2 Cdo 108/2014 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna a sudcov JUDr. Martina Vladika a JUDr. Viery Petrí

§ 448Občianskeho zákonníka toto výslovne neuvádza.

Uviedol, ţe výšku škody priznal podľa znaleckého posudku. Na záver konštatoval, ţe o náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Nitre rozsudkom z

1. septembra 2013 sp. zn. 8 Co 327/2012 zmenil rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach výrokov o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobkyni 1/ sumu 12 455,41 € s príslušenstvom a ţalobcovi 2/ sumu 6 227,71 € s príslušenstvom tak, ţe návrh ţalobcov 1/ a 2/ zamietol. V napadnutej časti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti ţalobcov 1/ a 2/ zaplatiť ţalovanej spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 58,20 € do 3 dní rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu právo na jednorazové odškodnenie je nesporne majetkovým právom z titulu škody zásahom do majetkového postavenia (majetku a majetkových práv) ţalobcov a nepredstavuje u nich ani škodu na zdraví a tieţ ani náklady pri usmrtení, keď náhrady poţadované ţalobcami nepredstavujú im vzniknutú škodu na zdraví, ale len majetkovú ujmu vzniknutú im v súvislosti s úmrtím ich manţela a otca, ktorý mal vo vzťahu k nim zákonnú vyţivovaciu povinnosť. Ako vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., úrazové dávky a dávky úrazového zabezpečenia poisťovateľ uhrádza (tieto) za poisteného len príslušným subjektom, ktoré tieto dávky poisteným (na základe osobitného poistenia) oprávnene zaplatili, teda ide o formu úhrady regresných dávok, ktoré by bol inak povinný týmto príslušným subjektom uhradiť poistený. Nestačí preto, aby základ uplatňovaného nároku bol daný len ustanoveniami Občianskeho zákonníka, prípadne zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nakoľko tento základ povinnosti plnenia poisťovateľa musí byť daný v ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z.z. Uviedol, ţe uţ len na základe uvedenej skutočnosti, ţe uplatňovaný nárok 4 2 Cdo 108/2014 ţalobcov ako nárok majetkový nepredstavuje škodu na zdraví ţalobcov, nemoţno potom vyvodiť v konaní pasívnu vecnú legitimáciu ţalovanej (a aktívnu vecnú legitimáciu ţalobcov). Za dôvodnú odvolaciu námietku tieţ odvolací súd, napriek svojmu predchádzajúcemu právnemu názoru v rozhodnutí z
2. mája 2011, povaţoval to,

§ 448

Občianskeho zákonníka neumoţňuje pouţitím analógie priznanie aj uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie v zmysle ustanovenia § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keďţe i z dôvodov uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, toto zákonné ustanovenie striktne upravuje len nárok oprávnených osôb na pozostalostnú úrazovú rentu, ktorý nárok však nebol predmetom tohto konania (zo samotného návrhu ţalobcov a tieţ aj z výpočtu ţalovanej sumy nesporne vyplýva, ţe nárok na pozostalostnú úrazovú rentu neţalovali a ţalovali práve jednorazové odškodnenie s odkazom na § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu napadli ţalobcovia dovolaním, v ktorom navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe návrhu vyhovie v celom rozsahu a ţalobcom prizná trovy konania. Uviedli, ţe dovolanie je prípustné v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. Dovolanie odôvodnili v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedli, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil a nezohľadnil dispozitívny úkon ţalobcov, ktorým na pojednávaní pred Okresným súdom Nitra 8. septembra 2011 zmenili petit ţaloby tak, ţe sa domáhajú titulom náhrady škody podľa § 448 OZ zaplatenia ţalovaných súm s príslušenstvom. Tvrdili, ţe v citovanom ustanovení je výslovne uvedená analógia legis, čo znamená, ţe Občiansky zákonník výslovne odkazuje posúdenie základu uplatneného nároku a určenie sumy pozostalostnej renty na predpisy o sociálnom poistení. Uviedli, ţe nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nemá taká fyzická osoba, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie v zmysle § 94 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Tvrdili, ţe ako osoby oprávnené na jednorazové odškodnenie v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení, ako manţelka a syn nebohého poškodeného, si svoj nárok uplatnili v súlade s ustanovením § 448 OZ. Nestotoţnili sa s právnym názorom odvolacieho súdu,

§ 448

OZ neumoţňuje pouţitím analógie priznanie aj uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie. V závere ţalobcovia tvrdili, ţe pokiaľ bol odvolací súd toho názoru, ţe ţalobcom nepatrí pozostalostná úrazová renta určená vo výške jednorazového odškodnenia, v zmysle vysvetliviek k § 448 OZ, mal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa k tomu, aby súd prvého stupňa 5 2 Cdo 108/2014 v ďalšom konaní otázku existencie, prípadne výšky vyţivovacej povinnosti nebohého voči ţalobcom skúmal ako otázku predbeţnú. Ţalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobcov ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je dôvodné. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení. V zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval 6 2 Cdo 108/2014 senát. Dovolatelia vady v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nenamietali (rovnako ani tzv. iné vady konania) a ani dovolací súd existenciu týchto vád nezistil. Ţalobcovia v dovolaní okrem iného namietajú, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil zmenu návrhu ţalobcov z 8. septembra 2011 a ţe vec nesprávne právne posúdil keď uviedol,

§ 448

OZ neumoţňuje pouţitím analógie priznanie aj uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Štúdiom v súdnom spise dovolací súd zistil, ţe ţalobcovia sa počas celého konania (počnúc návrhom na vydanie platobného rozkazu, končiac podaním dovolania) domáhali vydania peňaţného plnenia formou jednorazového odškodnenia. Uţ v návrhu na začatie konania ţalobcovia uviedli, ţe sa na podklade § 448 OZ domáhajú jednorazového odškodnenia v zmysle § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Ţalobcovia aj neskôr počas celého konania argumentovali, ţe majú nárok práve na jednorazové odškodnenie v zmysle § 94 zákona č. 461/2003 Z.z. a nie na pozostalostnú úrazovú rentu (viď. napr. návrh na vydanie platobného rozkazu, zápisnice o pojednávaniach zo

1. novembra 2009,
2. júna 2010, dovolanie). To, ţe sa ţalobcovia domáhajú jednorazového odškodnenia ďalej vyplýva zo spôsobu výpočtu uplatnenej náhrady škody. Ţalobcovia si od začiatku konania náhradu škody vyčíslili pevnou sumou postupom v zmysle ustanovení § 84 ods. 1, 94 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a nie formou opakujúceho sa plnenia podľa ustanovení upravujúcich pozostalostnú úrazovú rentu (§ 92 a § 93 zákona č. 461/2003 Z.z.). Úmysel ţalobcov získať od ţalovanej náhradu škody práve formou jednorazového odškodnenia potvrdzuje aj posledná úprava petitu ţaloby zo strany ţalobcov (č. l. 272 spisu), kedy ţalovanú výšku náhrady škody ţalobcovia upravili podľa záverov znaleckého posudku č. X. V predmetnom znaleckom posudku bolo úlohou znalkyne I. K. určiť výšku jednorazového odškodnenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Pokiaľ ţalobcovia v dovolaní namietajú, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil a nezohľadnil zmenu návrhu, ktorú uskutočnili na pojednávaní
3. septembra 2011, s týmto tvrdením sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotoţnil. Na predmetnom 7 2 Cdo 108/2014 pojednávaní ţalobcovia totiţ rozšírili ţalobný návrh o valorizáciu ţalovanej sumy za rok 2010-2011, teda ţalovanú aj naďalej ţiadali zaviazať na zaplatenie pevne stanovených súm s úrokmi z omeškania formou jednorazového odškodnenia. Na tejto skutočnosti nič nezmenil ani fakt, ţe v zmenenom petite ţalobcov sa ako právny dôvod uplatneného nároku uviedol § 448 OZ, nakoľko ţalobcovia uţ v návrhu na začatie konania povaţovali za právny základ svojho nároku ustanovenie § 448 OZ. Toho sa drţali počas celého konania, čo potvrdili aj v odôvodnení svojho dovolania. Výslovné poukázanie na ustanovenie § 448 OZ v zmenenom petite návrhu z
4. septembra 2011 preto nič nezmenilo na dovtedajšom skutkovom ako aj právnom základe uplatnených nárokov ţalobcov a teda ani na tom, ţe sa aj po tejto zmene návrhu domáhali jednorazového odškodnenia s poukazom na ustanovenie § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov sa preto Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňuje s konštatovaním odvolacieho súdu, ţe nárok na pozostalostnú úrazovú rentu ţalobcovia neţalovali, ale ţalovali práve jednorazové odškodnenie a to aj po zohľadnení dispozitívneho úkonu ţalobcov, ktorým na pojednávaní
5. septembra 2011 navrhli zmenu petitu ţaloby. Podľa ustanovenia § 448 OZ fyzická osoba, voči ktorej mal zomrelý v čase svojho úmrtia vyţivovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 92 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyţivovaciu povinnosť určenú súdom, a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 94 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. manţel, manţelka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie. Suma jednorazového odškodnenia manţela alebo manţelky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 1 000 000 Sk. 8 2 Cdo 108/2014 Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia otázky, či ustanovenie § 448 OZ umoţňuje pouţitím analógie priznanie aj uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie, sa dovolací stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, prezentovanom uţ v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
6. mája 2010 sp. zn. 2 Cdo 19/
7. Z ustanovenia § 448 OZ jednoznačne vyplýva, ţe fyzická osoba, voči ktorej mal zomrelý v čase svojho úmrtia vyţivovaciu povinnosť má nárok len na pozostalostnú úrazovú rentu. Ak Občiansky zákonník v citovanom ustanovení striktne upravuje len nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, nemoţno s poukazom na ustanovenie § 448 OZ širokým výkladom uvedeného ustanovenia analogicky priznať ţalobcom nárok na jednorazové odškodnenie. Uvedená právna úprava je striktná a jednoznačná a nemoţno ju vykladať tak široko, aby bola odôvodnená úvaha súdu o tom, ţe podľa uvedeného ustanovenia analogicky prislúcha pozostalým aj nárok na jednorazové odškodnenie. Nakoľko, tak ako bolo uvedené vyššie, predmetom tohto konania bol nárok na zaplatenie jednorazového odškodnenia a nie nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, odvolací súd správne rozhodol, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh ţalobcov ako nedôvodný zamietol. Za neopodstatnenú povaţuje dovolací súd aj námietku ţalobcov, ţe pokiaľ bol odvolací súd toho názoru, ţe ţalobcom nepatrí pozostalostná úrazová renta určená vo výške jednorazového odškodnenia, v zmysle vysvetliviek k § 448 OZ, mal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa k tomu, aby súd prvého stupňa v ďalšom konaní otázku existencie, prípadne výšky vyţivovacej povinnosti nebohého voči ţalobcom skúmal ako otázku predbeţnú. Takýto postup odvolacieho súdu by bol moţný iba v prípade, keby si ţalobcovia počas konania uplatnili nárok na pozostalostnú úrazovú rentu formou opakujúcich sa mesačných splátok výţivného, čo však neurobili. Vzhľadom na skutočnosť, ţe nárok ţalobcov bolo potrebné v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu,

§ 448

OZ neumoţňuje pouţitím analógie priznanie uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţoval za potrebné sa ďalej zaoberať otázkou, či sa poistné krytie podľa ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzťahuje aj na ţalobcami uplatnené nároky. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolanie ţalobcov bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu súdu, ţe jeho rozhodnutie nie je správne. Keďţe dovolací súd nezistil ani vady konania podľa § 237 9 2 Cdo 108/2014 ods. 1 O.s.p., ani iné (v § 237 O.s.p. neuvedené) vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok rozsudkom zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní neboli ţalobcovia úspešní. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovanej (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však ţalovanej právo na náhradu trov dovolacieho konania voči ţalobcom nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. februára 2015 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová