N a j v y š š í s ú d 1 Ndt 10/2015 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa
- mája 2015 v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Harabina a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci odsúdeného M. M. R. pre zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, o návrhu odsúdeného na odňatie a prikázanie veci takto r o z h o d o l : Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec odsúdeného M. M. R. vedená na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 1 Nto 4/2015, sa tomuto súdu n e o d n í m a . O d ô v o d n e n i e Na Okresnom súde Ruţomberok prebieha konanie o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného M. M. R.. Krajskému súdu v Ţiline bol
- apríla 2015 predloţený spis Okresného súdu Ruţomberok sp. zn. 8 Nt/17/2015 na rozhodnutie o námietke zaujatosti zákonnej sudkyne JUDr. Miriam Penjakovej a ostatných sudcov Okresného súdu Ruţomberok, ktorú podal odsúdený M. M. R.. Odsúdený okrem uvedenej námietky uviedol, ţe ţiada, aby jeho vec prejednal Krajský súd v Trnave. Keďţe návrh odsúdeného vo vzťahu k sudcom Krajského súdu v Ţiline nebol ničím podloţený, zákonný sudca - predseda senátu JUDr. Pavol Polka, ktorému bola vec pridelená náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, vyzval odsúdeného, aby odôvodnil svoje námietky zaujatosti vo vzťahu k sudcom Krajského súdu v Ţiline. 2 1 Ndt 10/2015 Dňa
- apríla 2015 bolo Krajskému súdu v Ţiline doručené advokátom písomné špecifikovanie námietok zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Ţiline. V tento istý deň odpovedal na výzvu predsedu senátu i odsúdený R.. Obhajca i odsúdený zhodne uvádzajú, ţe v očiach tak Okresného súdu Ruţomberok, ako i Krajského súdu v Ţiline je odsúdený vnímaný ako narušiteľ. Domnieva sa, ţe sudcovia týchto súdov nedokáţu v jeho veciach rozhodnúť objektívne, nakoľko oba súdy sú voči nemu zaujaté z dôvodu jednostranne predkladaných informácií z ústavov na výkon trestu odňatia slobody, kde svoje práva nemal moţnosť brániť za pomoci adekvátnej právnej pomoci, na ktorú mal nárok. Pretoţe ani u sudcov Krajského súdu v Ţiline nie je garancia dodrţiavania základných poţiadaviek na nestranné, objektívne a zákonné rozhodovanie v súlade so základnými zásadami trestného práva, namieta všetkých sudcov Krajského súdu v Ţiline. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, dňa
- mája 2015 predloţil Krajský súd v Ţiline Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 23 Tr. por. návrh odsúdeného na odňatie veci Krajskému súde v Ţiline a jej prikázanie Krajskému súdu v Trnave, spolu so spisovým materiálom. Vec došla na najvyšší súd
- mája
- Najvyšší súd Slovenskej republiky za pouţitia § 23 ods. 1 Tr. por., preskúmal predloţený spisový materiál a dospel k záveru, ţe predmetný návrh odsúdeného M. M. R. na odňatie a prikázanie veci nie je dôvodný. Podľa citovaného zákonného ustanovenia môţe byť z dôležitých dôvodov vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, pričom o odňatí a prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbliţšie spoločne nadriadený. V zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por. za dôleţité dôvody je potrebné povaţovať také okolnosti, ktoré v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná. Za dôleţité dôvody súdna prax povaţuje napríklad hospodárnosť trestného konania, rýchlosť konania, potrebu 3 1 Ndt 10/2015 vykonávania spoločného konania, dodrţanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, výchovné pôsobenie trestného konania na obţalovaného /odsúdeného/ i na ostatných občanov, tieţ však aj okolnosti, ktoré zabezpečia zistenie skutkového stavu veci, ako hlavného predpokladu spravodlivého rozhodnutia, ako i okolnosti, ktoré zabezpečia najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne, spravodlivé prejednanie a rozhodnutie súdu. Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) teda musí existovať dôleţitý dôvod, čím sa zvýrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Pri posudzovaní, či v konkrétnej trestnej veci existujú dôleţité dôvody na delegáciu, nemoţno vychádzať len z jedného hľadiska, ale vo vzájomnej súvislosti treba hodnotiť všetky okolnosti, ktoré prichádzajú do úvahy. Navyše, delegácia nesmie byť nikdy prostriedkom k odňatiu obţalovaného alebo odsúdeného jeho zákonnému sudcovi. Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je aj zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu. Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôleţité dôvody na odňatie a prikázanie veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závaţnosti treba prihliadať aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Ústavným zákonom zo dňa
- januára 1991, č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, a tieţ prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou od
- októbra 1992, výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva to z čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého – „Nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“ Je teda zrejmé, ţe sudcov moţno vylúčiť z vykonávania úkonov trestného konania len celkom výnimočne a zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré im zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal spisový materiál, pričom zistil, ţe návrh odsúdeného na odňatie a prikázanie veci napadol na Krajský súd v Ţiline
- apríla 2015 a bol zákonným spôsobom, t. j. náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne, 4 1 Ndt 10/2015 pridelený senátu 1Nto pod sp. zn. 1Nto/4/
- Z písomných vyjadrení sudcov Krajského súdu v Ţiline k trestnej veci odsúdeného M. M. R. vyplýva, ţe ţiaden zo sudcov Krajského súdu v Ţiline odsúdeného nepozná a vo veci sa necíti byť zaujatý. K námietkam obvineného najvyšší súd len dodáva, ţe zo strany obvineného ide o domnienky, ktoré nie sú ničím preukázané, obvinený ich nekonkretizoval a neuviedol ţiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Ţiline. Tieto všeobecné úvahy obvineného sú, podľa názoru najvyššieho súdu, takého charakteru, ţe nemôţu odôvodňovať záver súdu na odňatie veci. K subjektívnym pocitom odsúdeného, ale tieţ k ním vyslovenej neerudovanosti sudcov na spomenutých súdoch, najvyšší súd len dodáva, ţe sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Zákon poskytuje sudcom a prísediacim ochranu pred neoprávnenými zásahmi do ich činnosti. Predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú morálny štandard a integrita sudcu pre náleţitý a zodpovedný výkon jeho funkcie. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil existenciu takých zákonných prekáţok, ktoré by odôvodňovali potrebu odňatia veci Krajskému súdu v Ţiline a jej prikázania Krajskému súdu v Trnave. Neuniklo pozornosti najvyššieho súdu, ţe Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací, zrušil naposledy – konkrétne dňa
- novembra 2014 pod sp. zn. 1 Tos 93/2014 uznesenie Okresného súdu Ruţomberok sp. zn. 8PP 43/2014 zo
- októbra 2014 v prospech odsúdeného s tým, ţe jeho sťaţnosť bola dôvodná a uloţil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. 5 1 Ndt 10/2015 Keďţe odsúdený M. M. R. svoj súčasný návrh odôvodnil takými skutočnosťami, ktoré nemajú oporu v zákone, najvyšší súd jeho návrhu nevyhovel a predmetnú trestnú vec Krajskému súdu v Ţiline neodňal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave,
- mája 2015 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová
🔗 Na úradný zdroj
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.