← Slovensko

o zapaltenie 2 500 000,-Sk (82 984,80 €) s prísl.

Najvyšší súd 2M Obdo 4/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. J. O., notár so sídlom M., proti odporkyni: MUDr. D. T. nar. X.,

§ 146ods.

2 druhá veta O. s. p., z procesného hľadiska zásadne platí, ţe zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť ţalovanému trovy konania. Súd môţe priznať účastníkovi náhradu trov konania voči druhému účastníkovi len vtedy, ak účastník o náhradu trov konania poţiada. Dôleţitá je ţiadosť o náhradu trov, ktorú treba odlišovať od vyčíslenia trov. Pre uplatnenie nároku na náhradu trov konania, ktorý nemusí obsahovať vyčíslenie trov, zákon neustanovuje ţiadnu lehotu. Môţe sa preto uplatniť kedykoľvek počas konania. Ţalobca si spravidla uplatňuje nárok na náhradu trov uţ v ţalobe, ţalovaný tak môţe prvýkrát urobiť vo vyjadrení sa k ţalobe alebo v odpore proti platobnému rozkazu. Návrh môţu robiť účastníci podaním adresovaným súdu, tieţ aj na pojednávaní ústne do zápisnice. V danej veci si ţalovaná uplatnila nárok na náhradu trov konania v odpore podanom proti platobnému rozkazu (číslo listu 57 súdneho spisu) ako i na pojednávaní konanom dňa

  1. októbra 2008 (číslo listu 152 súdneho spisu), kedy si uplatnila nárok na náhradu trov konania v sume 127 000,-- Sk za súdny poplatok za podaný odpor a inú náhradu trov konania si neuplatnila. Keď si ţalovaná uplatnila nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvého stupňa, pre prisúdenie náhrady trov konania v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, nepostačovalo bez ďalšieho uplatnenia nároku pred súdom prvého 2M Obdo 4/2010 4 stupňa, pretoţe sa ţalovaná tohto nároku nevzdala. V konaní pred súdom druhého stupňa len súhlasila so zastavením konania v predmetnej veci v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany ţalobcu v celom rozsahu. v danom prípade Krajský súd v Trnave pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 O. s. p. namiesto ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. K podanému mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril navrhovateľ. V podanom vyjadrení navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR zamietnuť. Ďalej uviedol, ţe v danej veci nie je moţné vychádzať zo záveru, ţe by ţalobca zavinil nastavenie konania, ako to predpokladá ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Ţalobca síce vzal návrh na začatie konania späť, avšak nakoľko k tomu došlo po rozhodnutí súdu prvého stupňa, v zmysle § 208 O. s. p. bol na zrušenie prvostupňového rozsudku a zastavenie konania potrebný súhlas ţalovanej, bez súčinnosti ktorej by k zastaveniu konania nemohlo dôjsť. Ţalovaná so zastavením konania súhlasila a nárok na náhradu trov neuplatnila. Nepodala tak ani návrh na priznanie práva na náhradu trov v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p., pričom za uplatnenie práva na náhradu trov pre prípad zastavenia konania nie je moţné povaţovať jej predchádzajúce podanie, obsahujúce vyčíslenie trov, ktoré bolo vykonané v súvislosti s vecným rozhodnutím sporu. Taktieţ poukazuje na to, ţe mimoriadne dovolanie nie je prípustné voči rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo o zastavení konania. Odporkyňa v zastúpení právnym zástupcom navrhla po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu uznesenie Krajského súdu v Trnave vo výroku o náhrade trov konania z dôvodov uvedených v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) prejednal dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 242 O. s. p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. Predmetom dovolacieho konania je napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo dotknuté právo účastníka konania na náhradu trov konania. 2M Obdo 4/2010 5 Prípustnosť dovolania dovolateľ odvodzuje splnením podmienok ustanovených v § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR nesmeruje proti výroku o zastavení konania (§ 243f ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Okresný súd v Trnave rozsudkom z
  2. októbra 2008 č. k. 23Cb 35/2006-153 ţalobu v časti o zaplatenie sumy 2 300 000,-- Sk spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 200 000,-- Sk od
  3. decembra 2004 do
  4. decembra 2005 a zo sumy 2 300 000,-- Sk od
  5. decembra 2004 do zaplatenia zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania v sume 125 000,-- Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil a zároveň ţalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok v sume 11 800,-- Sk, prostredníctvom Daňového úradu Trnava, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ţalobca v priebehu odvolacieho konania, začatého podaním odvolania ţalobcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, vzal návrh v celom rozsahu späť a ţalovaná so zastavením konania súhlasila. Krajský súd v Trnave uznesením z
  6. júla 2009 č. k. 21Cob 63/2009-187 pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, rozsudok súdu prvého stupňa z
  7. októbra 2008 č. k. 23Cb 35/2006-153 v odvolaním napadnutej časti zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil. Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie o trovách konania Krajský súd v Trnave odôvodnil ustanovením 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., nakoľko z okolností späťvzatia návrhu nezistil dôvody pre priznanie práva na ich náhradu niektorému z účastníkov (ţalobca dôvody späťvzatia ţalobného návrhu vo svojom podaní neuviedol a ţalovaná so späťvzatím súhlasila bez uplatnenia si práva na náhradu trov konania).

§ 146ods.

1 písm. c/ O. s. p. ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

§ 146ods.

2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

§ 151ods.

1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa 2M Obdo 4/2010 6 prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Všeobecná právna úprava platná pre rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania je ustanovená v § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. upravuje výnimky zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. A to osobitnú úpravu v prípade, ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe sa konanie muselo zastaviť, je povinný zaplatiť trovy účastníka konania. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu). V danej veci preto odvolací súd nepostupoval podľa citovaných ustanovení § 146 O. s. p., keď neskúmal riadne splnenie podmienky osobitnej úpravy náhrady škody v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., ak súčasne nie je splnená podmienka ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. Ţalobca návrh na začatie konania zobral späť v celom rozsahu bez udania dôvodu na jeho späťvzatie. Ţalovaná strana na výzvu súdu oznámila, ţe so späťvzatím návrhu súhlasí. Toto oznámenie neobsahovalo výslovné vzdanie sa práva na náhradu trov konania. Pokiaľ podanie účastníka konania výslovne neobsahuje vzdanie sa práva na náhradu trov konania, nemoţno bez ďalšieho usudzovať z prejavu súhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania aj vzdanie sa práva na náhradu trov konania. Ţalovaná v priebehu konania uplatnila nárok na náhradu trov konania v odpore, podanom proti platobnému rozkazu (číslo listu 57 súdneho spisu), ako i na pojednávaní konanom dňa

  1. októbra 2008 (číslo listu 152 súdneho spisu), kedy si uplatnila nárok na náhradu trov konania v sume 127 000,-- Sk za súdny poplatok za podaný odpor (správne malo byť 125.000,-- Sk) a inú náhradu trov konania si neuplatnila, ktorým uplatneným návrhom splnila podmienku na priznanie náhrady trov konania v zmysle ust. § 151 ods. 1 O. s. p. Právny reţim úpravy späťvzatia návrhu v štádiu prvostupňového konania (ak k späťvzatiu návrhu došlo po začatí pojednávania) a konania odvolacieho si vyţaduje súhlas odporcu. Aţ po výslovnom súhlase odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania môţe súd prvého stupňa konanie zastaviť a odvolací súd zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaviť. Súhlas odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania nemoţno bez ďalšieho procesne povaţovať za „súčinnosť zavinenia“ zastavenia konania. 2M Obdo 4/2010 7 Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 O. s. p. namiesto ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, zrušil a vec mu vrátil v napadnutej časti na ďalšie konanie podľa § 243b ods. 2 prvá veta O. s. p. O trovách dovolacieho konania rozhodne súd v novom rozhodnutí (§ 243d O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave
  2. októbra 2010 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.