2 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. V preskúmavanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý podľa týchto ustanovení nemoţno napadnúť dovolaním; prípustnosť dovolania podaného ţalobkyňou preto z týchto ustanovení nevyplýva. V danom prípade by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy iba ak v konaní došlo k procesnej vade
Vzhľadom na obsah dovolania, tieţ § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či došlo k vade takej povahy. Podľa ustanovenia § 237 je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval 5 2 Cdo 298/2013 vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ak v konaní došlo k niektorej z týchto vád, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok neprípustný; prípustnosť dovolania
ale nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej z uvedených procesných vád; určujúcim je záver dovolacieho súdu (do výlučnej právomoci ktorého patrí otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania – viď tieţ napr. II. ÚS 418/2012, IV. ÚS 238/07, I. ÚS 159/2013), ţe k vade tejto povahy skutočne došlo. Dovolateľka procesné vady konania
nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Ţalobkyňa namieta, ţe v konaní jej bola postupom súdov odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolateľka za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje skutočnosť, ţe napriek jej oznámeniu, ţe ţalovaná v
Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať vo veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania 6 2 Cdo 298/2013 a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia) nie však procesnú vadu
(viď R 37/1993), výlučne ktorá by v danom prípade mohla zaloţiť prípustnosť dovolania podaného ţalobkyňou. Zo samej skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal všetky ním navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy, na zistenie skutkového stavu, nemoţno preto vyvodiť, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237 písm.f/ O.s.p. prípustné (viď R 125/1999). Nevykonaním ţalobkyňou navrhovaného dokazovania (odborné vyjadrenie č. X. znalcom D. S., vo veci vyčíslenia veľkosti pôvodného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach administratívnej budovy Š. – viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.9.2011 pred Okresným súdom Košice II) preto nemohlo dôjsť k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom. Ţalobkyňa v dovolaní ďalej namieta, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania.
dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania
Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania
(pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne neprípustné – viď § 241 ods. 2 písm.a/ aţ c/ O.s.p.). Dovolací súd nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala dovolateľka, ktorá mala spočívať v odňatí jej moţnosti konať pred súdom tým, ţe rozsudok odvolacieho súdu nebol dostatočne odôvodnený. Odvolací súd v úvodnej časti odôvodnenia svojho rozsudku podrobne zrekapituloval dôvody rozsudku súdu prvého stupňa a uviedol, ţe sa s jeho skutkovými a právnymi závermi ako aj s ich odôvodnením stotoţňuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu pripojil ďalšie dôvody, ktorými sa vyporiadal s argumentáciou ţalobkyne uvedenej v odvolaní. K námietke o spôsobe určenia sudkyne uviedol, ţe išlo o pridelenie na základe náhodného výberu prostredníctvom počítačových a programových prostriedkov. K otázke 7 2 Cdo 298/2013 vykonania označených dôkazov poukázal na právomoc súdu rozhodnúť, ktorý z označených dôkazov vykoná s tým, ţe ţaloba ţalobkyne bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa v tom, ţe určovacie rozhodnutie ţiadnym spôsobom nemôţe ovplyvniť právne postavenie ţalobkyne. Pokiaľ sa ţalobkyňa chcela ţalobou domáhať takéhoto rozhodnutia, ktoré by v konečnom dôsledku vyriešilo otázku, či priestor označený ako 3-1/a má povahu samostatnej kancelárie alebo sa jedná iba o teoreticky oddelenú časť spoločného priestoru nehnuteľnosti – časť chodby, tak ţalobou v uplatnenom znení sa táto otázka pre ţalobkyňu vyriešiť nemôţe. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa poţiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie
2 O.s.p., keďţe ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky a námietky týkajúce sa jednak procesného postupu prvostupňového súdu a jednak skutkového a právneho posúdenia veci. Námietky dovolateľky v tomto smere preto neboli dôvodné. V tejto súvislosti s poţiadavkami na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia dovolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z
2 písm.b/ a c/ O.s.p., ktoré však moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné, no samotné tieto dôvody prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. 8 2 Cdo 298/2013 So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska právneho posúdenia veci alebo prípadného výskytu iných vád (§ 241 ods. 2 písm.b/ a c/ O.s.p.). V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej v
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.