← Slovensko

o zaplatenie 1 689,39 € s prísl.

Najvyšší súd 2M Obdo 3/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu B. P. P. B. s. r. o., so sídlom P., IČO: X., právne zást. JUDr. J. B., advokátom, so sídlom F., proti ţalovanému R., spol. s r. o., so sídlom Š., IČO: X., právne zast. JUDr. A. Š. CSc., advokátom, so sídlom S., o zaplatenie sumy 1 689,39 € (50 894,50 Sk) s prísl., na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

  1. apríla 2009, č. k. 2 Cob 132/2008-167, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  2. apríla 2009, č. k. 2 Cob 132/2008-167 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa
  3. februára 2008, č. k. 25 Cb 156/2003-138 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa
  4. februára 2008, č. k. 25 Cb 156/2003-138 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 50 894,50 Sk spolu s 12,15% ročným úrokom z omeškania od
  6. 2000 do zaplatenia a trovy konania v sume 2 540,-- Sk a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu ţalobcu v sume 16 871,50 Sk, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 6 721,-- Sk v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie rozsudku uviedol, ţe medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tepelnej energie do priestorov prenajatých ţalovaným. Faktúrou č. 197/01 ţalobca vyúčtoval ţalovanému spotrebu tepelnej energie za IV. štvrťrok 2001 za 161,06 GJ v cene 50 894,50 Sk, pričom zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, ţe vyúčtované 2 2M Obdo 3/2010 mnoţstvo tepelnej energie bolo niţšie, ako by bolo mnoţstvo tepla na tlmenú prevádzku (168,43 GJ). Ţalovaný faktúru č. 197/01 dobrovoľne nezaplatil, preto okresný súd vyhovel ţalobe v časti istiny v celom rozsahu, a to s poukazom aj na list ţalovaného zo dňa
  8. 2002, v ktorom sa faktúru č. 197/01 zaviazal zaplatiť v splátkach. Keďţe ţalovaný sa so zaplatením kúpnej ceny dostal do omeškania, súd ţalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 12,15% ročne podľa ust. § 369 a § 502 Obch. zákonníka a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Ţalovaným navrhnuté doplnenie dokazovania o výsluch svedkov a vykonanie kontrolného znaleckého posudku súd zamietol z dôvodu, ţe k funkčnosti vykurovacieho zariadenia sa vyjadril v znaleckom posudku znalec Ing. F. M. O správnosti záverov znaleckého posudku súd nemal pochybnosť, preto návrh na jeho preskúmanie prostredníctvom kontrolného znaleckého posudku povaţoval za neopodstatnený. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcovi ako úspešnému účastníkovi v konaní (jeho neúspech bol iba minimálny ohľadne nepriznanej výšky úroku z omeškania) priznal trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 2 540,-- Sk a z trov právneho zastúpenia v sume 16 871,50 Sk podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Zároveň ţalovaného ako neúspešného účastníka v konaní zaviazal nahradiť štátu podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p. trovy konania v sume 6 721,-- Sk, ktoré vznikli zaplatením časti odmeny znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov. Proti tomuto rozsudku, a to vyhovujúcemu výroku o zaplatenie sumy 50 894,50 Sk s 12,15% ročným úrokom z omeškania od
  10. 2002 do zaplatenia a závislému výroku o trovách konania a výroku o povinnosti nahradiť štátu trovy konania, ţalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa
  11. apríla 2009, č. k. 2 Cob 132/2008-167, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 175,26 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom a vec aj správne právne posúdil. Vo svojom rozhodnutí akceptoval závery znaleckého posudku, pričom znalec bol na námietky ţalovaného uvedené v spise aj vypočutý na pojednávaní dňa
  13. 2007 a trval na svojich záveroch uvedených v znaleckom posudku. Odvolací súd preto povaţoval odvolanie ţalovaného za právne 3 2M Obdo 3/2010 irelevantné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Na základe podnetu ţalovaného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie z dôvodu, ţe rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  14. apríla 2009, č. k. 2 Cob 132/2008-167 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa
  15. februára 2008, č. k. 25 Cb 156/2003-138 bol porušený zákon a ochranu práv a právom chráneným záujmov účastníkov konania nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Uviedol, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe medzi prenajímateľom a ţalovaným ako nájomcom bola dňa
  17. 1998 uzavretá zmluva o nájme nebytového priestoru č. 275 (ďalej len „nájomná zmluva“), ku ktorej bol následne dňa
  19. 2000 uzavretý dodatok č. 2/
  20. Na základe nájomnej zmluvy ţalovaný mal v nájme nebytové priestory najskôr vo výmere 1341 m2 a od
  22. 2000 vo výmere 756 m
  23. Podľa článku III bodu 3.8 nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, ţe úhrada sluţieb a energií, vrátane dodávky tepla, bude vykonávaná na základe samostatných zmlúv, uzavretých medzi nájomcom a ich dodávateľmi a úhrady za poskytnuté sluţby a energie uhradí nájomca vlastným menom. Tvrdenie súdu prvého stupňa v odôvodní rozsudku, ţe medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tepelnej energie do priestorov prenajatých ţalovaným, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe zmluva o dodávke tepla podľa článku III. bodu 3.
  24. nájomnej zmluvy nebola nikdy uzavretá, čo konštatoval aj znalec Ing. F. M. v znaleckom posudku č. 02/
  25. V spise sa nenachádza ţiadny listinný dôkaz, ktorý by potvrdzoval konštatovanie súdu o platnom uzavretí kúpnej zmluvy. Naviac, podľa platnej právnej úpravy, nemohlo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy o dodávke tepelnej energie medzi účastníkmi konania konkludentne, pretoţe podľa ust. § 32 ods. 1 zákona o energetike č. 70/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do
  27. 2002) zmluva o dodávke tepla musela mať písomnú formu (citované ustanovenie je kogentné a nemoţno sa od neho odchýliť). Ďalej sa nestotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, vysloveným v rozsudku, ktorý výsluch svedkov a navrhnutý kontrolný znalecký posudok zamietol s poukazom na to, ţe k funkčnosti vykurovacieho zariadenia sa vyjadril znalec Ing. F. M.. Generálny prokurátor poukázal na to, ţe na pojednávaní dňa
  29. 2008 právny zástupca ţalovaného navrhol vypočuť svedkov p. H. 4 2M Obdo 3/2010 a p. H., ktorí sa mali vyjadriť k funkčnosti sálavého podhľadového vykurovania v spornom období r.
  30. Podľa konštatovania znalca uvedené zariadenie malo zabezpečovať pribliţne 43% objemu vykurovania. Znalec Ing. F. M. vykonal znaleckú obhliadku prenajatých nebytových priestorov dňa
  32. 2006 a zistil, ţe vykurovací rozvod s podstropnými teplovodnými sálavými panelmi, slúţiaci ako sálavé stropné vykurovanie, bol funkčný. Podľa názoru generálneho prokurátora znalec sa objektívne vyjadril k funkčnosti sálavého podstropného vykurovania v r. 2006, avšak predmetom sporu je dodávka tepelnej energie za IV. štvrťrok r. 2001, pričom v znaleckom posudku sa nenachádzajú ţiadne iné vyjadrenia k stavu a funkčnosti vykurovacieho telesa v daných priestoroch v spornom období. Znalec preto nemohol posúdiť funkčnosť sálavého podhľadu vo IV. štvrťroku r. 2001, pričom dať relevantnú odpoveď na funkčnosť stropného sálavého vykurovania mohli práve ţalovaným navrhnutí svedkovia, ktorí v spornom období boli zamestnancami ţalovaného. Uviedol, ţe ide o vadu pri zisťovaní skutkového stavu veci, keďţe súd prvého stupňa a ani odvolací súd v dôkaznom konaní nepostupovali v súlade s ust. § 120 O. s. p. a nevykonali dôkaz, ktorý mal poslúţiť k verifikácii právne významnej skutočnosti. Podľa ust. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. inou vadou je nesprávnosť zisteného skutkového stavu z pohľadu postupu súdu v dôkaznom procese. Nevykonanie ţalovaným navrhnutých dôkazov malo podstatný vplyv na posúdenie oprávnenosti výšky uplatneného nároku, nakoľko podľa znaleckého posudku výkon sálavého podhľadu v priestoroch prenajatých ţalovaným predstavoval 23 259 W, čo zodpovedalo pribliţne 43% celkového objemu dodaného tepla. Rovnakého pochybenia ako súd prvého stupňa sa dopustil aj odvolací súd, ktorý bez ďalšieho sa stotoţnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Ďalej generálny prokurátor uviedol, ţe podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) platí zásada, ţe súdy svoje rozhodnutia musia odôvodňovať, pričom tento záväzok nemôţe byť chápaný tak, ţe vyţaduje podrobnú odpoveď na kaţdý argument, pretoţe v princípe sa súd vyššieho stupňa môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia niţšieho súdu, avšak nie arbitrárnym spôsobom, ako to urobil Krajský súd v Bratislave. V predmetnej veci sa odvolacie súdne rozhodnutie obmedzilo len na arbitrárne odôvodnenie, ţe sa „stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa“, avšak bez toho, aby sa odvolací súd čo len zmienil o námietkach odvolateľa v odvolaní 5 2M Obdo 3/2010 a zaujal k nim svoj názor. Poukázal na to, ţe rozsudok odvolacieho súdu nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodnený najmä preto, ţe súd neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Taktieţ nezdôvodnil, prečo sa nezaoberal odvolacími námietkami ţalovaného, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný a vadný, a teda nedošlo k naplneniu práva na súdnu ochranu reálnym obsahom. Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj nevyhnutná nadväznosť medzi zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktorá sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia spôsobom upraveným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Ak tento vzťah z odôvodnenia nevyplýva, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné, a teda o existenciu tzv. inej vady konania, ktorá je dovolacím dôvodom podľa ust. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. Podľa názoru generálneho prokurátora rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa
  34. 2008, ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa
  36. 2009 sú postihnuté inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  38. 2009, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa
  40. 2008 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II. na ďalšie konanie. K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril ţalobca v podaní doručenom dovolaciemu súdu dňa
  42. 2010 a v podaní doručenom dovolaciemu súdu dňa
  45. Uviedol, ţe rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa sú vecne správne, pretoţe boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol súdmi aj správne právne posúdený. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalobca dodal ţalovanému teplo a tento ho spotreboval (znalecký posudok č. 02/2006 znalca Ing. M.), pričom záväzok za dodané teplo ţalovaný voči ţalobcovi uznal (list ţalovaného zo dňa
  47. 2002) a ţalovaný nezaplatil ţalobcovi za dodaný tovar ţiadnu cenu. Na základe týchto podstatných a objektívne zistených faktov oba súdy správne rozhodli o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi ţalovanú sumu s príslušenstvom a trovami konania. Súdmi bolo správne rozhodnuté aj pre prípad, ak by aj „teoreticky“ neexistoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, ako to namietal ţalovaný, pretoţe právo na zaplatenie ţalovanej sumy ţalobcovi vzniklo voči ţalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 451 a nasl. Obč. zákonníka. Ďalej uviedol, ţe podľa jeho názoru dovolanie nie je prípustné podľa ust. § 238 ods. 5 O. s. p., pretoţe sa jedná o napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho 6 2M Obdo 3/2010 súdu v obchodnej veci o peňaţnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V čase podania ţaloby na súde prvého stupňa v r. 2003 predstavovala minimálna mzda sumu 5 570,-- Sk, čo pri jej desaťnásobku je suma vyššia, ako predmet konania (50 894,50 Sk), ohľadom ktorého bolo podané mimoriadne dovolanie. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie zamietol a ţalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ust. § 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa ust. § 243e ods. 1, 2 O. s. p., ktoré bolo podané v lehote podľa ust. § 243g O. s. p., preskúmal mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. Podľa ust. § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa ust. § 243f ods. 2 O. s. p. mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo a/ vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení, b/ o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje vedenie konania, c/ o dovolaní alebo o mimoriadnom dovolaní. Podľa ust. § 243i ods. 2 O. s. p. v konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 aţ § 243d), ak tento zákon neustanovuje niečo iné. 7 2M Obdo 3/2010 Z vyššie citovaných ustanovení O. s. p. vyplýva, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné v prípadoch taxatívne uvedených v ust. § 243f ods. 2 O. s. p. V predmetnej veci nejde o ţiadny z prípadov uvedených v ust. § 243f ods. 2 O. s. p. Ustanovenie § 238 ods. 5 O. s. p., na ktoré sa odvolával ţalobca, neplatí pre prípad mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom podľa ust. § 243e aţ § 243j O. s. p. Generálny prokurátor je preto oprávnený podať mimoriadne dovolanie aj v prípade, ak napáda právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu v obchodnej veci o peňaţnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy. Dovolací súd zistil, ţe pre podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora boli splnené zákonné podmienky podľa ust. § 243e ods. 1 O. s. p., pretoţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov právnických osôb a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. S poukazom na to, ţe v predmetnej veci sú splnené zákonné podmienky pre podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa ust. v § 243e ods. 1, 2 O. s. p. a § 243f/ ods. 1 O. s. p., dovolací súd právoplatný rozsudok odvolacieho súdu preskúmal v rozsahu napadnutom generálnym prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zásadám spravodlivého procesu vyplývajúcim z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) treba rozumieť tak, ţe v spojení so všeobecným procesným predpisom v konaní pred všeobecným niţším alebo i vyšším súdom, musí byť daná jeho účastníkovi moţnosť vyjadriť sa nielen k vykonaným dôkazom (článok 48 ods. 2 Ústavy SR) a k veci samej, ale tieţ označiť (navrhnúť) dôkazy, ktorých vykonanie pre zistenie preukázania svojich tvrdení pokladá za potrebné. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu nielen o uplatnených návrhoch (vrátane dôkazných návrhov) rozhodnúť, ale tieţ v prípade, ţe im nevyhovie, tak vo svojom rozhodnutí vysvetliť, z akého dôvodu (spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a k právnym záverom, ku ktorým dospel na základe skutkového stavu veci) navrhnuté dôkazy nevykonal (ust. § 157 ods. 2 O. s. p.). Ak tak všeobecný súd neurobí, zaťaţí svoje rozhodnutie nielen vadou spočívajúcou v porušení všeobecných procesných princípov podraditeľných pod vadu konania podľa ust. 8 2M Obdo 3/2010 § 237 písm. f/ O. s. p., ale zároveň postupuje aj v rozpore s ústavnými zásadami vyjadrenými v článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru. Je pravda, ţe odvolací súd sa pri potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa v princípe môţe obmedziť na prevzatie jeho odôvodnenia, avšak nie arbitrárnym spôsobom, ako to v predmetnej veci urobil Krajský súd v Bratislave, ktorý sa vôbec nezaoberal dôvodmi odvolateľa uplatnenými v odvolaní podanom proti rozsudku súdu prvého stupňa. Dovolací súd sa tieţ stotoţnil s námietkou generálneho prokurátora, ţe znalec Ing. M. sa v znaleckom posudku vyjadril k funkčnosti sálavého podstropného vykurovania v roku 2006 (
  49. 2006), kedy vykonal obhliadku nebytových priestorov, pričom zo znaleckého posudku nevyplýva, či toto vykurovacie zariadenie bolo funkčné aj v IV. štvrťroku r. 2001, za obdobie ktoré sa ţalobca domáha zaplatenia ţalovanej sumy voči ţalovanému. Relevantnú odpoveď by mohli dať ţalovaným navrhnutí svedkovia, ktorí v rozhodnom období boli zamestnancami ţalovaného. Súd prvého stupňa a rovnako ani odvolací súd vykonanie relevantných dôkazov (výsluch svedkov, príp. kontrolné znalecké dokazovanie) neumoţnili, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevykonanie týchto dôkazov dostatočným spôsobom nezdôvodnili. Z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa námietkami, argumentmi a návrhmi účastníkov na vykonanie dôkazov, majúcimi význam pre rozhodnutie vo veci samej. Dokazovanie okrem iného má tieţ zodpovedať zásade rovnosti strán v konaní, resp. rovnosti šancí v konaní. Po preskúmaní veci dovolací súd sa stotoţnil s názorom generálneho prokurátora, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa náleţitosti predpokladané ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd stručne a jasne vyloţí, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných právnych ustanovení, ktoré pouţil, pričom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Iba takéto odôvodnenie rozsudku je naplnením obsahu základného práva účastníka na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. 9 2M Obdo 3/2010 Vzhľadom na to, ţe odvolací súd (ale ani súd prvého stupňa) nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, Ústavy a Dohovoru, došlo k porušeniu základného práva účastníkov na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, článku 46 ods. 1 Ústavy v spojení s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., a tým k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa ust. § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p., pretoţe v konaní došlo k vade, uvedenej v ust. § 237 písm. f/ O. s. p. – ţalovanému ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, a zároveň aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa ust. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. – konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na dovolacie dôvody ktoré dôvodne poukázal generálny prokurátor v odôvodnení mimoriadneho dovolania, hoci pri citovaní zákonných ustanovení ako dovolací dôvod výslovne označil len ust. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p., avšak na stranách 5, 6 a 7 mimoriadneho dovolania uviedol a popísal aj dovolací dôvod podľa ust. § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p. Relevantnou sa javí aj námietka generálneho prokurátora uvedená v mimoriadnom dovolaní, ţe tvrdenie súdu prvého stupňa (ktoré si osvojil aj odvolací súd), ţe medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tepelnej energie do priestorov prenajatých ţalovaným, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďţe z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným nebola uzavretá ţiadna zmluva o dodávke tepla (ani písomná a ani ústna), čomu nasvedčuje aj vyjadrenie ţalobcu k mimoriadnemu dovolaniu (doručené súdu dňa
  51. 2010), v ktorom ţalobca pripúšťa, ţe ak by „teoreticky“ neexistoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, tak ţalobcovi voči ţalovanému vzniklo právo na zaplatenie ţalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 nasl. Obč. zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa ust. § 243b ods. 2, prvej vety a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. rozsudok krajského súdu zrušil, a zároveň zrušil aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II. v napadnutej časti a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, keďţe dôvody, pre ktoré bol zrušený rozsudok krajského súdu, platia aj pre rozsudok okresného súdu. 10 2M Obdo 3/2010 O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (ust. § 243d ods. 1, tretia veta O. s. p. v spojení s ust. § 243i ods. 2 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
  52. októbra 2010 JUDr. Beata Miničová v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.