činu nielen obvinený, ale aj ţalobca. Bol označovaný za osobu, vo vzťahu ku ktorej, resp. s ktorou obvinený trestnú činnosť spáchal. So zastavením trestného stíhania tak trestné konanie skončilo, definitívne zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, podozrenie, zo spáchania trestného činu ţalobcom sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania, o vznesení obvinenia. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené vyslovil názor, ţe ţalobcovi začala plynúť premlčacia doba (3 roky + 6 mesiacov) aţ od nasledujúceho dňa po zastavení trestného stíhania, teda od 4. decembra 2007. Ak teda ţalobca podal návrh na súd 31. marca 2009, urobil tak včas. Odvolací súd ďalej povaţoval návrh ţalobcu čo do základu, ako aj v priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy, za dôvodný. Uviedol, ţe záver súdu prvého stupňa je správny aj v tom, ktorý orgán za štát koná.

názoru odvolacieho súdu nebolo moţné ţalovanej priznať úspech ani vo výroku o náhrade trov konania. Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z výšky ţalobcovi prisúdenej náhrady nemajetkovej ujmy. Ţalovaná neuviedla ţiadne vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Odvolací súd dovolanie nepripustil, pretoţe sám vo veci nevidel otázku zásadného právneho významu, na ktorú by mal odpovedať dovolací súd a ţalovaná ani ţiadnu takúto otázku neuviedla. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďţe obaja mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. júna 2013 sp. zn. 2 Co 363/2011 v jeho potvrdzujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách odvolacieho konania v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 30. mája 2011 č. k. 11 C 101/2009-171 v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 50 000 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania, podal postupom

§ 243eods.

4 O.s.p. v spojení s § 35 ods. 2 písm. i/ O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ţiadal uvedené rozhodnutia v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p.). Mimoriadnym 5 2 M Cdo 6/2014 dovolaním napadol hodnotenie konajúcich súdov, na základe ktorého prijali interpretáciu, ţe známe skutkové indície, o ktorých mal prokurátor vedomosť, nemal prokurátor vyhodnotiť ako existenciu dostatočného podozrenia voči ţalobcovi. Generálny prokurátor ďalej namietal, ţe konajúce súdy tieţ nesprávne právne posúdili otázku začatia plynutia premlčacej doby tým, ţe nesprávne interpretovali ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Správne mali súdy ustáliť, ţe ţalobca sa náhrady škody (nemajetkovej ujmy) z dôvodu jeho zadrţania mohol domáhať uţ deň nasledujúci po jeho zadrţaní (

1. augusta 2005), teda premlčacia lehota uplynula
2. januára
3. Ţalovaný nárok je preto premlčaný. Napokon generálny prokurátor namietal neprávne právne posúdenie súdov niţšieho stupňa aj pri určení výšky nemajetkovej ujmy spočívajúcej v nesprávnej právnej interpretácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Výšku priznanej nemajetkovej ujmy povaţoval za neprimerane vysokú, za v rozpore s dobrými mravmi a ustálenou judikatúrou, a ţe je niekoľkonásobne vyššia ako výška odškodnenia obetí násilných trestných činov. Ţalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu ţiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky aby mimoriadne dovolanie zamietol, odmietol, prípadne konanie o ňom zastavil. Ďalej ţiadal, aby dovolací súdu ţalovanú zaviazal na náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaná sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora plne stotoţnila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 4 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu

§ 243iods.

2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene. Bez podnetu je generálny prokurátor oprávnený podať mimoriadne dovolanie v prípadoch uvedených v § 35 ods. 1 a 2, a to aj vtedy, ak prokurátor do začatého konania nevstúpil (§ 243e ods. 4 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f O.s.p.). 6 2 M Cdo 6/2014 Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené. Pokiaľ ide o tzv. iné vady konania generálny prokurátor v texte mimoriadneho dovolania síce uviedol ustanovenie § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., existenciu iných vád konania, ktoré by mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci však ţiadnym spôsobom neodôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania ani tieto vady nezistil. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uvádza, ţe rozsudky súdov niţšieho stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretoţe (okrem iného) súdy niţšieho stupňa nesprávne vyhodnotili ţalovanou vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku.

§ 100ods.

1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané právo veriteľovi priznať.

§ 122ods.

2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej

týţdňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

§ 15ods.

1 zákona č. 514/2003 Z.z. je nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadrţaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbeţne prerokovať na základe písomnej ţiadosti poškodeného o predbeţné prerokovanie nároku (ďalej len „ţiadosť“) s príslušným orgánom

§ 4

a § 11.

§ 19ods.

1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. 7 2 M Cdo 6/2014

§ 19ods.

3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbeţného prerokovania nároku

§ 15

odo dňa podania ţiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Po vznesení námietky premlčania nároku na náhradu škody ţalovanou bolo medzi účastníkmi konania sporné najmä určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Ţalovaná tvrdila, ţe premlčacia lehota začala plynúť

1. augusta 2005, teda deň po zadrţaní ţalobcu na základe telefonického súhlasu prokurátora, pretoţe ţalobca sa o škode musel dozvedieť uţ pri samotnom zadrţaní jeho osoby a následných úkonoch OČTK. Ţalobca tvrdil, ţe momentom, kedy sa dozvedel o výške škody v ţalovateľnom rozsahu a teda aj začiatok plynutia premlčacej doby bol
2. december 2007, kedy bolo definitívne skončené trestné stíhanie pre trestný čin korupcie, v ktorom vystupoval aj ţalobca ako podozrivý. S touto argumentáciou ţalobcu sa stotoţnili aj súdy niţšieho stupňa v odôvodneniach svojich rozhodnutí. Právo na náhradu škody

zákona č. 514/2003 Z.z. sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, pričom lehota neplynie počas predbeţného prerokovania nároku odo dňa podania ţiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Za nesprávny úradný postup, na základe ktorého ţalobcovi vznikla nemateriálna škoda povaţoval ţalobca telefonický súhlas prokurátora z

1. augusta 2005 s jeho zadrţaním a prehliadkou jeho kancelárie; na základe ktorého následne toho dňa OČTK zadrţali ţalobcu počas pracovnej doby v budove Okresného súdu Levice, obmedzili mu osobnú slobodu, vykonali osobnú prehliadku i prehliadku jeho kancelárie, tieto priestory zapečatili, následne ho odviedli do policajného automobilu a odviezli ho na výsluch do Bratislavy a po výsluchu ho prepustili a doviezli naspäť do budovy Okresného súdu Levice. Bez súhlasu prokurátora by nebolo došlo k hore uvedenému nezákonnému postupu OČTK a teda ani ku vzniku nemateriálnej škody na strane ţalobcu. Ţalobca uviedol, ţe škoda začala vznikať v deň jeho zadrţania a postupne silnela, čoho dôkazom sú zdravotné problémy ţalobcu fyzického aj psychického charakteru (č. l. 85 spisu). Na pojednávaní z
2. septembra 2010 ţalobca uviedol, ţe bolo pre neho stresujúcou situáciou uţ samotné odvedenie OČTK z budovy súdu za prítomnosti jeho kolegov, ale najhoršie nepriaznivé dôsledky nesprávneho úradného postupu pociťoval po príchode domov cca o 23.00 hod. toho dňa. Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe nesprávnym úradným postupom ţalovanej (prokurátora) a následne OČTK vznikla ţalobcovi
3. augusta 2005 (deň zadrţania) nemateriálna škoda, pričom sa o škode v tento deň aj dozvedel, keďţe bol pri nesprávnom 8 2 M Cdo 6/2014 úradnom postupe osobne prítomný a dôsledky tohto postupu začal pociťovať uţ toho dňa. Trojročná premlčacia lehota na uplatnenie predmetnej škody začala plynúť
4. augusta 2005, spočívala po dobu šiestich mesiacov od
5. apríla 2008 do
6. októbra 2008 (z dôvodu prerokovania predbeţného nároku) a uplynula
7. februára
8. Ţalobca si však uplatnil nárok na súde aţ
9. marca 2009, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Pokiaľ ide o tvrdenie súdov niţšieho stupňa, ţe nemajetková ujma vzniká postupne (nie v jeden deň), nakoľko dopady neoprávneného zásahu sa prejavujú v spoločenskom postavení poškodenej osoby postupne, povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, ţe skutočnosť, ţe ţalobca subjektívne pociťuje negatívne dôsledky nesprávneho úradného postupu ţalovanej aj po neurčite dlhú dobu po skončení neoprávneného zásahu do jeho osobnej sféry (zadrţania) a musí sa s nimi určitým spôsobom vysporiadať, nepredstavuje ďalšiu konkrétnu nemajetkovú ujmu, s ktorou by bolo moţné spojiť plynutie subjektívnej premlčacej lehoty. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje ani s argumentáciou súdov niţšieho stupňa pokiaľ tvrdili, ţe ţalobca sa o vzniku škody dozvedel aţ
10. decembra 2007, kedy prokuratúra zastavila trestné stíhanie vedené proti J.Š. B. pre pokus trestného činu podvodu. Uvedený záver súdov niţšieho stupňa nemá oporu v zákone ani v zistenom skutkovom stave. Okresná prokuratúra Topoľčany uznesením z
11. decembra 2007 č. k. 1 Pv 309/2006-75 zastavila trestné stíhanie vedené proti obvinenému Š. B. pre pokus trestného činu podvodu na tom skutkovom základe, ţe ako advokát
12. augusta 2005 asi o 11.20 hod. v priestoroch svojej advokátskej kancelárie ţiadal od osoby vystupujúcej pod menom N. H. sumu 35 000 Sk predstierajúc, ţe zabezpečí u sudcu Okresného súdu Levice, aby bol odsúdený R. D. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, čo však nevykonal a finančnú čiastku v sume 35 000 Sk si mienil ponechať pre svoju potrebu, pretoţe tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Trestné stíhanie zastavené
13. decembra 2007 nebolo vedené proti ţalobcovi ale proti Š. B. pre pokus trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť tým, ţe obvinený mal predstierať, ţe bude pôsobiť na sudcu Okresného súdu Levice za sumu 35 000 Sk, čo však ani nemal v úmysle vykonať. Ţalobca v čase zastavenia predmetného trestného stíhania preto nemohol byť podozrivý ani označovaný za osobu, s ktorou obvinený Š. B. spáchal trestný čin podvodu, a uţ vôbec nie trestný čin korupcie, pre ktorý bolo trestné stíhanie proti obvinenému Š. B. (nie proti ţalobcovi) spočiatku vedené. Ţalobca z tohto dôvodu ani nemohol mať dôvodnú obavu zo začatia trestného stíhania voči jeho osobe. Predmetom tohto súdneho sporu je odškodnenie za nesprávny úradný postup 9 2 M Cdo 6/2014 ţalovanej, ktorého sa dopustila tým, ţe dala (prostredníctvom prokurátora) súhlas so zadrţaním ţalobcu a nie tým, ţe začala a následne
14. decembra 2007 zastavila trestné stíhanie proti Š. B., ktorého účastníkom ţalobca nebol a uznesenie o zastavení trestného stíhania mu z toho dôvodu ani nebolo doručované. Záver súdov niţšieho stupňa o začatí plynutia premlčacej lehoty dňom zastavenia trestného stíhania proti Š. B. (
15. decembrom 2007) preto z dôvodov uvedených vyššie nie je správny. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia lehota a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, ţe sa oprávnená osoba nemôţe s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, ţe súd nemôţe oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, ţe v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie, napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne (viď napr. R 29/1983). Poškodený, tak ako veriteľ musí sledovať plynutie premlčacích lehôt tak, aby svoje právo v stanovenej lehote vykonal, alebo uplatnil ţalobou proti povinnej osobe na súde. Keďţe si ţalobca v súdenej veci túto povinnosť nesplnil, mali súdy niţšieho stupňa ţalovanou vnesenej námietke premlčania priznať právne účinky. Generálny prokurátor teda dôvodne vytýka, ţe súdy niţšieho stupňa neprávne právne posúdili otázku premlčania ţalobcom uplatneného nároku. Tým, ţe súdy z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zostal skutkový stav neúplný. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec vrátil 10 2 M Cdo 6/2014 súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil aj výrok odvolacieho súdu o nepripustení dovolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, hoci nebol mimoriadnym dovolaním napadnutý, z dôvodu jeho závislosti od potvrdzujúceho výroku rozsudku odvolacieho súdu (§ 212 O.s.p.). Navyše dovolací súd povaţuje predmetný výrok za nadbytočný, pretoţe z dikcie § 238 ods. 3 O.s.p. vyplýva, ţe odvolací súd rozhoduje len o prípustnosti dovolania a nie opačne, tak ako tomu bolo v súdenej veci. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
16. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
17. februára 2015 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová