1 Tr. zák. a iné vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 2 To 18/2015 na neverejnom zasadnutí
1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku. Za to bol odsúdený
2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1.000,- eur.
3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd stanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. 5 Ndt 4/2015 2
1 Tr. por. súd poškodených L. Z., T. B., Ing. J. T., M. L., A. G., A. Z., B. Z., Ľ. Z., I. Z., M. Z., K. Z., F. S., E. B., Ing. A. K. a J. Z. odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný P. H. prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 675 – 677). Trestná vec bola
1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú je potrebné dôsledne zachovávať, najmä pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu
por. 5 Ndt 4/2015 3 Odňatie a prikázanie veci
citovaného ustanovenia je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej zásady. Dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. môžu byť dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania. Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.
1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci rozumie, že uvedený orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou a pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo dotýka, sú najmä strany trestného konania. Účelom tohto ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní, teda i sudcu, je upevniť dôveru účastníkov konania i verejnosti v nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní. Preto je nevyhnutné zaistiť, aby sa na rozhodovaní nepodieľal sudca, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodovať nestranne. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pojem nestrannosť súdu má dva aspekty. Nestačí, že samotný sudca sa subjektívne necíti byť zaujatý vo vzťahu k účastníkom konania alebo k veci samotnej. Subjektívna nestrannosť sudcu sa totiž prezumuje, až kým nie je preukázaný opak. Na druhej strane objektívna nestrannosť sa neposudzuje
subjektívneho stanoviska sudcu, ale
objektívnych skutočností. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút, či funkcie, ktoré zastával. Nestrannosť sudcu 5 Ndt 4/2015 4 sa teda musí objektívne javiť aj v očiach verejnosti a najmä strán trestného konania a predovšetkým obvineného. V posudzovanej veci, ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, jednou z osôb vystupujúcich na strane poškodených v konaní, je pracovníčka Krajského súdu v Žiline Ing. A. K., ktorá pracuje na oddelení správy krajského súdu. Niet sporu o tom, že ako pracovníčka tohto oddelenia prichádza do osobného kontaktu so všetkými sudcami krajského súdu, pričom medzi nimi ide nielen o čisto kolegiálne vzťahy, ale aj priateľské, čo potvrdili jednotliví sudcovia vo svojom vyjadrení. Zistiac uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prerokúvanej veci sú dané závažné dôvody k tomu, aby predmetná trestná vec bola
1 Tr. por. odňatá príslušnému súdu a prikázaná na rozhodnutie inému vecne príslušnému súdu. Uvedeným postupom sa
názoru najvyššieho súdu zabezpečí potrebná objektívnosť a nestrannosť konajúceho súdu. V neposlednej miere sa uvedeným postupom predíde prípadným ďalším námietkam obžalovaného, ktorá skutočnosť môže viesť k ukončeniu celého trestného konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu predsedníčky senátu vyhovel, odňal trestnú vec obžalovaného P. H. Krajskému súdu v Žiline a prikázal ju na prerokovanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 26. marca 2015 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.