Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sžso/32/2010 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci ţalobkyne Z., narodenej X., bytom v N., zastúpenej usadenou euroadvokátkou Lic. B.Š., so sídlom Ţ., proti ţalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29.augusta č. 8, o úrazový príplatok, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2010, č.k. 24S/22/2010-32, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2010, č.k. 24S/22/2010-32 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovanej z 22. januára 2010, č.k. BA-12218/2010 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo 17. augusta 2009 číslo 300-103/2009-2 z r u š u j e a vec jej vracia na nové konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. mája 2010, č.k. 24S/22/2010-32008- 32, podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovanej z 22. januára 2010 číslo BA-12218/2010. Týmto rozhodnutím ţalovaná potvrdila rozhodnutie pobočky v Ţiari nad Hronom zo 17. augusta 2009 číslo 300-103/2009-2 a zamietla odvolanie ţalobkyne, keď z jej záverov vyplynulo, ţe ţalobkyňa nemá právo na úrazový príplatok počas dočasnej práceneschopnosti. 7Sţso/32/2010 2 Krajský súd v Banskej Bystrici zistil, ţe ţalobkyňa 11. marca 2009 utrpela úraz pri výkone práce pre spoločnosť S., s r.o., v ktorej bola jedinou konateľkou a jedinou spoločníčkou. Pri posudzovaní spornej otázky, či ţalobkyňa bola v čase úrazu zamestnankyňou spoločnosti v zmysle § 4 ods. 1 písm.
- a)zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) t.j. , či bola vo vzťahu k tejto spoločnosti v pracovnom pomere, súd dospel rovnako ako ţalovaná k záveru, ţe pracovnoprávny vzťah ţalobkyne s obchodnou spoločnosťou je neplatný. Ţalobkyni patri všetky kompetencie riadenia spoločnosti. Právnická osoba prezentuje svoju vôľu a koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým je výlučne ţalobkyňa. Ţalobkyňa predloţila pracovnú zmluvu z 30. januára 2006 o pracovnom pomere vo funkcii ekonomicko-personálnej riaditeľky a zmocnenkyne kvality. Zamestnávateľom je právnická osoba, čiţe osoba odlišná od ţalobkyne, ale absentuje podmienka, aby v pracovnoprávnom vzťahu zamestnaná osoba vykonávala závislú činnosť. To znamená činnosť, pri ktorej je vo vzťahu k zamestnávateľovi v podriadenom vzťahu. V konkrétnom prípade tak nie je a preto nemohol platne vzniknúť pracovný pomer. Preto súd prvého stupňa nezistil rozpor rozhodnutia odporkyne so zákonom. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k OSP s tým, ţe ţalobkyňa nebola v konaní úspešná. Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa odvolanie. Namietala, ţe krajský súd vec nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné. Ţalobkyňa má za to, ţe medzi ňou a zamestnávateľom vznikol pracovný pomer a teda ţalobkyňu bolo potrebné povaţovať za zamestnanca pre účely zákona o sociálnom poistení. Poukázala na skutočnosť, ţe zamestnávateľ 6 rokov odvádzal úrazové poistné bez toho, aby ho ţalovaná upozornila, ţe pracovná zmluva je neplatná. Ďalej namietala, ţe krajský súd ani ţalovaná neprihliadli na to, ţe ţalobkyňa v čase pracovného úrazu mala uzavretú so zamestnávateľom pracovnú zmluvu 30. januára 2006 a rovnako sa ţalovaná pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberala organizačnou štruktúrou zamestnávateľa, s ktorým mala ţalobkyňa uzavretú pracovnú zmluvu. Ţiadala, by odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a preskúmavané rozhodnutie ţalovanej zrušil a vec vrátil ţalovanej na ďalšie konanie, prípadne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové prejednanie. Ţalovaná vo vyjadrení k odvolaniu ţiadala odvolanie ako neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, ţe spornou otázkou v konaní je prvok faktickej a právnej 7Sţso/32/2010 3 subordinácie navrhovateľky v postavení zamestnanca a konateľa jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, ako určujúceho faktora pre splnenie podmienok nároku na úrazový príplatok, ako dávky úrazového poistenia z titulu pracovného úrazu zamestnanca podľa zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 246c OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne je potrebné vyhovieť. Podľa obsahu súdneho a správneho spisu ţalobkyňa podala ţiadosť o nemocenské a o úrazový príplatok, ktorá došla Sociálnej poisťovni, pobočke Ţiar nad Hronom 17. apríla 2009. Ţalobkyňa utrpela 11. marca 2009 úraz. V čase úrazu bola spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti S., s r.o. so sídlom D., IČO: X. Z dôvodu, ţe ţalobkyňa bola v tom čase štatutárnym orgánom spoločnosti S., s r.o. B., tak podľa názoru ţalovanej vyslovenom v preskúmavanom rozhodnutí táto činnosť vylučuje, aby ako fyzická osoba mohla platne uzavrieť pracovnú zmluvu so spoločnosťou, pretoţe absentuje prvok závislosti a podriadenosti uvedený v § 11 Zákonníka práce. Z uvedeným názorom sa stotoţnil aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Ţalobkyňa podľa § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako konateľka obchodnej spoločnosti S., s r.o. B., je štatutárnym orgánom tejto spoločnosti s kompetenciou prejavovať navonok vôľu právnickej osoby, teda je oprávnená konať vo všetkých veciach podnikateľa (spoločnosti). Činnosť štatutárneho orgánu (konateľa), nie je však druhom práce v zmysle § 43 ods. 1 písm.
- a)Zákonníka práce a nie je ani upravený pracovnoprávnymi predpismi. Činnosť konateľa sa riadi spoločenskou zmluvou prijatou valným zhromaţdením obchodnej spoločnosti. Ak je fyzická osoba spoločníkom obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným a je súčasne ako štatutárny orgán oprávnený za túto spoločnosť konať, ide o dva rozdielne subjekty práva, medzi ktorými môţe vzniknúť pracovnoprávny vzťah. Ak predmetom činnosti nie je výkon funkcie člena štatutárneho orgánu, právne predpisy a ani povaha obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nebránia tomu, aby iné činnosti pre túto obchodnú spoločnosť vykonávali fyzické osoby na základe pracovnoprávnych vzťahov (R 13/1995 7Sţso/32/2010 4 Přehled judikatúry ve věcech pracovněprávních, 2005). Ak spoločník vykonáva pre spoločnosť inú činnosť neţ činnosť štatutárneho orgánu, tak je potrebné uzavrieť pracovnoprávny vzťah, v ktorom sa vymedzí predmet činnosti spoločníka, jeho práva a povinnosti. Takýto právny úkon sa neprieči ani zákonu, neobchádza ho a ani inak sa neprieči záujmom spoločnosti. V prejednávanej veci ţalobkyňa v období vzniku úrazu uzavrela 30. januára 2006 pracovnú zmluvu s nástupom do práce 1. februára 2006, na výkon ekonomickopersonálnej riaditeľky a zmocnenkyne kvality s miestom výkonu práce Nová Baňa, pracoviská spoločnosti na území Slovenska. Zmluvu uzavrela s riaditeľom obchodnej spoločnosti J. Z uvedeného je zrejmé vymedzenie predmetu činnosti spoločníka. Ţalobkyňa ako fyzická osoba má so spoločnosťou uzavretý pracovný pomer a na účely sociálneho poistenia má postavenie zamestnanca. Zamestnávateľ prihlásil ţalobkyňa na sociálne poistenie. Ţalovaná vyplatila ţalobkyni nemocenské za obdobie dočasnej práceneschopnosti. Na základe horeuvedeného ţalovaná v preskúmavanom rozhodnutí rozhodla v rozpore so zákonom, keď ţalobkyni nepriznala úrazový príplatok počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 11. marca 2009 do 24. marca 2009, len z dôvodu vyslovenia neplatnosti pracovnoprávneho vzťahu. Z rovnakého dôvodu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici nie je vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250ja ods. 2 písm.
- a)OSP) rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2010 zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovanej z 22. januára 2010 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo 17. augusta 2009 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 OSP. Úspešná ţalobkyňa právo na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli za právne zastupovanie nemá, lebo v zákonnej lehote výšku trov nevyčíslila. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. 7Sţso/32/2010 5 V Bratislave 25. februára 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová