Obsah (30)

§ 218§ 178§ 113§ 114§ 141§ 142§ 143§ 240§ 28§ 138§ 250j§ 121§ 120§ 150§ 212§ 220§ 155§ 111§ 11§ 136§ 139§ 135§ 145§ 157§ 154§ 151§ 127§ 219§ 156§ 224

Najvyšší súd 1Sžso/46/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z pred

§ 218ods.

2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku tieţ „zák. č. 461/2003 Z. z.“) potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1310512112-GC04/12 z 18.04.2012 (č. l. 19 - ďalej na účely rozsudku len „prvostupňový orgán“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo ţalobkyni

§ 178ods.

1 písm.

1. a)bod 9 a § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. predpísané za obdobie január aţ apríl 2009 [t. j. za obdobie predchádzajúce dátum niţšie uvedeného povolenia reštrukturalizácie majetku ţalobkyne] október aţ december 2009 a február aţ december 2011 penále vo výške 80.963,90 € vypočítané z dlţnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fontu solidarity (ďalej na účely rozsudku tieţ „poistné a príspevky“, resp. iba „poistné“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaná zopakovala podstatnú časť nesúhlasnej argumentácie ţalobkyne, ktorá sa odvíja od príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku tieţ „zák. č. 7/2005 Z. z.“); najmä poukázala na časový postup týkajúci sa reštrukturalizácie: - 11.03.2010 : zverejnenie uznesenia Okresného súdu Nitra č. 31R/3/2010 o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku (účinnosť od 12.03.2010), - 17.04.2010 : zverejnenie uznesenia Okresného súdu Nitra č. 31R/3/2010 o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku (účinnosť od 18.04.2010), - 17.05.2010 : uplynutie lehoty na prihlasovanie pohľadávok, - 03.08.2010 : zverejnenie uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a uznesenia Okresného súdu Nitra č. 31R/3/2010 o ukončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku (účinnosť od 04.08.2010), - 17.10.2011 : zverejnenie oznamu dozorného správcu o ukončení dozornej správy po úplnom splnení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku (účinnosť od 18.10.2011) 3. K priebehu reštrukturalizácie ţalovaná uviedla ďalšie argumenty ţalobkyne, a to ţe pobočka ţalovanej v Leviciach včas dlţnú sumu poistného (celkom v sume 146.588,10 €) prihlásila v reštrukturalizačnom konaní, avšak súčasťou prihlášky ţalovanej nebolo vyčíslenie 3 1Sžso/46/2013 zodpovedajúcej sumy penále ku dňu začatia reštrukturalizačného konania. V záväznej časti reštrukturalizačného plánu bola dohodnutá zmena v obsahu záväzkov všetkých prihlásených pohľadávok nezabezpečených veriteľov v reštrukturalizačnom konaní č. 31 R/3/2010 tým spôsobom, ţe došlo jednak k zníţeniu sumy pohľadávok na 12 % z ich nominálnej hodnoty a jednak ku zmene termínu splatnosti pohľadávok rovnomerne rozvrhnutých splátkach 4 krát po ¼ z takto určenej sumy do 31. decembra 2011 (viď časť č. II. A. 2 reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom). Pohľadávka dohodnutá v schválenom reštrukturalizačnom pláne na poistnom za dotknuté mesiace bola uspokojená 30. septembra 2011 (t. j. o 3 mesiace skôr, ako to predpokladal a určoval dlţníkovi súdom potvrdený reštrukturalizačný plán). Ďalej ţalovaná uviedla aj argument ţalobkyne, ţe na základe reštrukturalizačného plánu došlo tieţ k odpusteniu pohľadávok veriteľmi do výšky 88 % a v tejto časti došlo aj k zániku zostatku pohľadávok veriteľov v súlade s § 574 Občianskeho zákonníka (viď časť č. II. B. 1 reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom, str. 40). 4. Napriek hore uvedeným argumentom ţalobkyne ţalovaná ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedla, ţe aj v odvolacom konaní bolo preukázané, ţe ţalobkyňa poistné a príspevky za vyššie uvedené mesiace roku 2011 zaplatila po lehote splatnosti poistného a príspevkov a za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, október 2009, november 2009, december 2009, september 2011, október 2011, november 2011 a december 2011 uhradila poistné a príspevky nesprávne, v niţšej sume. Na tomto základe bolo ţalobkyni rozhodnutím prvostupňového orgánu ţalovanej dňa 18. apríla 2012 (t. j. dátum vzniku pohľadávky) predpísané penále v sume 80.963,90 €, t. j. nielen aţ po začatí ale aj po skončení reštrukturalizačného konania (viď bod č. 3). 5. S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. ţalovaná zdôraznila, ţe penále predpísané počas reštrukturalizačného konania sa neuplatňuje prihláškou a nepôsobia na ne, ako na prednostnú pohľadávku, účinky začatia reštrukturalizačného konania. Ďalej ţalovaná poukázala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najmä na ustanovenia § 28 ods. 1 písm.
2. a)a b), ods. 2 písm.
3. a)a b), ods. 3 písm.
4. a)a b), ods. 8, ods. 9, ods. 10 písm.
5. a)a b), ods. 11, § 129 ods. 1, § 141 ods. 1, § 141 ods. 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2, § 240 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z. z., ďalej § 20 ods. l písm. a), § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a § 120 ods. 1 a 2, § 155 ods. 2, § 199 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z. z. 4 1Sžso/46/2013

§ 113ods.

1 zák. č. 7/2005 Z. z. v znení relevantnom pre súdny prieskum samotný platí, že ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí navrhovateľovi.

§ 114ods.

1 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:

1. a)dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,
2. b)pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
3. c)pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
4. d)druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné,
5. e)zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,
6. f)pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

§ 141ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 141ods.

2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. 5 1Sžso/46/2013

§ 142ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 143ods.

2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni. poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

§ 240ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa. keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 28ods.

2 zákona č. 43/2004 Z. z., povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ

osobitného predpisu. 6.

odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový orgán ţalovanej pri kontrole odvodu poistného a príspevkov zistil, ţe ţalobkyňa za vyššie uvedené obdobie rokov 2009 a 2011 neodviedla poistné a príspevky včas. Penále bolo vypočítané vo výške 0,05% z dlţnej sumy, ktorého výpočet sa nachádza v prílohe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Pri určení výšky poistného správny orgán vychádzal z mesačných výkazov poistného a príspevkov za dané obdobie. 7.

ţalovanej v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. bola povinná ţalobkyni penále predpísať. Na rozdiel od argumentácie ţalobkyne ţalovaná vyslovila právny názor, ţe potvrdením reštrukturalizačného plánu právo predpísať penále nezaniklo. 6 1Sžso/46/2013 Hoci sa predpísané penále týka obdobia roku 2009 a 2011, t. j. obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania, ţalovaná zdôraznila, ţe pohľadávka na penále vznikla aţ 18.04.2012, a to predpísaním konkrétneho penále prvostupňovým správnym orgánom, t. j. v čase, keď uţ bolo reštrukturalizačné konanie začaté.

1. Tieţ ţalovaná zaujala postoj k moţnosti predpísanú sumu penále zníţiť, čo však s poukazom na nesplnenie zákonných predpokladov uvedených v § 293bl zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 572/2009 Z. z. vylúčila rovnako s moţnosťou vzdať sa predpísanej pohľadávky. II. Konanie na prvostupňovom súde A)
2. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne podala na Krajský súd v Nitre ţalobu zo dňa 05.09.
4. V ţalobe rovnako ako aj v správnom odvolaní a s poukazom na rovnaké ustanovenia zák. č. 7/2005 Z. z. mala za to, ţe ţalovaná mala v prípade existencie nároku na penále si túto pohľadávku prihlásiť prihláškou do reštrukturalizačného konania, nakoľko táto pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, kedy bola predpísaná. Nárok na penále stanovené prvostupňovým rozhodnutím existoval

ţalobkyne ešte pred začatím reštrukturalizácie, a teda si ho mala ţalovaná prihlásiť, nakoľko dodatočne po skončení reštrukturalizácie by priznanie tohto nároku bolo v rozpore so zákonom. Následne zopakovala rovnaké argumenty ako v sociálnom nedávkovom konaní. 11. Ţalobkyňa ďalej poukázala aj na to, ţe v zmysle sporného ustanovenia § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. dlţník, t. j. ţalobkyňa po začatí reštrukturalizačného konania nemôţe uhrádzať záväzky, ktoré jej vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, nakoľko by tak postupovala v rozpore so zákonom o konkurze a vyrovnaní,

ktorého sú takéto nároky nevymáhateľné a nepriznateľné v súdnom a ani v inom správnom konaní. Súčasne upriamila pozornosť na výklad pojmu penále, ktorý

ţalobkyne nie je definovaný v ţiadnom zákone v Slovenskej republike. V súvislosti s uvedeným spomenula aj zákonnú úpravu príslušenstva pohľadávky (viď § 121 ods. 3 Občianskeho zákona), ktorými sú 7 1Sžso/46/2013 úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, pričom príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok, sa po začatí reštrukturalizačného konania do plánu nezahŕňa.

§ 138ods.

2 zák. č. 7/2005 Z. z v citovanom znení podriadené pohľadávky, pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené.

1. Taktieţ poukázala na ustanovenie § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. s tým, ţe penále prislúcha len k oneskorenej úhrade poistného. Ţalobkyňa však zotrvala na svojej argumentácii, ţe svoje záväzky v súlade s nováciou záväzkov dohodnutou v reštrukturalizačnom pláne splnila a riadne a včas. V súvislosti s uvedeným tieţ upriamila pozornosť na ustanovenie § 155 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. Preto sa domnieva, ţe ani ustanovenie § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. neumoţňuje ţalovanej vyrubiť penále z neexistujúcej, zaniknutej pohľadávky, a ani z pohľadávky, ktorá bola splnená riadne a včas, resp. z pohľadávky, ktorej je len naturálnou obligáciou.
2. Ţalovaná vo svojom písomnom vyjadrení (č. l. 28) zotrvávala na dôvodoch rozhodnutia a navrhovala, aby krajský súd ţalobu ţalobkyne zamietol. Opätovne tvrdila, ţe pohľadávka na penále za vyššie uvedené obdobia rokov 2009 a 2011 vznikla jej predpísaním dňa 18.04.2012, t. j. aţ po začatí reštrukturalizačného konania; preto

ţalovanej nejde o pohľadávku, ktorú je potrebné si uplatňovať prihláškou v reštrukturalizácii. Pritom lehota na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie bola stanovená do 17. mája 2010. 14. V čase začatia reštrukturalizačného konania

ţalovanej ţalobkyňa nebola ešte v omeškaní, pretoţe ešte nebola povinná poistné a príspevky zaplatiť. Dňa 17.05.2010 neexistoval ešte ţiaden nárok na penále, ani za jedno obdobie. V čase pred začatím reštrukturalizačného konania ţalovaná ešte ani nevedela určiť výšku penále.

názoru ţalovanej, penále je upravené osobitným predpisom, vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou aţ jeho predpísaním. Preto nemoţno ho povaţovať za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov). 8 1Sžso/46/2013 B) 15. Krajský súd ako súd prvého stupňa

ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovanej a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe, pričom na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti ţalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne (ospravedlnenie neprítomnosti z dôvodu kolízie termínov pojednávania), dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom, a preto ţalobu ţalobkyne zamietol

§ 250jods.

1 O.s.p. 16. Krajský súd vymedzil predmet sporu medzi účastníkmi, ktorým v danom prípade je to, či pohľadávka ţalovanej predstavujúca nárok na penále za včas nezaplatené poistné a príspevky (uvedené v úvode odôvodnenia rozhodnutia), mala byť vzhľadom na začatie reštrukturalizačného konania ţalobkyne (dňa 12.03.2010) uplatnená prihláškou do reštrukturalizácie postupom

§ 121ods.

1 zák. č. 7/2005 Z. z.

§ 120ods.

1 zák. č. 7/2005 Z .z. v citovanom znení platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

§ 120ods.

2 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. 17. S odkazom na Ústavu Slovenskej republiky, ustanovenia § 120 ako aj iné ustanovenia zák. č. 7/2005 Z. z., ďalej § 144 ods. 1, § 178 a § 179 zák. č. 461/2003 Z. z. ako aj niektoré ustanovenia zákona č. 43/2004 Z. z. krajský súd vyslovil názor, ţe v ustanovení § 155 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. nie je upravený zánik práva predpísať penále počas reštrukturalizačného konania, resp. po jeho ukončení. 9 1Sžso/46/2013

krajského súdu ţalovanej, resp. správnemu orgánu

1. stupňa z ustanovenia § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. vyplýva povinnosť predpísať penále za oneskorenú úhradu poistného a príspevkov.
2. Penále za vyššie uvedené obdobie rokov 2009 a 2011 vzniklo aj

názoru krajského súdu, avšak s tou odlišnosťou, ţe pohľadávka odporkyne vznikla dňom právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, t. j. dňa 14.08.2012, t. j. nesporne po ukončení reštrukturalizačného konania ţalobkyne, čo

krajského súdu nastalo dňom 18.10.2011, kedy bol v Obchodnom vestníku zverejnený oznam dozorného správcu o ukončení dozornej správy po úplnom splnení reštrukturalizačného plánu ţalobkyne. V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na okolnosť, ţe spôsob následného uplatnenia pohľadávky (nedoplatok poistného a príspevkov) nie je a nemôţe byť predmetom skúmania v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým bola táto pohľadávka predpísaná, a to bez ohľadu na to, ţe sa ţalovaný v preskúmavanom konaní zaoberal otázkou, či ide o prednostnú pohľadávku.

1. Z uvedeného krajskému súdu vyplýva, ţe v rámci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu o predpísaní penále ţalobkyni za neodvedené poistné a príspevky riadne a včas, nie je súd v správnom súdnictve oprávnený preskúmavať správnosť postupu ţalovanej v reštrukturalizačnom konaní, ale v zmysle § 244 a nasl. O.s.p. je oprávnený skúmať iba tú skutočnosť, či rozhodnutie ţalovanej o predpísaní penále je v súlade so zákonom, teda či ţalobkyňa sama uhradila v deň splatnosti sumy poistného a príspevkov alebo nie, a táto otázka medzi účastníkmi sporná nebola.
2. Pokiaľ ide o námietky ţalobkyne o nezákonnosti rozhodnutia vzhľadom na priebeh reštrukturalizačného konania, ktoré skončilo

plánu a ona má uhradené všetky pohľadávky v zmysle reštrukturalizačného plánu, krajský súd konštatoval, ţe tieto povaţuje za účelovú obranu, keďţe zák. č. 461/2003 Z. z. neumoţňuje ţalovanej postup, ktorý ţiada ţalobkyňa, teda odpustiť pohľadávku jej odpísaním

§ 150aţ § 151 citovaného zákona.

Krajský súd s námietkou ţalobkyne, ţe v prípade časti penále za oneskorenú úhradu poistného, t. j. za omeškanie s platením poistného za obdobie január 2009 aţ apríl 2009, október aţ december 2009, ktoré ţalovaná mohla ale neprihlásila v reštrukturalizačnom konaní, a tým došlo k zániku ich vymoţiteľnosti s pouţitím § 155 zák. č. 7/2005 Z. z., sa krajský súd rovnako nestotoţnil s poukazom na vyššie vyslovený právny názor. 10 1Sžso/46/2013 III. Odvolanie žalobkyne/stanoviská A)

1. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 02.09.2013 (č. l. 92) proti rozsudku krajského (prvostupňového) súdu ţalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila nesúhlas s argumentáciou krajského súdu.
2. Ţalobkyňa najmä zdôraznila: - neexistenciu právneho základu na vyčíslenie penále z pohľadávky, ktorá sa po schválení v reštrukturalizačnom plánu súdom a jeho splním stala nevykonateľnou, - účinky zakomponované zákonodarcom v ustanovení § 151 ods. 1 a § 155 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k reštrukturalizácii dlţníka, - neprihlásenie penále zodpovedajúce omeškaniu s úhradou dlţného poistného do dňa začatia reštrukturalizačného konania a s tým spojené právne následky tohto neprihlásenia v zmysle § 155 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z., - účinky zakomponované zákonodarcom v ustanovení § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. na príslušenstvo prihlásených pohľadávok, - osobitný reţim zmeny záväzkov (v prejednávanej veci išlo o zníţenie výšky pohľadávok na 12 % z ich nominálnej hodnoty a o zmenu termínu splatnosti pohľadávok) zakotvený v ustanovení § 136 zák. č. 7/2005 Z. z. o záväznej časti reštrukturalizačného plánu, - neoprávnenosť predpísania penále

§ 240zák.

č. 461/2003 Z. z., nakoľko ţalobkyňa sa zaplatením poistného za uvedené obdobie roku 2009 a 2011 do omeškania nedostala.

1. Záverom ţalobkyňa navrhla, aby napadnutý rozsudok krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu zrušil, nakoľko na základe vykonaných dôkazov krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11 1Sžso/46/2013 B)
2. Z vyjadrenia ţalovanej z 10.09.2013 (č. l. 102) vyplýva, ţe ţalobkyňa neuviedla také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovanej. Ţalovaná naďalej zotrvala na právnom názore, ţe penále nie je príslušenstvo pohľadávky, čo

nej potvrdzuje aj ekonomický slovník dostupný na internetovom portále www.EuroEkonom.sk príručka moderného ekonóma. 25.

názoru ţalovanej ustanovenie § 151 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. zakotvuje povinnosť ţalovanej odpísať pohľadávku na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu. Zákon pritom ţalovanej neustanovuje ţiadnu konkrétnu lehotu. Ďalej ustanovenie § 151 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. však neupravuje odpísanie pohľadávky ţalovanej alebo jej neuhradenej časti z titulu splnenia reštrukturalizačného plánu. Navyše z ustanovenia § 151 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. nevyplýva povinnosť pre ţalovanú odpísať pohľadávku dňom schválenia reštrukturalizačného plánu, ale jej povinnosť odpísať pohľadávku aţ po splnení reštrukturalizačného plánu, pričom pohľadávka ţalovanej vzhľadom na § 151 ods. 4 citovaného zákona odpísaním nezanikne.

1. Záverom ţalovaná vychádzajúc z uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil. C)
2. Vzhľadom na niţšie uvedenú poţiadavku ţalobkyne na zvolanie správneho kolégia Najvyšší súd vyzval ţalobkyňu na predloţenie špecifikovaných podkladov z reštrukturalizačného konania, ktoré vo svojich argumentoch uvádza. Podaním zo dňa 20.08.2014 ţalobkyňa doloţila 2 prílohy, a to: - Reštrukturalizačný posudok zo dňa 19.2.2010 a - Reštrukturalizačný plán zo dňa 12.7.2010 v aktuálnom znení.
3. V ďalšom priebehu odvolacieho súdneho prieskumu ţalobkyňa podaním z
4. mája 2014 ako aj z
5. augusta 2014, t. j. po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, doplnila svoje odvolanie o ďalšie argumenty, ktoré vyplývajú z novej skutočnosti, a to z vyššie uvedeného podnetu na zjednotenie rozhodovacej činnosti. 12 1Sžso/46/2013 Najvyšší súd k týmto argumentom môţe v zmysle svojej doterajšej rozhodovacej činnosti prihliadnuť iba v prípade, ak objasňujú odvolacie námietky podané pred uplynutím odvolacej lehoty. IV. Právne názory odvolacieho súdu
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, ţe preverovanie zákonnosti rozhodnutia o uloţenej sankcii vyţaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovaţoval za potrebný) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.),a preto postupom

§ 220v spoj.

s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie ţalovanej

§ 250ja ods.

3 O.s.p. zrušil a vrátil jej späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. 30. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobkyne), t. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 31. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 13 1Sžso/46/2013 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie ţalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobkyne (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovanej. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sţo 84/2007, sp. zn. 6 Sţo 98/2008, sp. zn. 1 Sţo 33/2008, sp. zn. 2 Sţo 5/2009 či sp. zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia ţalovanej, je právna otázka, či splatnosť poistného a príspevkov v oblasti sociálneho poistenia je právne ovplyvnená procesom reštrukturalizácie schválenej súdom. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Ţalobkyňa svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, ţe pokiaľ dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovanej krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu 14 1Sžso/46/2013 pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.
3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
4. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe sociálne konanie o uloţení sankcií a penále vo svojej podstate predstavuje to správne konanie, pri ktorých správny orgán

osobitného zákona rozhoduje nielen o porušení dotknutého ustanovenia správneho práva ale aj o uloţení sankcie. Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.

1. Ďalej Najvyšší súd poukazuje aj na to, ţe v obdobnej veci rovnakých účastníkov uţ rozhodol dňa
2. decembra 2013 rozsudkom sp. zn. 1Sţso/20/2013, ktorého závery sa veľmi neodkláňajú od rozhodovacej praxe iných senátov, ako tomu bolo v rozsudku Najvyššieho súdu z 28.04.2014 sp. zn. 9Sţso/10/2013 vyslovené takto: „Ak na základe reštrukturalizačného plánu, potvrdeného súdom, došlo

§ 155ods.

3 vety prvej zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov k zmene výšky a lehoty splatnosti v ňom uvedených pohľadávok Sociálnej poisťovne, potom pred uplynutím zmenenej lehoty splatnosti nemožno predpísať penále

§ 240ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov“.

1. Preto s prihliadnutím na ústavne zakotvenú zásadu právnej istoty ktorá je nerozlučne spojená s poţiadavkou v materiálnom právnom štáte na predvídateľnosť rozhodnutí súdnej 15 1Sžso/46/2013 moci, sa konajúci senát Najvyššieho súdu pridrţiava argumentácie uvedenej v citovanom rozsudku. Avšak v súvislosti s uvedeným rozsudkom nemôţe na druhej strane opomenúť tú skutočnosť, ţe konajúcemu senátu bol doručený dňa 14.05.2014 na vedomie podanie ţalobkyne označený ako Podnet právnej zástupkyne ţalobkyne na zjednotenie rozdielnych stanovísk vyslovených v rozsudkoch Najvyššieho súdu sp. zn. 9Sţso/36/2012 zo dňa
2. decembra 2013 a sp. zn. lSţso/20/2013 zo dňa
3. decembra 2013 adresovaný tak predsedovi Najvyššieho súdu (v tom čase JUDr. Štefan Harabin) a predsedníčke správneho kolégia (v tom čase JUDr. Elena Závadská). Hoci túto poţiadavku sa predseda konajúceho senátu snaţil zabezpečiť, k zvolaniu správneho kolégia vo veci uvedeného podania nedošlo (viď aj list predsedu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
4. decembra 2014 č. Spr 507/2014).
5. Ďalej v podaní z 25.08.2014 sa ţalobkyňa zamerala na podporu svojej argumentácie, aký právny význam prikladá schváleniu reštrukturalizačného plánu súdom, kedy došlo zo strany ţalobkyne k splneniu pohľadávok ţalovanej (

ţalobkyne o 3 mesiace skôr), ktoré boli uvedeným reštrukturalizačným plánom na 12% (t. j. na celkovú sumu 27.770,99 €) z ich pôvodnej nominálnej hodnoty. Tieţ poukázala na účtovné aspekty vyrubeného penále, ktoré sú analyzované prostredníctvom Stanoviska I.. Š. F., P.., člena prezídia Slovenskej komory audítorov, v jeho Odbornom posudku č. 1/2013 z apríla 2013 a súčasne vyslovila poţiadavku, aby sa súd v tomto smere vysporiadal s 3 zásadnými otázkami, a to:

1. Mala, alebo nemala Sociálna poisťovňa právo vyrubiť penále za obdobie 1,2,3,4,10,11,12/2009?
2. Pokiaľ aj súd dospeje k názoru, ţe mala právo vyrubiť penále, tak či má právo ho aj vymáhať núteným výkonom rozhodnutia – viď rozsudok Krajského súdu Nitra č. 15S/67/2012-38 zo dňa 13.3.2013 v ktorom sa vyslovene uvádza „prípadná následná vymáhateľnosť tejto pohľadávky však nie je predmetom tohto konania“.
3. Keď mala Sociálna poisťovňa právo vyrubiť penále za obdobie 1,2,3,4,10,11,12/2009, tak v akej výške?
4. Do súdneho spisu bol ďalej zaloţený Znalecký posudok č. 34/2014 vypracovaný I.. A. P., znalcom (evidenčné číslo znalca X.) zapísaný v zozname znalcov pre odbor ekonómia a manaţment a odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. 16 1Sžso/46/2013 1) Charakteristika reštrukturalizácie:
5. Základným problémom, tak ako to naznačil Najvyšší súd v svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti (napríklad m.m. rozsudok Najvyššieho súdu 1Sţso 3/2013 z
6. decembra 2013) v prejednávanej veci sa pre Najvyšší súd javí vymedzenie vzťahu medzi zák. č. 461/2003 Z. z. a zák. č. 7/2005 Z. z. Je nepochybné, ţe sledovaným predmetom úpravy zák. č. 7/2005 Z. z. je najmä riešiť úpadok dlţníka ako spoločensky neţiaduci stav v oblasti mnohopočetnej záväzkovej sféry, a to: a) speňaţením majetku dlţníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo b) postupným uspokojením veriteľov dlţníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne.
7. Naopak predmetom úpravy zák. č. 461/2003 Z. z. je vymedzenie sociálneho poistenia vrátane úpravy jej rozsahu, ďalej právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizácia sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Je jednoznačné, ţe aj zák. č. 461/2003 Z. z. obsahuje úpravu (najmä § 224) týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok Sociálnej poisťovne ako veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine. Preto je moţné charakterizovať zák. č. 7/2005 Z. z. ako špeciálny právny predpis pre oblasť sociálneho poistenia týkajúci sa vymáhania a uspokojovania pohľadávok dlţníka úplatku. Preto, ak ţalovaná je veriteľom vo vzťahu k svojmu dlţníkovi, ktorý je v úpadku, musí pri uspokojovaní svojich pohľadávok k dlţníkovi, ktorý sa nachádza v konkurze (úpadok) alebo v procese reštrukturalizácie postupovať nie

zák. č. 461/2003 Z. z., ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálnom poistenia, ale musí uprednostniť zák. č. 7/2005 Z. z. ako špeciálny právny predpis v zmysle starorímskej právnej zásady „lex specialis derogat legi generali“. Tento svoj úmysel zákonodarca potvrdzuje aj prostredníctvom odkazov na osobitný predpis (napr. poznámka pod čiarou č. 33a v ustanovení § 12 alebo č. 41a v ustanovení § 18, ktoré odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zák. č. 7/2005 Z. z.). 42. Zákonodarca pri naplnení podmienok úpadku ukladá tak dlţníkovi ako aj veriteľovi prostredníctvom zák. č. 7/2005 Z. z. nielen povinnosti ale aj rôzne dispozitívne moţnosti. Medzi základné dispozície patrí výber procesného spôsobu riešenia úpadku, t. j. zvolenie konkurzu alebo reštrukturalizácie, ktoré spôsoby kolektívneho uspokojovania pohľadávok 17 1Sžso/46/2013 rôznych veriteľov sa od seba diametrálne odlišujú, a to nielen samotnými oprávneniami účastníkov ale aj svojimi právnymi dôsledkami. Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, ţe veriteľ je oprávnený, t. j. má moţnosť sa rozhodnúť, či v zmysle § 11 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. podá návrh na vyhlásenie konkurzu so všetkými z toho dispozitívneho úkonu pre neho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami, t. j. najmä zotriedenie pohľadávok do jednotlivých skupín,

ktorých sa určí poradie ich uspokojenia, alebo bude

§ 111ods.

3 zák. č. 7/2005 Z. z. uprednostňovať podanie návrhu na reštrukturalizáciu. Je nepochybné, ţe zákonodarca celý proces reštrukturalizácie smeruje do polohy konsenzu, kedy veriteľ vyuţil v rámci svojich oprávnení odbornú pomoc správcu a dlţník jeho činnosť odsúhlasí. Potom návrh na reštrukturalizáciu môţe mať charakter súdneho schválenia konsenzu medzi veriteľom a dlţníkom.

§ 11ods.

3 veta prvá zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka.

§ 111ods.

3 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.

1. V prejednávanej veci je nepochybné, ţe v prípade ţalobkyne ako dlţníka došlo k podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizačného konania, ktoré bolo povolené Okresným súdom Nitra uznesením odo dňa 18.04.
2. Začatie reštrukturalizačného konania vyvoláva účinky, ktoré zákonodarca opisuje najmä v ustanovení § 114 zák. č. 7/2005 Z. z. Predovšetkým je dôleţité upozorniť na to, ţe zák. č. 7/2005 Z. z. rozlišuje pohľadávky vzniknuté pred (t. j. prihlasované pohľadávky) a pohľadávky vzniknuté počas reštrukturalizácie (t. j. prednostné pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z.). Prihlasované pohľadávky v procese reštrukturalizácie strácajú svoju vykonateľnosť (viď § 114 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 118 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z.).
3. Veritelia svoje oprávnenia ako aj celkové procesné postavenie v reštrukturalizácii (viď najmä § 120 ods. 1 v spojení s § 132 zák. č. 7/2005 Z. z.) odvíjajú od existencie prihlásených pohľadávok. Ich stabilitu veritelia v zmysle zásady súčinnosti (§ 134 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z.) verifikujú navrhnutím reštrukturalizačného plánu, ktorý je v zmysle 18 1Sžso/46/2013 § 132 ods. 1 zák. č. 7/2000 Z. z. po schválení súdom záväzný pre všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, t. j. v prejednávanej veci aj pre ţalovanú.

§ 136ods.

1 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu

plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné

osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.

§ 139ods.

1 vete prvá a druhá zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení jednotlivé zmeny pohľadávky a plnenia určené na uspokojenie pohľadávky sa uvádzajú v záväznej časti plánu vždy pri dotknutej pohľadávke. Tieto zmeny a plnenia musia byť v záväznej časti plánu určené tak, aby v prípade neúčinnosti plánu bolo možné určiť rozsah, v akom bola pohľadávka

plánu uspokojená jednotlivými plneniami, a rozsah, v akom bola pohľadávka

plánu odpustená alebo uznaná za nevymáhateľnú. 45. Aby sa zmysel a účel reštrukturalizácie naplnil, zákonodarca umoţňuje v procese reštrukturalizácie vyuţiť viacero nástrojov, medzi ktoré prostredníctvom ustanovenia § 135 zák. č. 7/2005 Z. z. zaraďuje aj predĺţenie lehoty splatnosti pohľadávok veriteľov, ktoré veritelia pri tvorbe reštrukturalizačného plánu navrhujú, čo aj v prejednávanej veci nastalo, nakoľko v reštrukturalizačnom pláne z 12.07.2010 (záväzná časť – tabuľka A.2 a B.1) bolo zníţenie (v zmysle terminológie uvedeného reštrukturalizačného plánu išlo o „odpustenie dlhu dlţníka a vzdaniu sa práv veriteľov“ v tam uvedenej výške s dôsledkom zániku záväzkov dlţníka voči uvedeným veriteľom v súlade s § 574 Občianskeho zákonníka) pohľadávok z pôvodnej hodnoty odhlasované veriteľmi na 12% z ich nominálnej hodnoty a pôvodná splatnosť bola zmenená (vo význame slova „predlţená“) v novo predpísaných splátkových obdobiach. Takisto aj v procese prípravy a následného hlasovania o reštrukturalizačnom pláne na schvaľovacej schôdzi je kaţdý veriteľ, t. j. v prejednávanej veci aj ţalovaná, poţiadať v zmysle § 145 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o jeho zmenu, poprípade sa v zmysle § 157 zák. č. 7/2005 Z. z. domáhať vyslovenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči sebe alebo poukazovať v zmysle § 159 zák. č. 7/2009 Z. z. na nesplnenie reštrukturalizačného plánu a poţadovať s tým spojené dôsledky. 19 1Sžso/46/2013

§ 135ods.

2 písm.

1. a)zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä
2. a)zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné.

§ 145ods.

1 písm.

1. a)zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu
2. a)o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,
3. b)o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,
4. c)o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,
5. d)o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom plánu,
6. e)o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu.

§ 157ods.

1 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú

plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda, b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú

plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda,

1. c)predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,
2. d)predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. 20 1Sžso/46/2013 46. Je nepochybné, ţe všeobecný súd, ktorý potvrdzuje takto vypracovaný a predloţený reštrukturalizačný plán v zmysle Ôsmej hlavy zák. č. 7/2005 Z. z., ho posudzuje nielen v rovine ekonomickej vykonateľnosti ale aj po stránke správnosti vyslovených právnych záverov a argumentov. Aţ na základe ukončenia tohto potvrdzujúceho procesu nastávajú podmienky pre vznik odhlasovaných účinkov reštrukturalizačného plánu.

§ 154ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení

osobitného predpisu. Navyše pre prejednávanú vec je významné, ţe pohľadávku veriteľa sú dlţník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti. Po schválení reštrukturalizačného plánu nastáva etapa jeho plnenia.

§ 155ods.

3 zák. č. 7/2005 Z. z. plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; 21 1Sžso/46/2013 príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom. 48. Je nepochybné, ţe aj zák. č. 461/2003 Z. z. na proces reštrukturalizácie (resp. v staršom legislatívnom poňatí na vyrovnanie) reaguje. V zmysle ustanovenia § 151 zák. č. 461/2003 Z. z. sa premietajú účinky reštrukturalizačného plánu tak, ţe ţalovanej sa ukladá „ex offo“ povinnosť zosúladiť evidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou. Preto neobstojí argumentácia ţalovanej podporená právnymi názormi krajského súdu (č. l. 90), ţe nebola v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. oprávnená odpis pohľadávok ţalobkyne po ich splnení v intenciách reštrukturalizačného plánu vykonať (najmä § 150 a § 151).

§ 151ods.

1 veta druhá zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný

schváleného reštrukturalizačného plánu. 2) K charakteru a k splatnosti penále:

1. V zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. je nutné zotrvať u definície penále, ktoré bolo uloţené ţalovanou v prejednávanej veci, ţe naďalej ide o sankciu za nesplnenie povinnosti riadne platiť poistné.
2. Taktieţ je celkom nepochybné to, ţe na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie ex offo postupom podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále sa stáva autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t. j. aţ vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. Aţ týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť v akej výške a na akom právnom základe.
3. Najvyšší súd na tomto mieste konštatuje, ţe je celkom v právomoci ţalovanej ako oprávneného správneho orgánu rozhodnúť, či vôbec túto sankciu uplatní, resp. v akom 22 1Sžso/46/2013 časovom horizonte pri omeškaní dlţníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí. Na druhej strane si však ţalovaná musí byť vedomá tej skutočnosti, ţe niektoré súdom aprobované situácie (právne stavy) u jednotlivcov môţu svojimi účinkami vytvoriť pre jej rozhodovaciu prax ako aj pre rozhodovaciu prax iných orgánov verejnej správy zákonné prekáţky. Tak tomu nastalo aj v prejednávanej veci, čo však ani ţalovaná ani krajský súd nezohľadnili pri svojom rozhodovaní.
4. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaná potvrdila penále predpísané
5. apríla 2012 v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. vo výške 0,05 % z dlţných súm poistného a príspevkov za obdobie dotknutých mesiacov rokov 2009 a
6. Uvedené prvostupňové rozhodnutie teda právne vychádzalo z myšlienky, ţe ţalobkyňa mala odviesť k pôvodným dátumom splatností, ktoré

mienky ţalovanej neboli dotknuté procesom prebiehajúcej reštrukturalizácie. Tým, ţe tak nevykonala, mala ţalobkyňa naplniť podstatu sankcie, t. j. neodvedenie platieb poistného včas a riadne.

§ 240ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

1. Najvyšší súd však musí konštatovať, ţe ţalovaná sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala po právnej stránke odôvodnením, prečo dospela k záveru, ţe platby poistného neboli zaplatené včas a riadne. Totiţ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú dôleţité skutočnosti týkajúce sa účinkov moţných zmien pohľadávok na poistnom vyvolaných v reštrukturalizácii. Ţalovaná iba opisným spôsobom uviedla, ţe pohľadávky na uvedenom dlţnom poistnom ţalovanou boli prihlásené v prebiehajúcom reštrukturalizačnom konaní. Na uvedené nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal potom poukázať krajský súd. Takisto táto skutočnosť nie je premietnutá v pripojenom administratívnom spise, t. j. ako podklad rozhodnutia absentuje dotknutá časť reštrukturalizačného plánu (viď bod č. 3) a 23 1Sžso/46/2013 táto skutočnosť nebola v napadnutom rozhodnutí spolu s jej dopadmi na rozhodovanie vôbec analyzovaná.
2. Následne v odôvodnení nebola spomenutá ani tá relevantná časť reštrukturalizačného plánu, ktorá sa týka prihlásených pohľadávok, ich výšky, resp. naplnenia moţnosti ich odpustenia, hoci ţalobkyňa na toto neustále poukazovala. Aţ prostredníctvom ţalobkyne sa odvolací súd mohol oboznámiť s tak významnými podkladmi pre rozhodovanie ţalovanej akými nepochybne reštrukturalizačný plán a reštrukturalizačný posudok sú.
3. Ţalovaná sa tieţ v napadnutom rozhodnutí vôbec nevenovala právnemu rozboru účinkov reštrukturalizácie na otázku splatnosti poistného a príspevkov, čo sa týka najmä ich zmeny. Ako uţ bolo vyššie naznačené, zák. č. 461/2003 Z. z. je v prejednávanej veci všeobecným zákonom (viď najmä bod č. 34), a preto pokiaľ zák. č. 7/2005 Z. z. neukladá niečo osobitne, platí úprava obsiahnutá v zák. č. 461/2003 Z. z. Splatnosť poistného a príspevkov vyplýva bez ďalšieho zo zákona a je upravená prostredníctvom ustanovení § 141 ods. 2, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. ako aj z ustanovení § 26 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z. z.
4. Avšak zák. č. 7/2005 Z. z. oprávňuje tak subjekty súkromného ako aj verejného práva na to, aby zasahovali do splatnosti prihlásených záväzkov za účelom naplnenia účelu reštrukturalizácie (viď bod č. 39 a ţalobkyňou načrtnutá myšlienka novácie záväzkov, ktorá je, ako uţ bolo vyššie citované, obsiahnutá expressis verbis v texte reštrukturalizačného plánu). Predovšetkým ustanovenie § 155 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. charakterizuje reštrukturalizačný plán potvrdený súdom ako právne relevantnú skutočnosť (zákonodarca sa tu uchýlil k slovnému spojeniu právny úkon), ktorá vyvoláva vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v uvedenom pláne. Osobitne pre oblasť verejnej správy zákonodarca prostredníctvom tohto ustanovenia upresňuje, ţe pokiaľ pre vznik, zmenu alebo zánik záväzku (resp. práva) obsiahnutého v pláne je potrebná právna skutočnosť vo forme rozhodnutia príslušného správneho orgánu, potom záväzok (v prejednávanej veci zmena dňa splatnosti poistného a príspevkov) vznikne, zmení sa alebo zanikne aţ rozhodnutím príslušného orgánu. Tento správny orgán však nemôţe odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, ţe plán vôbec neakceptuje, resp. 24 1Sžso/46/2013 ţe ako podklad rozhodnutia nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyţadovaným osobitným správnym predpisom.
5. Vzhľadom na hore uvedené právne závery mali byť všetky vyššie spomenuté skutočnosti spojené s procesom reštrukturalizácie, do ktorého sa ţalovaná nepochybne zapájala, ako podklady rozhodnutia vyhodnotené ţalovanou a aţ na ich základe mohla dospieť k presvedčeniu, či došlo zo strany ţalobkyne ako dlţníka v reštrukturalizácii k omeškaniu s odvodom poistného a príspevkov a aké moţné následky s tým spojené ţalovaná vyuţila.
6. Navyše, odvolací súd musí poukázať aj na absentujúcu argumentáciu krajského súdu k odbornému posudku č. 1/2013 vypracovaného audítorskou spoločnosťou INTERAUDIT UNIVERZAL, s.r.o., Prešov a predloţeného právneho zástupkyňou na pojednávaní dňa 23.04.2013, kedy krajský súd iba túto skutočnosť v rozsudku opísal (č. l. 88), avšak ďalej sa s týmto podkladom nezaoberal. Uţ prostredníctvom vyššie uvedeného rozsudku sp. zn. 1Sţso/20/2013 Najvyšší súd s poukazom na ustanovenie § 127 O.s.p. zdôraznil nezastupiteľnú úlohu audítorov vymedzenou úniovým právom pri štatutárnom audite, t. j. kontrole podnikateľských subjektov vzhľadom na naplnenie majetkových kritérií odstraňujúcich pochybnosti napríklad o platobnej neschopnosti, t. j. ţe: „V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd poukazuje na to, že žalobkyňa v odvolacom konaní rozšírila svoju argumentáciu o odborný posudok vypracovaný audítorskou spoločnosťou INTERAUDIT UNIVERZAL, s.r.o., Prešov, ktorý je možno vyhodnotiť v zmysle § 127 O.s.p. ako odborné posúdenie. Nakoľko zo súdneho spisu krajského súdu nevyplýva nič, čo by potvrdzovalo, že by žalovaná nebola uvedeným odborným posudkom oboslaná spolu s odvolaním žalovanej, t. j. Najvyšší súd vychádza z toho predpokladu, že žalovaná mala možnosť sa s uvedeným odborným posudkom oboznámiť a k jeho záverom vzniesť námietky tak, ako to učinila k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho vyjadrenia z
7. mája 2013, zohľadní Najvyšší súd aj argumentáciu uvedenú v odbornom posudku.

§ 127ods.

4 O.s.p. namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti. 25 1Sžso/46/2013 Ďalej Najvyšší súd poukazuje na to, že činnosť audítora, resp. audítorskej spoločnosti spĺňa hore uvedené kritérium odborného orgánu s pôsobnosťou na odborné vyjadrenie k vymedzeným skutočnostiam a má nezastupiteľnú funkciu v oblasti obchodného hmotného práva, kde sa audítor vyjadruje napríklad k účtovným závierkam či preskúmava návrh zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločnosti, ale aj v oblasti konkurzného práva (ktoré je možné považovať za procesné obchodné právo), kde audítor vydáva v zmysle § 12 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. relevantné potvrdenie.“

1. Najvyšší súd sa k ďalším otázkam nastolených ţalobkyňou vyjadrovať nebude, lebo uţ vyslovené právne názory sú postačujúce v zmysle citovanej judikatúry na podporu výroku konajúceho súdu. V.
2. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobkyne a stanoviska ţalovanej ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v hore uvedených rozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp. zn. 9Sţso 10/2013, ako aj sp. zn. 1Sţso/3/2013, resp. sp. zn. 1Sţso/3/2013, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§ 156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou dotknutého správneho orgánu, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených právnych názorov konajúceho odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely sociálneho konania a na jeho základe rozhodol. 26 1Sžso/46/2013 61. O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého úspešnej ţalobkyni právo na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko právna zástupkyňa úspešnej ţalobkyne, hoci si svoje právo v zákonnej 3-dňovej lehote uplatnila avšak ho následne nevyčíslila, nebola jej priznaná náhrada trov právneho zastúpenia a vo vzťahu k iným trovám konajúci súd nezistil zo spisu, ţe by boli zo strany ţalobkyne vynaloţené. 62. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava práv a povinností týkajúcich sa odvodov poistného a príspevkov je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j